Lídri Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska navštívili v sobotu Kyjev, kde sa stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Počas návštevy spoločne uskutočnili telefonát s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, v ktorom sa venovali mierovým iniciatívam.
Informoval o tom ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Vo vyhlásení na platforme X uviedol, že Ukrajina a jej spojenci sú pripravení pristúpiť na úplné a bezpodmienečné prímerie, ktoré by malo trvať aspoň 30 dní a vstúpiť do platnosti od pondelka.
Prímerie má pokrývať všetky oblasti – pevninu, vzdušný priestor aj námorné územia. Sybiha označil spoločný telefonát s Trumpom za „produktívny“, no neposkytol ďalšie podrobnosti.
Robert Fico navštívil agresora, zatiaľ čo pri svojej politike na všetky štyri svetové strany opomína západných lídrov, zhodli sa Tomáš Drucker a Milan Majerský.
Slovenský premiér Robert Fico navštívil Moskvu bez podpory celej vládnej koalície a išlo skôr o politiku strany Smer než oficiálnu zahraničnú líniu Slovenskej republiky. Naznačil to podpredseda Hlasu a minister školstva Tomáš Drucker v diskusnej relácii Sobotné dialógy STVR.
„Pán predseda vlády tam nebol za celú vládnu koalíciu,“ povedal Drucker. Návšteva podľa neho skôr súvisí s politikou Smeru a nie vlády.
Drucker zároveň pripomenul, že prví dvaja najvyšší ústavní činitelia – prezident Peter Pellegrini a predseda parlamentu Richard Raši – si 80. výročie víťazstva nad nacizmom pripomenuli doma. Podľa ministra je potrebné vnímať, že „z politiky na štyri svetové strany nám vypadli naši západní spojenci.“
Aj predseda KDH Milan Majerský Ficovu cestu ostro kritizoval: „Navštívil agresora. Putin je agresor, Ukrajina je obeť.“ Pripomenul aj historický paradox: hoci Červená armáda oslobodila Slovensko, nasledovali desaťročia neslobody.
So šéfom školstva súhlasí, že Fico by nemal pri zahraničnej politike vynechávať Západ. Jeho návšteva Moskvy a stretnutia so spomenutými lídrami nevyznievajú podľa neho dobre, ak sa na podobných výjazdoch nestretáva s lídrami členských štátov Európskej únie.
Obaja sa dotkli aj otázky petície za vyhlásenie referenda o neuplatňovaní sankcií voči Ruskej federácii a toho, ako sa k nej postaví hlava štátu. Majerský poukázal, že Pellegrini musí pri svojom rozhodnutí rešpektovať zákon i súlad petičnej otázky s ústavou. Drucker je presvedčený, že prezidentovi netreba radiť. „Má kvalitný odborný a poradný tím, ktorý záležitosť patrične vyhodnotí,“ povedal.
Skonštatoval, že nepodporuje zrušenie protiruských sankcií. Podľa neho sú dobrým donucovacím nástrojom, ak niekto niečo porušuje, hoci nefungujú úplne dobre. Majerský doplnil, že KDH sa na prípadnom referende za zrušenie protiruských sankcií nezúčastní: „Tam je aj odpoveď na to, ako sa staviame k snahe zrušiť (ich)."
Minister školstva sa v relácii venoval aj narastajúcemu extrémizmu. Odsúdil „pohrobkov fašizmu v oblekoch“ a zdôraznil potrebu vyučovania detí kritickému mysleniu. Nepriamo kritizoval aj KDH: „Mám pocit, že si doteraz neupratali svoj postoj k slovenskému štátu.“
Majerský na otázku, či sa bojí vzkriesenia nacizmu v Európe, odpovedal, že ak sa budú vládni predstavitelia stavať po boku extrémistov, spomenul poslanca Smeru Tibora Gašpara a stíhaného Daniela Bombica, tak budú vznikať problémy.
