Slovenské matky investujú do budúcnosti svojich detí až o 75 percent viac než české, ukazuje analýza online investičnej platformy Portu.
Počet rodičov, ktorí si na Slovensku zriaďujú detské investičné účty, stúpol medziročne o 139 percent, v Česku o 88 percent.
Priemerný zostatok na účte založenom slovenskou matkou je 1 839 eur, kým české matky majú odložené v priemere 1 050 eur. U mužov je rozdiel menší – slovenskí otcovia šetria 1 875 eur, českí 1 391 eur.
Na Slovensku posielajú matky deťom v priemere 124 eur mesačne, viac než otcovia (117 eur), v Česku je to naopak.
Investičné rozdiely medzi pohlaviami súvisia aj s príjmami a nižšou investičnou gramotnosťou žien.
Čím viac detí má rodina, tým menej investuje – jednému dieťaťu investuje 58,5 percenta rodičov, dvom deťom 36,2 percenta a trom a viacerým len 5,3 percenta.
Podľa analytika Portu sa však aj malá suma okolo 20 eur mesačne môže za 18 rokov zmeniť na viac ako 8 600 eur.
Slovenský premiér Robert Fico v Moskve bilaterálne rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom či brazílskym náprotivkom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Veľa sa hovorilo o energetike. S Putinom sa rozprával aj o vojne na Ukrajine.
Predseda vlády SR Robert Fico sa počas pracovnej návštevy v Moskve stretol s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom. Išlo už o druhé osobné stretnutie oboch predstaviteľov za uplynulých šesť mesiacov. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Stretnutie nadväzovalo na dohodu o strategickom partnerstve, ktorú SR a Čína podpísali koncom roka 2024. Fico zdôraznil význam ďalšej implementácie tejto dohody a identifikoval niekoľko kľúčových oblastí spolupráce vrátane kultúrnej výmeny, hospodárskych vzťahov a vízovej politiky.
Slovensko má záujem otvoriť kultúrny inštitút v Pekingu do konca roka 2025. Zároveň bola čínskej strane ponúknutá možnosť zriadiť Čínsky kultúrny inštitút v Bratislave. V oblasti vízovej politiky Slovenská republika pripravuje nové opatrenia, ktoré by mali zjednodušiť vydávanie pracovných víz pre čínskych podnikateľov v rámci schengenského priestoru. Premiér SR tiež požiadal čínsku stranu o predĺženie bezvízového vstupu pre občanov SR na obdobie do 30 dní aj po roku 2025.
V prednom rade zľava Si Ťin-pching, Vladimir Putin, Emomali Rachmon, ďalej zľava Alexandr Lukašenko, Robert Fico a Aleksandar Vučić. Foto: TASR/AP
Jednou z hlavných tém rokovania boli aj čínske investície na Slovensku. Diskutovalo sa o dvoch významných projektoch – investícii automobilky Volvo v lokalite Valaliky pri Košiciach a výstavbe továrne na batérie pri Šuranoch spoločnosti Gotion.
Rokovanie sa dotklo aj širších geopolitických tém vrátane obchodných sporov medzi Čínou, Spojenými štátmi a Európskou úniou. Predseda vlády SR ocenil otvorenosť čínskeho prezidenta pri výmene názorov a potvrdil záujem Slovenskej republiky o vyvážené a predvídateľné vzťahy s Čínou.
Na záver premiér pozval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky.
S brazílskym prezidentom riešil energetiku
Fico sa v Moskve neskôr stretol aj s prezidentom Brazílie Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Ten prejavil záujem o slovenské skúsenosti v oblasti jadrovej energetiky, keďže Brazília väčšinu svojej elektriny získava z vodných zdrojov, no hľadá stabilnejšie alternatívy. Slovenská republika ponúkla expertízu v oblasti malých jadrových reaktorov, ako aj možnosť technologickej spolupráce.
Premiér pozval brazílskeho prezidenta na Slovensko s cieľom navštíviť jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach a predstaviť mu pripravovaný projekt novej elektrárne.
Ďalšou oblasťou rokovaní bola spolupráca v obrannom priemysle. SR má záujem o rokovania s Brazíliou týkajúce sa možného nákupu veľkokapacitných vojenských transportných lietadiel. Zároveň predstavila ponuku domácich produktov zbrojárskeho priemyslu.
Fico a Lula sa zhodli na spoločnom postoji k vojne na Ukrajine, podľa ktorého preferujú mierové a diplomatické riešenia konfliktu.
