Preskočiť na obsah
  |  

Rusko podmieňuje prímerie zastavením západných dodávok zbraní, tvrdí Peskov

Rusko by počas prípadného prímeria na Ukrajine požadovalo zastavenie dodávok zbraní z USA a Európy, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ABC News.

Argumentoval tým, že bez obmedzenia dodávok by prímerie zvýhodnilo Ukrajinu, ktorá by mohla počas prestávky mobilizovať, cvičiť nových vojakov a dopĺňať sily na fronte.

Americký prezident Donald Trump v piatok vyzval na 30-dňové prímerie, ktoré Kyjev podporil, no Peskov zopakoval výhrady prezidenta Putina.

Podľa neho sú ruské jednotky momentálne v ofenzíve a ak má dôjsť k prímeriu, treba riešiť pokračujúce zásobovanie Ukrajiny západnými zbraňami.

Peskov odmietol, že by Rusko zavádzalo Trumpa, a obvinil Ukrajinu z odmietania priamych rokovaní.

Zdôraznil, že Rusko sa snaží o mierové riešenie, no bez výsledkov je nútené pokračovať vo vojenskej operácii.

Verí, že Trumpova mediácia prinesie do Kyjeva viac „flexibility a politickej múdrosti“.

Putin už predtým vyhlásil niekoľko dočasných prímerí, ktoré však boli podľa oboch strán opakovane porušované.

(reuters, red)

  |  

Slovensko si zachová suverenitu aj v EÚ a NATO, odkázal Fico v Moskve

Premiér Robert Fico sa počas pracovnej návštevy Moskvy stretol na bilaterálnych rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Vyjadril nesúhlas s politikou „novej železnej opony“ medzi EÚ a Ruskom a zdôraznil, že Slovensko chce budovať mosty spolupráce, nie deliace línie.

Slovenská republika podľa neho zachováva suverénnu zahraničnú politiku aj ako člen EÚ a NATO.

Fico potvrdil záväzok Slovenska naďalej sa starať o pamätníky a cintoríny Červenej armády na svojom území.

Témou rokovaní bola aj energetická bezpečnosť. Označil návrh EÚ na úplné zastavenie dodávok ruských surovín za ekonomicky neudržateľný a zdôraznil, že spolupráca s ruskými dodávateľmi je pre slovenské jadrové elektrárne nevyhnutná.

Avizoval, že Slovensko návrhy na úplný zákaz vetuje, ak sa bude rozhodovať jednomyseľne.

Fico a Putin rokovali aj o vojne na Ukrajine, kde slovenský premiér zopakoval podporu mierovým riešeniam a odmietol vojenské riešenie konfliktu.

Prebehlo aj samostatné rokovanie v užšom formáte, ktoré sa venovalo vývoju situácie.

(tasr, red)

  |  

Lídri štyroch krajín si v Kyjeve uctili obete a volajú po mierových rokovaniach

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie.

Spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho manželkou Olenou vzdali obetiam hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva. Prezident Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Lídri pricestovali do Kyjeva na spoločné rokovania so Zelenským o plnohodnotnom a bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí.

Toto časové okno má podľa nich vytvoriť priestor na mierové rokovania s Ruskom. Požiadavku na mesačné prímerie predtým predostrel americký prezident Donald Trump, ktorého iniciatívu európski lídri následne podporili.

(tasr, red)

  |  

Vatikán pripravuje inauguráciu Leva XIV., možná účasť Vanceho a Zelenského

Slávnostná omša pri príležitosti uvedenia pápeža Leva XIV. do úradu sa uskutoční 18. mája na Námestí sv. Petra a očakáva sa, že sa stane významným diplomatickým a medzinárodným stretnutím.

Z vatikánskych zdrojov prenikli informácie o možnej účasti amerického viceprezidenta JD Vanca, ako aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Vance bol jedným z posledných lídrov, ktorých prijal zosnulý pápež František pred svojou smrťou 21. apríla.

Spojené štáty vyšlú na inauguráciu silnú delegáciu, keďže Lev XIV. pochádza z Chicaga.

Zelenskyj bol prítomný aj na pohrebe pápeža Františka 26. apríla, a tak jeho účasť opäť nie je vylúčená.

Na omšu by mali doraziť desiatky hláv štátov a vlád, ako aj tisíce pútnikov z celého sveta.

Nový pápež sa v najbližších dňoch stretne s kardinálmi, zúčastní sa modlitby Regina Coeli a prijme zástupcov svetových médií aj diplomatických misií.

(tasr, red)

  |  

Kolumbijská univerzita suspendovala 65 študentov za protest proti vojne v Gaze

Kolumbijská univerzita dočasne suspendovala viac ako 65 študentov za účasť na pro-palestínskom proteste, ktorý viedol k zatvoreniu hlavnej univerzitnej knižnice.

Študenti boli vylúčení z kampusu a nemôžu sa zúčastniť záverečných skúšok, s výnimkou vstupu do internátov.

Ďalších 33 osôb, vrátane študentov iných škôl a absolventov, bolo taktiež vykázaných z areálu.

Protesty, počas ktorých študenti obsadili časť hlavnej knižnice, boli jedny z najväčších na kampuse od minuloročnej vlny demonštrácií proti izraelskej vojne v Gaze.

Univerzita požiadala políciu v New Yorku, aby protest ukončila. Incident sa odohral v čase, keď Kolumbia rokuje so správnou radou a Trumpovou administratívou, ktorá v marci zrušila stovky miliónov dolárov na výskumné granty kvôli predchádzajúcim protestom.

Aktivisti opakovane žiadajú univerzitu, aby ukončila investície z 14,8 miliardového fondu do zbrojárskych firiem a spoločností podporujúcich izraelskú vojenskú okupáciu.

(reuters, red)

  |  

Kardinál Byčok: Voľba pápeža bola vrcholom môjho života, iná ako film Konkláve

Austrálsky kardinál Mykola Byčok, jediný zástupca krajiny na nedávnom konkláve v Ríme, opísal voľbu nového pápeža ako vrchol svojho života.

Pre britský denník Guardian s úsmevom poznamenal, že vypnutie vonkajšieho sveta na niekoľko dní bolo úľavou. Jeho telefón bol vypnutý dva a pol dňa.

Na rozdiel od hollywoodskeho filmu Konkláve, ktorý zobrazuje politické machinácie pri výbere pápeža, skutočný proces bol podľa kardinála Byčka odlišný, najmä čo sa týka modlitieb.

V spomínanom filme chýbali akékoľvek scény modliacich sa kardinálov, čo označil za „hollywoodsky štýl“.

Konkláve v Ríme vyústilo do zvolenia Američana Roberta Prevosta za pápeža Lea XIV., prvého pápeža s angličtinou ako rodným jazykom. Kardinál Byčok, pôvodom z Ukrajiny a pôsobiaci v Melbourne, bol do svojej funkcie vymenovaný pápežom Františkom v roku 2024.

Austrálsky premiér Anthony Albanese pozval pápeža Lea XIV. na návštevu Sydney v roku 2028 pri príležitosti Medzinárodného eucharistického kongresu. Pápež už Austráliu niekoľkokrát navštívil ako líder rádu svätého Augustína a krajinu si obľúbil.

(red)