Na druhej strane však na margo pravicových a nacionálnych nálad v niektorých krajinách Európy ako Rumunsko naznačil, že Brusel sa v istých oblastiach začal miešať do kompetencií vlád členských štátov, čo býva kontraproduktívne, pričom následkom je skôr odpor voličov: "Preto sa nemôžeme čudovať, že v týchto jednotlivých krajinách Európy rastie aj radikalizmus."
Pri téme úpravy dane z finančných transakcií podotkol, že ak prídu z koalície rozumné návrhy, tak ich hnutie v parlamente podporí. Ak by sa KDH v budúcnosti dostalo do vlády, tak by daň zrušilo. Vládu s extrémistami, ako aj so Smerom, Majerský rázne odmietol s konštatovaním, že nebudú vládnuť s tými, ktorí popierajú základné ľudské hodnoty.
Čínsky vicepremiér He Lipeng a americký minister financií Scott Bessent sa v sobotu stretli v Ženeve, aby diskutovali o uvoľnení napätia v obchodnej vojne, ktorá narúša globálnu ekonomiku.
Informovala o tom čínska štátna tlačová agentúra a dva zdroje blízke rokovaniam.
Bessent a americký obchodný zástupca Jamieson Greer sa mali s Heom stretnúť po týždňoch zvyšujúceho sa napätia, počas ktorých clá medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta presiahli sto percent.
Obchodný spor, podporený rozhodnutím prezidenta Trumpa zaviesť clá aj voči desiatkam ďalších krajín, narušil dodávateľské reťazce a zvýšil obavy z globálnej recesie.
Trump v piatok uviedol, že osemdesiat percentné clo na čínske tovary „znie rozumne“, čím prvýkrát naznačil konkrétnu alternatívu k stotridsaťpäťpercentným clám.
Rokovania prebiehajú za prísnych bezpečnostných opatrení v súkromnej ženevskej vile.
Slovenské matky investujú do budúcnosti svojich detí až o 75 percent viac než české, ukazuje analýza online investičnej platformy Portu.
Počet rodičov, ktorí si na Slovensku zriaďujú detské investičné účty, stúpol medziročne o 139 percent, v Česku o 88 percent.
Priemerný zostatok na účte založenom slovenskou matkou je 1 839 eur, kým české matky majú odložené v priemere 1 050 eur. U mužov je rozdiel menší – slovenskí otcovia šetria 1 875 eur, českí 1 391 eur.
Na Slovensku posielajú matky deťom v priemere 124 eur mesačne, viac než otcovia (117 eur), v Česku je to naopak.
Investičné rozdiely medzi pohlaviami súvisia aj s príjmami a nižšou investičnou gramotnosťou žien.
Čím viac detí má rodina, tým menej investuje – jednému dieťaťu investuje 58,5 percenta rodičov, dvom deťom 36,2 percenta a trom a viacerým len 5,3 percenta.
Podľa analytika Portu sa však aj malá suma okolo 20 eur mesačne môže za 18 rokov zmeniť na viac ako 8 600 eur.
Slovenský premiér Robert Fico v Moskve bilaterálne rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom či brazílskym náprotivkom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Veľa sa hovorilo o energetike. S Putinom sa rozprával aj o vojne na Ukrajine.
Predseda vlády SR Robert Fico sa počas pracovnej návštevy v Moskve stretol s prezidentom Čínskej ľudovej republiky Si Ťin-pchingom. Išlo už o druhé osobné stretnutie oboch predstaviteľov za uplynulých šesť mesiacov. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Stretnutie nadväzovalo na dohodu o strategickom partnerstve, ktorú SR a Čína podpísali koncom roka 2024. Fico zdôraznil význam ďalšej implementácie tejto dohody a identifikoval niekoľko kľúčových oblastí spolupráce vrátane kultúrnej výmeny, hospodárskych vzťahov a vízovej politiky.
Slovensko má záujem otvoriť kultúrny inštitút v Pekingu do konca roka 2025. Zároveň bola čínskej strane ponúknutá možnosť zriadiť Čínsky kultúrny inštitút v Bratislave. V oblasti vízovej politiky Slovenská republika pripravuje nové opatrenia, ktoré by mali zjednodušiť vydávanie pracovných víz pre čínskych podnikateľov v rámci schengenského priestoru. Premiér SR tiež požiadal čínsku stranu o predĺženie bezvízového vstupu pre občanov SR na obdobie do 30 dní aj po roku 2025.