Brazílsky prezident zároveň ocenil účasť Slovenska na dôležitých medzinárodných iniciatívach v oblasti boja proti chudobe. Fico s Lulom rokovali aj o spoločnom postoji voči extrémnej pravici.
Stretol sa aj s Putinom, nesúhlasí s politikou „novej železnej opony“
Premiér absolvoval v rámci návštevy Moskvy aj bilaterálne rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyjadril pritom zásadný nesúhlas s politikou tzv. novej železnej opony, ktorá podľa neho vzniká medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou.
Robert Fico a Vladimir Putin. Foto: FB/Robert Fico
Slovenská republika je podľa Fica pripravená naďalej udržiavať a obnovovať pamätníky a vojenské cintoríny Červenej armády na svojom území. Slovensko chce „budovať mosty spolupráce, nie deliace línie“, uviedol a dodal, že Slovenská republika „si zachováva suverénnu zahraničnú politiku aj v rámci členstva v EÚ a NATO“.
Predmetom rokovaní bola aj energetická bezpečnosť. Fico označil návrh Európskej komisie na úplné zastavenie dodávok ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska za „ekonomicky neudržateľný a škodlivý pre Európu“. Uviedol, že v prípade slovenských jadrových elektrární je pokračovanie spolupráce s ruskými dodávateľmi nevyhnutné pre ich bezpečnú a stabilnú prevádzku.
Fico deklaroval, že ak sa bude o príslušnej legislatíve rozhodovať jednomyseľne, Slovenská republika tieto návrhy vetuje. V prípade rozhodovania kvalifikovanou väčšinou však konštatoval, že malé štáty môžu byť prehlasované veľkými členmi Únie.
Súčasťou rokovania bola aj diskusia o vojne na Ukrajine. Fico zopakoval, že Slovenská republika neverí vo vojenské riešenie konfliktu a podporuje všetky mierové iniciatívy – bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú. S Putinom absolvoval aj samostatné stretnutie v užšom formáte (tête-à-tête), počas ktorého boli preberané aj aktuálne prognózy vývoja konfliktu.
Fico v príspevku na sociálnej sieti vyjadril presvedčenie, že jeho návšteva Moskvy priniesla "diplomatické uznanie Slovensku na najvyššej svetovej úrovni". Slovensko je podľa neho dôveryhodným partnerom, ktorý "má všade, aj u lídrov svetových veľmocí, ako je Ruská federácia, Čína, či Spojené štáty, vždy otvorené dvere".
Predseda KDH Milan Majerský však v relácii STVR Sobotné dialógy podotkol, že ak Fico hlása politiku na všetky štyri svetové strany, nemal by vynechávať ani Západ. Jeho návšteva Moskvy a stretnutia so spomenutými lídrami podľa neho nevyznievajú dobre, ak sa na podobných výjazdoch nestretáva s lídrami členských štátov Európskej únie.
Dodajme, že slovenský premiér v piatok po vojenskej prehliadke v Moskve spolu s ostatnými prítomnými štátnikmi položil vence a kytice kvetov k Hrobu neznámeho vojaka v Alexandrovskom sade pri hradbách Kremľa, pri príležitosti osláv Dňa víťazstva. Momentálne nie je jasné, či sa zúčastnil aj na vojenskej prehliadke na Červenom námestí. Na záberoch ho totiž nebolo vidieť a nebola ani súčasťou jeho oficiálneho programu.
Ficovu návštevu, ktorá sa uskutočnila v čase, keď Rusko už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine, kritizovalo viacero európskych predstaviteľov.
Nemecký kancelár Friedrich Merz počas návštevy Kyjeva varoval, že ak Rusko odmietne navrhované 30-dňové prímerie na Ukrajine, Západ zareaguje sprísnením sankcií a zvýšením podpory Ukrajine.
V rozhovore pre denník Bild uviedol, že ak prezident Putin neprijme prímerie, „dôjde k masívnemu sprísneniu sankcií a masívna pomoc Ukrajine bude pokračovať“.
Merz pricestoval do Kyjeva spolu s lídrami Francúzska, Británie a Poľska a zdôraznil jednotný postoj s USA a prezidentom Trumpom v podpore prímeria, ktoré má pripraviť pôdu pre mierové rokovania.
Dodal, že „teraz je na ťahu Putin“. Ak do konca víkendu nebude dosiahnuté prímerie, USA, EÚ a Británia sú podľa Merza pripravené vystupňovať tlak na Moskvu.
Spolkový kancelár tiež uviedol, že Trump „zjavne stráca trpezlivosť s Putinom“.
