Preskočiť na obsah
  |  

Británia zruší „trhový experiment“ s vízami, sprísni podmienky migrácie

Britská vláda v nedeľu predstavila plány na ukončenie takzvaného „neúspešného trhového experimentu“ v oblasti masovej imigrácie. Nové opatrenia obmedzia víza pre kvalifikovaných pracovníkov len na vysokoškolské pozície a zároveň prinútia firmy investovať viac do vzdelávania domácich pracovníkov.

Premiér Keir Starmer čelí tlaku na zníženie čistej migrácie po úspechu pravicovej strany Reform UK Nigela Faragea v májových komunálnych voľbách. Podľa novej stratégie budú víza pre nižšie kvalifikované práce udeľované len v oblastiach dôležitých pre národnú priemyselnú politiku.

Ministerstvo vnútra oznámilo, že zmeny budú súčasťou bielej knihy o reforme imigračnej politiky, ktorú vláda zverejní v pondelok. Ministerka Yvette Cooperová uviedla, že vláda zdedila systém, ktorý nahradil voľný pohyb „trhovým chaosom“, a chce do imigračného systému vrátiť kontrolu. Nepriamo tým obvinila 14-ročnú vládu Konzervatívnej strany.

Čistá migrácia do Británie dosiahla v roku 2023 rekordných 906-tisíc osôb.

(reuters, sab)

  |  

Kyjev čelil ruskému útoku dronmi, Kličko potvrdil zásah protivzdušnej obrany

Ukrajinská protivzdušná obrana v nedeľu večer čelila ruskému útoku na hlavné mesto Kyjev. Starosta mesta Vitalij Kličko potvrdil, že jednotky sa snažia zostreliť nepriateľské drony po varovaní ukrajinského letectva pred útokom na metropolu.

Svedkovia agentúry Reuters hlásili výbuchy, ktoré zrejme pochádzali z činnosti protivzdušnej obrany. Útok prichádza len niekoľko hodín po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin navrhol priame rokovania s Ukrajinou 15. mája v Istanbule s cieľom dosiahnuť „trvalý mier“.

Podrobnosti o prípadných škodách alebo obetiach zatiaľ nie sú známe. Ukrajinské úrady vyzvali obyvateľov, aby sa ukryli a sledovali pokyny civilnej ochrany. Kyjev sa v posledných mesiacoch stal opakovaným cieľom ruských útokov, ktoré sa zameriavajú najmä na energetickú a vojenskú infraštruktúru.

(reuters, sab)

  |  

USA a Irán obnovia rokovania o jadrovom programe, Trump chce jeho koniec

Hlavní vyjednávači Spojených štátov a Iránu sa v nedeľu opäť stretnú v ománskom Maskate, aby pokračovali v rokovaniach o iránskom jadrovom programe. Stretnutie sa koná v čase, keď Washington sprísňuje svoju rétoriku pred cestou prezidenta Donalda Trumpa na Blízky východ.

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff vopred varoval, že Washington trvá na úplnom ukončení obohacovania uránu, vrátane demontáže zariadení v lokalitách Natanz a Fordú a v meste Isfahán.„Ak nedôjde k pokroku, rokovania sa skončia a vydáme sa inou cestou,“ povedal pre portál Breitbart News.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí v sobotu reagoval, že Irán zo svojich „jadrových práv neustúpi“ a je ochotný rokovať len o určitých obmedzeniach výmenou za zrušenie sankcií. Teherán tiež odmieta akúkoľvek diskusiu o balistickom programe a požaduje záruky, že USA novú dohodu opäť nezrušia.

Rokovania, pôvodne plánované na 3. mája v Ríme, boli odložené pre logistické dôvody. Trump navštívi Saudskú Arábiu, Katar a Spojené arabské emiráty od 13. do 16. mája.

(reuters, sab)

  |  

Trump privítal Putinov návrh na rokovania, podľa Macrona to nestačí

Americký prezident Donald Trum v nedeľu vyhlásil, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine. Reagoval tak na návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania s Kyjevom.

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social. „Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí... Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal.

Ukrajina a jej európski spojenci – Francúzsko, Nemecko, Británia a Poľsko – v sobotu v Kyjeve oznámili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií.

Putin na to reagoval tak, že v nedeľu navrhol uskutočnenie priamych rokovaní s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule. Na tie reagoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý Putinov návrh označil za dobrý začiatok.

„Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ pripomenul však Macron po návrate z Kyjeva, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemyśl. Podľa neho si chce Putin „kúpiť čas“ a hľadá spôsob, ako sa z konfliktu dostať bez ústupkov.

(afp, tasr, sab)

  |  

V Albánsku sa konajú parlamentné voľby, favoritom je premiér Rama

Albánski voliči v nedeľu rozhodujú v parlamentných voľbách, v ktorých sa premiér Edi Rama uchádza už o svoje štvrté funkčné obdobie. Jeho Socialistická strana (PS) je podľa prieskumov favoritom so šancou získať až 49 percent hlasov.

Volebné miestnosti sú otvorené od 7.00 do 19.00 h, predbežné výsledky sa očakávajú v noci, oficiálne v pondelok. Najväčším súperom PS je Demokratická strana (PD) vedená opozičným lídrom Salim Berishom, ktorý čelí obvineniam z korupcie. Jeho strana v prieskumoch získala približne 35 percent.

Rama stojí na čele vlády od roku 2013. Albánsko je členom NATO od roku 2009 a kandidátom na vstup do EÚ od roku 2014. V predvolebnej kampani Rama sľuboval dosiahnuť vstup do EÚ do roku 2030 a zdôrazňoval pokrok v boji proti korupcii.

Voľby sa konajú pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov, ktorí ocenili zlepšenie vo volebných a protikorupčných procesoch.

(dpa, reuters, tasr, sab)

  |  

Bývalý juhokórejský premiér sa vzdal kandidatúry, konzervatívci stavia na Kim Mun-sua

Úradujúci juhokórejský prezident a bývalý premiér Han Tok-su v nedeľu oznámil, že sa vzdáva kandidatúry na prezidenta po niekoľkodňových vnútrostraníckych sporoch. Konzervatívna strana Sila ľudu (PPP) nominovala namiesto neho bývalého ministra práce Kima Mun-sua.

Kim sa v nedeľu ráno oficiálne zaregistroval ako kandidát strany a v predčasných voľbách 3. júna vyzve favorita I Če-mjonga z opozičnej Demokratickej strany. Han po rozhodnutí strany vyhlásil, že „pokorne prijíma všetko“ a vyjadril nádej, že Kim voľby vyhrá.

Konzervatívci sa neúspešne pokúšali o zjednotenie kampane medzi oboma kandidátmi. Kim pôvodne zvíťazil v primárkach PPP, no cez víkend ho vedenie dočasne nahradilo Hanom. Stranícke hlasovanie však napokon potvrdilo Kimovu kandidatúru.

Predčasné voľby sa konajú po odvolaní prezidenta Juna Sok-jola, ktorý v decembri krátkodobo zaviedol stanné právo. Podľa prieskumov vedie I Če-mjong s približne 43 percent hlasov.

(jonhap, afp, reuters, tasr, sab)