V prednom rade zľava Si Ťin-pching, Vladimir Putin, Emomali Rachmon, ďalej zľava Alexandr Lukašenko, Robert Fico a Aleksandar Vučić. Foto: TASR/AP
Jednou z hlavných tém rokovania boli aj čínske investície na Slovensku. Diskutovalo sa o dvoch významných projektoch – investícii automobilky Volvo v lokalite Valaliky pri Košiciach a výstavbe továrne na batérie pri Šuranoch spoločnosti Gotion.
Rokovanie sa dotklo aj širších geopolitických tém vrátane obchodných sporov medzi Čínou, Spojenými štátmi a Európskou úniou. Predseda vlády SR ocenil otvorenosť čínskeho prezidenta pri výmene názorov a potvrdil záujem Slovenskej republiky o vyvážené a predvídateľné vzťahy s Čínou.
Na záver premiér pozval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky.
S brazílskym prezidentom riešil energetiku
Fico sa v Moskve neskôr stretol aj s prezidentom Brazílie Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Ten prejavil záujem o slovenské skúsenosti v oblasti jadrovej energetiky, keďže Brazília väčšinu svojej elektriny získava z vodných zdrojov, no hľadá stabilnejšie alternatívy. Slovenská republika ponúkla expertízu v oblasti malých jadrových reaktorov, ako aj možnosť technologickej spolupráce.
Premiér pozval brazílskeho prezidenta na Slovensko s cieľom navštíviť jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach a predstaviť mu pripravovaný projekt novej elektrárne.
Ďalšou oblasťou rokovaní bola spolupráca v obrannom priemysle. SR má záujem o rokovania s Brazíliou týkajúce sa možného nákupu veľkokapacitných vojenských transportných lietadiel. Zároveň predstavila ponuku domácich produktov zbrojárskeho priemyslu.
Fico a Lula sa zhodli na spoločnom postoji k vojne na Ukrajine, podľa ktorého preferujú mierové a diplomatické riešenia konfliktu.
Brazílsky prezident zároveň ocenil účasť Slovenska na dôležitých medzinárodných iniciatívach v oblasti boja proti chudobe. Fico s Lulom rokovali aj o spoločnom postoji voči extrémnej pravici.
Stretol sa aj s Putinom, nesúhlasí s politikou „novej železnej opony“
Premiér absolvoval v rámci návštevy Moskvy aj bilaterálne rokovanie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyjadril pritom zásadný nesúhlas s politikou tzv. novej železnej opony, ktorá podľa neho vzniká medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou.
Robert Fico a Vladimir Putin. Foto: FB/Robert Fico
Slovenská republika je podľa Fica pripravená naďalej udržiavať a obnovovať pamätníky a vojenské cintoríny Červenej armády na svojom území. Slovensko chce „budovať mosty spolupráce, nie deliace línie“, uviedol a dodal, že Slovenská republika „si zachováva suverénnu zahraničnú politiku aj v rámci členstva v EÚ a NATO“.
Predmetom rokovaní bola aj energetická bezpečnosť. Fico označil návrh Európskej komisie na úplné zastavenie dodávok ropy, plynu a jadrového paliva z Ruska za „ekonomicky neudržateľný a škodlivý pre Európu“. Uviedol, že v prípade slovenských jadrových elektrární je pokračovanie spolupráce s ruskými dodávateľmi nevyhnutné pre ich bezpečnú a stabilnú prevádzku.
Fico deklaroval, že ak sa bude o príslušnej legislatíve rozhodovať jednomyseľne, Slovenská republika tieto návrhy vetuje. V prípade rozhodovania kvalifikovanou väčšinou však konštatoval, že malé štáty môžu byť prehlasované veľkými členmi Únie.
