Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Gaze hrozí hladomor, ak Izrael nezastaví blokádu a útoky, varuje IPC

Ak Izrael okamžite nepreruší blokádu humanitárnej pomoci a nezastaví svoju vojenskú ofenzívu, v Pásme Gazy hrozí rozsiahly hladomor. Upozorňuje na to nová správa iniciatívy Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), jedného z popredných svetových orgánov na hodnotenie potravinových kríz.

Podľa IPC takmer 500-tisíc Palestínčanov čelí „katastrofickej úrovni“ hladu, čo znamená priame riziko smrti hladom, a ďalší milión ľudí je na „núdzovej úrovni“. Najpravdepodobnejší vývoj pri súčasnej situácii je podľa organizácie šírenie hladomoru.

Izrael blokuje prísun pomoci do Gazy už desať týždňov. Oblasť s 2,3 milióna obyvateľmi je takmer úplne závislá od vonkajšej pomoci, keďže vojenská ofenzíva zlikvidovala domáce kapacity na výrobu potravín.

Izraelská armáda tvrdí, že počas prímeria v marci dodala dostatok pomoci. Cieľom blokády má byť podľa nej nátlak na Hamas, aby prepustil izraelských rukojemníkov. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua správu IPC nekomentovala.

(ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecká firma SAP prestane podporovať ženy vo vedení, mení politiku inklúzie

Nemecká technologická spoločnosť SAP oznámila zrušenie svojich cieľov v oblasti diverzity a inklúzie, vrátane plánovanej kvóty, podľa ktorej mali ženy tvoriť 40 percent zamestnancov.

Dôvodom sú zmeny v americkej legislatíve a politika prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vedie kampaň proti iniciatívam zvýhodňujúcim určité skupiny obyvateľstva.

Firma zároveň prestane cielene povyšovať ženy na manažérske pozície a zlúči oddelenia pre diverzitu a spoločenskú zodpovednosť. Reaguje tak na obavy z právnych dôsledkov svojej diverzitnej politiky v Spojených štátoch.

Programy v oblasti diverzity a inklúzie sa stali terčom kritiky po verdikte Najvyššieho súdu USA v roku 2023, ktorý zrušil pozitívnu diskrimináciu pri prijímaní na univerzity. Tieto iniciatívy nabrali na sile po smrti Georgea Floyda v roku 2020, no v súčasnosti mnohé firmy pod tlakom Bieleho domu ustupujú.

Spoločnosť T-Mobile US napríklad začiatkom apríla oznámila rozsiahle obmedzenie svojich aktivít v tejto oblasti.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ruská prokuratúra žiada šesť rokov väzenia pre šéfa volebnej organizácie Golos

Ruská prokuratúra v pondelok požiadala súd o šesťročný trest odňatia slobody pre Grigorija Melkonjanca, spolupredsedu nezávislej volebnej monitorovacej skupiny Golos. Obvinený čelí obvineniu z organizovania činnosti „nežiadúcej organizácie“. Tvrdí, že je nevinný.

Šesť rokov je maximálna sadzba za tento trestný čin. Prokurátorka Jekaterina Frolovová zároveň požaduje, aby mal Melkonjanc zakázanú verejnú činnosť na obdobie desiatich rokov.

Golos sa stal terčom kritiky ruskej vlády po tom, čo zverejnil dôkazy o podvodoch počas parlamentných volieb v roku 2011, ktoré vyvolali protesty opozície. Organizácia kritizovala aj prezidentské voľby v roku 2012, ktoré vrátili Vladimira Putina do Kremľa.

Ľudskoprávni aktivisti označujú proces za súčasť širšieho zásahu proti občianskej spoločnosti, ktorý sa vystupňoval po začiatku vojny na Ukrajine. Podľa organizácie OVD-Info je v Rusku z politických dôvodov väznených viac ako 1 600 ľudí.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Nemecko: Rusko má hodiny na prijatie prímeria, inak hrozia sankcie

Nemecko varovalo, že európske krajiny začnú pripravovať nové sankcie proti Rusku, ak Moskva do konca pondelka nezačne dodržiavať navrhované 30-dňové prímerie s Ukrajinou.

Napriek výzvam európskych lídrov Rusko v pondelok pokračovalo v intenzívnych útokoch vrátane masívneho nasadenia dronov.

Ukrajinská armáda uviedla, že zostrelila 55 zo 108 útočných dronov typu Šáhed a ďalšie zmizli z radarov. V meste Bilhorod-Dnistrovsk utrpela zranenie žena, pričom útoky zasiahli aj regióny Charkiv, Sumy a civilný vlak na východe.

Prezident Zelenskyj oznámil, že osobne pricestuje do Istanbulu, kde je ochotný rokovať s Vladimirom Putinom. Kremeľ zatiaľ na túto výzvu nereagoval. Mierové rokovania sú v slepej uličke a obe strany sa snažia získať priazeň prezidenta Trumpa, ktorý vyvíja tlak na rýchle uzavretie mieru.

Európska únia zároveň pokračuje v diplomatickom úsilí a v Londýne sa koná stretnutie ministrov zahraničných vecí s cieľom koordinovať ďalší postup.

(reuters, red)

Minúta  |  

SaS žiada zrušiť tender na počítače, Útvar hodnoty za peniaze varuje pred cenami

Opozičná strana SaS vyzvala ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) na ukončenie tendra na nové počítače. Ten podľa nich predstavuje predraženú rámcovú zmluvu.

Analýza Útvaru hodnoty za peniaze odhalila možnú nadspotrebu až o 122 miliónov eur oproti bežným cenám. Tiež odporučil v hodnotení projektu nákupu výpočtovej techniky znížiť maximálnu výšku rámcovej zmluvy na úroveň najnižšej ponuky z tendra, čím by sa znížil celkový rámec 81,8 milióna eur.

Poslanci SaS upozornili na cenu 3 376 eur za jeden počítač s monitorom oproti štandardným 1 220 eurám. Kritiku smerovali aj na chýbajúce analýzy skutočných potrieb štátnych úradov.

Minister Šutaj Eštok odmietol obvinenia a poznamenal, že ide len o rámcovú zmluvu s možnosťou zníženia ceny. Zároveň poukázal na potrebu výmeny počítačov a hovoril o vysokej návratnosti investície.

SaS zároveň zvažuje podanie podnetu na Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bessent: USA a Čína sa dohodli na dočasnom znížení ciel, trhy reagovali rastom

Spojené štáty a Čína dosiahli dohodu o dočasnom znížení vzájomných ciel, čím sa snažia ukončiť obchodnú vojnu, ktorá spôsobila neistotu na trhoch a obavy z recesie.

Po rokovaniach v Ženeve americký minister financií Scott Bessent oznámil 90-dňové zmrazenie opatrení a zníženie ciel o vyše 100 percentuálnych bodov na základnú sadzbu 10 percent. Vyjadril sa, že obe krajiny chcú vyvážený obchod a žiadna z nich nechce hospodárske oddelenie.

Rokovania boli prvým osobným stretnutím vysokých predstaviteľov po návrate Donalda Trumpa do úradu.

Šéf Bieleho domu počas svojho druhého mandátu zvýšil clá na čínske tovary až na 145 percent, na čo Čína reagovala protiopatreniami vrátane ciel na úrovni 125 percent.

Spor ochromil obchod v hodnote takmer 600 miliárd dolárov a narušil dodávateľské reťazce. Po uzavretí dohody sa finančné trhy zotavili.

Americkí predstavitelia hovoria o „úplnom resete“, zatiaľ čo Čína o „dôležitom konsenze“ a plánuje nové ekonomické fórum.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.