Vzťahy s USA označil za stabilizované a nevylúčil ani priamy rozhovor s Putinom, ak by to pomohlo ukončiť vojnu.
Najprv je však podľa neho potrebné zistiť, či sa podarí dosiahnuť dohodu o prímerí.
Rusko by počas prípadného prímeria na Ukrajine požadovalo zastavenie dodávok zbraní z USA a Európy, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ABC News.
Argumentoval tým, že bez obmedzenia dodávok by prímerie zvýhodnilo Ukrajinu, ktorá by mohla počas prestávky mobilizovať, cvičiť nových vojakov a dopĺňať sily na fronte.
Americký prezident Donald Trump v piatok vyzval na 30-dňové prímerie, ktoré Kyjev podporil, no Peskov zopakoval výhrady prezidenta Putina.
Podľa neho sú ruské jednotky momentálne v ofenzíve a ak má dôjsť k prímeriu, treba riešiť pokračujúce zásobovanie Ukrajiny západnými zbraňami.
Peskov odmietol, že by Rusko zavádzalo Trumpa, a obvinil Ukrajinu z odmietania priamych rokovaní.
Zdôraznil, že Rusko sa snaží o mierové riešenie, no bez výsledkov je nútené pokračovať vo vojenskej operácii.
Verí, že Trumpova mediácia prinesie do Kyjeva viac „flexibility a politickej múdrosti“.
Putin už predtým vyhlásil niekoľko dočasných prímerí, ktoré však boli podľa oboch strán opakovane porušované.
Premiér Robert Fico sa počas pracovnej návštevy Moskvy stretol na bilaterálnych rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Vyjadril nesúhlas s politikou „novej železnej opony“ medzi EÚ a Ruskom a zdôraznil, že Slovensko chce budovať mosty spolupráce, nie deliace línie.
Slovenská republika podľa neho zachováva suverénnu zahraničnú politiku aj ako člen EÚ a NATO.
Fico potvrdil záväzok Slovenska naďalej sa starať o pamätníky a cintoríny Červenej armády na svojom území.
Témou rokovaní bola aj energetická bezpečnosť. Označil návrh EÚ na úplné zastavenie dodávok ruských surovín za ekonomicky neudržateľný a zdôraznil, že spolupráca s ruskými dodávateľmi je pre slovenské jadrové elektrárne nevyhnutná.
Avizoval, že Slovensko návrhy na úplný zákaz vetuje, ak sa bude rozhodovať jednomyseľne.
Fico a Putin rokovali aj o vojne na Ukrajine, kde slovenský premiér zopakoval podporu mierovým riešeniam a odmietol vojenské riešenie konfliktu.
Prebehlo aj samostatné rokovanie v užšom formáte, ktoré sa venovalo vývoju situácie.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie.
Spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho manželkou Olenou vzdali obetiam hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva. Prezident Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.
Lídri pricestovali do Kyjeva na spoločné rokovania so Zelenským o plnohodnotnom a bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí.
Toto časové okno má podľa nich vytvoriť priestor na mierové rokovania s Ruskom. Požiadavku na mesačné prímerie predtým predostrel americký prezident Donald Trump, ktorého iniciatívu európski lídri následne podporili.
Slávnostná omša pri príležitosti uvedenia pápeža Leva XIV. do úradu sa uskutoční 18. mája na Námestí sv. Petra a očakáva sa, že sa stane významným diplomatickým a medzinárodným stretnutím.
Z vatikánskych zdrojov prenikli informácie o možnej účasti amerického viceprezidenta JD Vanca, ako aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vance bol jedným z posledných lídrov, ktorých prijal zosnulý pápež František pred svojou smrťou 21. apríla.
Spojené štáty vyšlú na inauguráciu silnú delegáciu, keďže Lev XIV. pochádza z Chicaga.
Zelenskyj bol prítomný aj na pohrebe pápeža Františka 26. apríla, a tak jeho účasť opäť nie je vylúčená.
Na omšu by mali doraziť desiatky hláv štátov a vlád, ako aj tisíce pútnikov z celého sveta.
Nový pápež sa v najbližších dňoch stretne s kardinálmi, zúčastní sa modlitby Regina Coeli a prijme zástupcov svetových médií aj diplomatických misií.
Kolumbijská univerzita dočasne suspendovala viac ako 65 študentov za účasť na pro-palestínskom proteste, ktorý viedol k zatvoreniu hlavnej univerzitnej knižnice.
Študenti boli vylúčení z kampusu a nemôžu sa zúčastniť záverečných skúšok, s výnimkou vstupu do internátov.