Súčasťou rokovania bola aj diskusia o vojne na Ukrajine. Fico zopakoval, že Slovenská republika neverí vo vojenské riešenie konfliktu a podporuje všetky mierové iniciatívy – bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú. S Putinom absolvoval aj samostatné stretnutie v užšom formáte (tête-à-tête), počas ktorého boli preberané aj aktuálne prognózy vývoja konfliktu.
Fico v príspevku na sociálnej sieti vyjadril presvedčenie, že jeho návšteva Moskvy priniesla "diplomatické uznanie Slovensku na najvyššej svetovej úrovni". Slovensko je podľa neho dôveryhodným partnerom, ktorý "má všade, aj u lídrov svetových veľmocí, ako je Ruská federácia, Čína, či Spojené štáty, vždy otvorené dvere".
Predseda KDH Milan Majerský však v relácii STVR Sobotné dialógy podotkol, že ak Fico hlása politiku na všetky štyri svetové strany, nemal by vynechávať ani Západ. Jeho návšteva Moskvy a stretnutia so spomenutými lídrami podľa neho nevyznievajú dobre, ak sa na podobných výjazdoch nestretáva s lídrami členských štátov Európskej únie.
Dodajme, že slovenský premiér v piatok po vojenskej prehliadke v Moskve spolu s ostatnými prítomnými štátnikmi položil vence a kytice kvetov k Hrobu neznámeho vojaka v Alexandrovskom sade pri hradbách Kremľa, pri príležitosti osláv Dňa víťazstva. Momentálne nie je jasné, či sa zúčastnil aj na vojenskej prehliadke na Červenom námestí. Na záberoch ho totiž nebolo vidieť a nebola ani súčasťou jeho oficiálneho programu.
Ficovu návštevu, ktorá sa uskutočnila v čase, keď Rusko už viac ako tri roky vedie vojnu proti Ukrajine, kritizovalo viacero európskych predstaviteľov.
Nemecký kancelár Friedrich Merz počas návštevy Kyjeva varoval, že ak Rusko odmietne navrhované 30-dňové prímerie na Ukrajine, Západ zareaguje sprísnením sankcií a zvýšením podpory Ukrajine.
V rozhovore pre denník Bild uviedol, že ak prezident Putin neprijme prímerie, „dôjde k masívnemu sprísneniu sankcií a masívna pomoc Ukrajine bude pokračovať“.
Merz pricestoval do Kyjeva spolu s lídrami Francúzska, Británie a Poľska a zdôraznil jednotný postoj s USA a prezidentom Trumpom v podpore prímeria, ktoré má pripraviť pôdu pre mierové rokovania.
Dodal, že „teraz je na ťahu Putin“. Ak do konca víkendu nebude dosiahnuté prímerie, USA, EÚ a Británia sú podľa Merza pripravené vystupňovať tlak na Moskvu.
Spolkový kancelár tiež uviedol, že Trump „zjavne stráca trpezlivosť s Putinom“.
Vzťahy s USA označil za stabilizované a nevylúčil ani priamy rozhovor s Putinom, ak by to pomohlo ukončiť vojnu.
Najprv je však podľa neho potrebné zistiť, či sa podarí dosiahnuť dohodu o prímerí.
Rusko by počas prípadného prímeria na Ukrajine požadovalo zastavenie dodávok zbraní z USA a Európy, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre ABC News.
Argumentoval tým, že bez obmedzenia dodávok by prímerie zvýhodnilo Ukrajinu, ktorá by mohla počas prestávky mobilizovať, cvičiť nových vojakov a dopĺňať sily na fronte.
Americký prezident Donald Trump v piatok vyzval na 30-dňové prímerie, ktoré Kyjev podporil, no Peskov zopakoval výhrady prezidenta Putina.
Podľa neho sú ruské jednotky momentálne v ofenzíve a ak má dôjsť k prímeriu, treba riešiť pokračujúce zásobovanie Ukrajiny západnými zbraňami.
Peskov odmietol, že by Rusko zavádzalo Trumpa, a obvinil Ukrajinu z odmietania priamych rokovaní.
Zdôraznil, že Rusko sa snaží o mierové riešenie, no bez výsledkov je nútené pokračovať vo vojenskej operácii.
Verí, že Trumpova mediácia prinesie do Kyjeva viac „flexibility a politickej múdrosti“.
Putin už predtým vyhlásil niekoľko dočasných prímerí, ktoré však boli podľa oboch strán opakovane porušované.
Premiér Robert Fico sa počas pracovnej návštevy Moskvy stretol na bilaterálnych rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Vyjadril nesúhlas s politikou „novej železnej opony“ medzi EÚ a Ruskom a zdôraznil, že Slovensko chce budovať mosty spolupráce, nie deliace línie.
Slovenská republika podľa neho zachováva suverénnu zahraničnú politiku aj ako člen EÚ a NATO.
Fico potvrdil záväzok Slovenska naďalej sa starať o pamätníky a cintoríny Červenej armády na svojom území.
Témou rokovaní bola aj energetická bezpečnosť. Označil návrh EÚ na úplné zastavenie dodávok ruských surovín za ekonomicky neudržateľný a zdôraznil, že spolupráca s ruskými dodávateľmi je pre slovenské jadrové elektrárne nevyhnutná.
Avizoval, že Slovensko návrhy na úplný zákaz vetuje, ak sa bude rozhodovať jednomyseľne.
Fico a Putin rokovali aj o vojne na Ukrajine, kde slovenský premiér zopakoval podporu mierovým riešeniam a odmietol vojenské riešenie konfliktu.
Prebehlo aj samostatné rokovanie v užšom formáte, ktoré sa venovalo vývoju situácie.
Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie.
Spolu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho manželkou Olenou vzdali obetiam hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva. Prezident Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.
Lídri pricestovali do Kyjeva na spoločné rokovania so Zelenským o plnohodnotnom a bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí.
Toto časové okno má podľa nich vytvoriť priestor na mierové rokovania s Ruskom. Požiadavku na mesačné prímerie predtým predostrel americký prezident Donald Trump, ktorého iniciatívu európski lídri následne podporili.
Slávnostná omša pri príležitosti uvedenia pápeža Leva XIV. do úradu sa uskutoční 18. mája na Námestí sv. Petra a očakáva sa, že sa stane významným diplomatickým a medzinárodným stretnutím.
Z vatikánskych zdrojov prenikli informácie o možnej účasti amerického viceprezidenta JD Vanca, ako aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Vance bol jedným z posledných lídrov, ktorých prijal zosnulý pápež František pred svojou smrťou 21. apríla.
Spojené štáty vyšlú na inauguráciu silnú delegáciu, keďže Lev XIV. pochádza z Chicaga.
Zelenskyj bol prítomný aj na pohrebe pápeža Františka 26. apríla, a tak jeho účasť opäť nie je vylúčená.
Na omšu by mali doraziť desiatky hláv štátov a vlád, ako aj tisíce pútnikov z celého sveta.
Nový pápež sa v najbližších dňoch stretne s kardinálmi, zúčastní sa modlitby Regina Coeli a prijme zástupcov svetových médií aj diplomatických misií.
Kolumbijská univerzita dočasne suspendovala viac ako 65 študentov za účasť na pro-palestínskom proteste, ktorý viedol k zatvoreniu hlavnej univerzitnej knižnice.
Študenti boli vylúčení z kampusu a nemôžu sa zúčastniť záverečných skúšok, s výnimkou vstupu do internátov.
Ďalších 33 osôb, vrátane študentov iných škôl a absolventov, bolo taktiež vykázaných z areálu.
Protesty, počas ktorých študenti obsadili časť hlavnej knižnice, boli jedny z najväčších na kampuse od minuloročnej vlny demonštrácií proti izraelskej vojne v Gaze.
Univerzita požiadala políciu v New Yorku, aby protest ukončila. Incident sa odohral v čase, keď Kolumbia rokuje so správnou radou a Trumpovou administratívou, ktorá v marci zrušila stovky miliónov dolárov na výskumné granty kvôli predchádzajúcim protestom.
Aktivisti opakovane žiadajú univerzitu, aby ukončila investície z 14,8 miliardového fondu do zbrojárskych firiem a spoločností podporujúcich izraelskú vojenskú okupáciu.