Ďalších 33 osôb, vrátane študentov iných škôl a absolventov, bolo taktiež vykázaných z areálu.
Protesty, počas ktorých študenti obsadili časť hlavnej knižnice, boli jedny z najväčších na kampuse od minuloročnej vlny demonštrácií proti izraelskej vojne v Gaze.
Univerzita požiadala políciu v New Yorku, aby protest ukončila. Incident sa odohral v čase, keď Kolumbia rokuje so správnou radou a Trumpovou administratívou, ktorá v marci zrušila stovky miliónov dolárov na výskumné granty kvôli predchádzajúcim protestom.
Aktivisti opakovane žiadajú univerzitu, aby ukončila investície z 14,8 miliardového fondu do zbrojárskych firiem a spoločností podporujúcich izraelskú vojenskú okupáciu.
Austrálsky kardinál Mykola Byčok, jediný zástupca krajiny na nedávnom konkláve v Ríme, opísal voľbu nového pápeža ako vrchol svojho života.
Pre britský denník Guardian s úsmevom poznamenal, že vypnutie vonkajšieho sveta na niekoľko dní bolo úľavou. Jeho telefón bol vypnutý dva a pol dňa.
Na rozdiel od hollywoodskeho filmu Konkláve, ktorý zobrazuje politické machinácie pri výbere pápeža, skutočný proces bol podľa kardinála Byčka odlišný, najmä čo sa týka modlitieb.
V spomínanom filme chýbali akékoľvek scény modliacich sa kardinálov, čo označil za „hollywoodsky štýl“.
Konkláve v Ríme vyústilo do zvolenia Američana Roberta Prevosta za pápeža Lea XIV., prvého pápeža s angličtinou ako rodným jazykom. Kardinál Byčok, pôvodom z Ukrajiny a pôsobiaci v Melbourne, bol do svojej funkcie vymenovaný pápežom Františkom v roku 2024.
Austrálsky premiér Anthony Albanese pozval pápeža Lea XIV. na návštevu Sydney v roku 2028 pri príležitosti Medzinárodného eucharistického kongresu. Pápež už Austráliu niekoľkokrát navštívil ako líder rádu svätého Augustína a krajinu si obľúbil.
Ministerstvo životného prostredia pripravuje revíziu takmer desaťročného programu starostlivosti o medveďa hnedého.
Štátny tajomník Filip Kuffa má ambíciu vrátiť sa k modelu manažmentu populácie medveďa prostredníctvom poľovníkov.
Aktuálne pôsobí na Slovensku sedem zásahových tímov, z toho tri pod Štátnou ochranou prírody (ŠOP) a štyri pod správou národných parkov. Od 1. júna sa má pridať Zásahový tím Poloniny pre okres Snina.
Medzi už fungujúcimi sú tímy TANAP, Nízke Tatry, Fatra a najnovšie aj Muráň, ktorý bude pôsobiť na rozsiahlejšom území vrátane okresov Brezno, Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava. Zásahové tímy majú zvyčajne 4 až 6 členov.
Ministerstvo zdôraznilo, že ich činnosť je súčasťou komplexného manažmentu populácie medveďa vrátane prevencie a operatívneho zásahu.
Efektívnejšiu činnosť týchto tímov schválila vláda koncom minulého roka na podnet súčasného vedenia rezortu.
Spoločnosť Google súhlasila so zaplatením 1,4 miliardy dolárov (1,2 miliardy eur) americkému štátu Texas za mimosúdne urovnanie žaloby týkajúcej sa neoprávneného zberu biometrických údajov.
Generálny prokurátor Ken Paxton žaloval Google v roku 2022 s tým, že firma bez súhlasu používateľov zhromažďovala milióny hlasových vzoriek a údajov o geometrii tváre prostredníctvom služieb ako Google Photos, Google Assistant a Nest Hub Max.
Paxton vyhlásil, že technologické korporácie nestoja nad zákonom a ocenil výsledok ako víťazstvo ochrany súkromia.
Google sa k prípadu zatiaľ nevyjadril. Ide o najväčšie finančné vyrovnanie, ktoré kedy niektorý americký štát získal v súvislosti s porušením ochrany súkromia zo strany Googlu.
Prípad prichádza len rok po tom, ako Meta Platforms súhlasila s vyplatením rovnakej sumy za podobné porušenia v Texase.
Celá záležitosť poukazuje na rastúci tlak amerických úradov na technologických gigantov kvôli zneužívaniu citlivých údajov občanov bez ich výslovného súhlasu.
