Preskočiť na obsah
  |  

Princezná Kate: Príroda bola mojím útočiskom počas liečby rakoviny

Britská princezná Kate, manželka následníka trónu princa Williama, sa prihovorila verejnosti pri príležitosti Týždňa povedomia o duševnom zdraví.

Vo videu zverejnenom na platforme X opísala, ako jej počas náročného roka pomáhala príroda. Uviedla, že sa pre ňu stala útočiskom a prameňom nádeje v čase, keď podstupovala preventívnu chemoterapiu po zistení rakoviny.

Diagnózu jej stanovili po operácii brucha začiatkom minulého roka, liečbu ukončila v septembri a začiatkom tohto roka oznámila, že je v remisii.

Vo videu zazneli aj poetické úvahy o sile jarnej obnovy a vnútorného znovuzrodenia. Kate zdôraznila, že príroda dokáže inšpirovať, podporovať a pomáhať uzdravovať – ako fyzicky, tak aj psychicky.

Súčasťou videa sú aj zábery z nedávnej návštevy škótskeho ostrova, kde s Williamom oslávili 14. výročie svadby.

Princezná vyzvala ľudí, aby sa znovu spojili s prírodou a hľadali v nej silu a nádej na nové začiatky.

(reuetrs, red)

  |  

Matica slovenská varuje: Dankova SNS nás chce ovládnuť cez novelu zákona

Predsedníctvo Matice slovenskej ostro protestuje proti návrhu novely zákona o tejto ustanovizni, ktorý predložili poslanci SNS.

Podľa vyhlásenia tajomníka pre médiá Jána Semana ide o zásah do samosprávnych princípov a pokus o politické ovládnutie inštitúcie.

Matičiari upozorňujú, že návrh prichádza tesne pred Valným zhromaždením a voľbami do ústredných orgánov, pričom zasahuje do voľby jej predsedu, predsedu dozorného výboru a Výboru Matice slovenskej. Predsedníctvo tvrdí, že cieľom je vyradiť súčasného predsedu z kandidatúry.

Matica zároveň pripomína, že nejde o štátnu inštitúciu a o jej vedení rozhodujú výlučne delegáti zhromaždenia.

Kritizuje zásah SNS do volebného procesu ako bezprecedentný v demokratických podmienkach a vyzýva poslancov Národnej rady SR na zamietnutie novely.

Tá navrhuje obmedziť funkčné obdobie predsedu Matice slovenskej a predsedu dozorného výboru na štyri roky s maximálne dvoma po sebe nasledujúcimi obdobiami. Tiež počíta so znížením veku na volebné právo v inštitúcii na 15 rokov.

(tasr, red)

  |  

Dávať Rusku ultimáta je neprijateľné, reagoval Peskov na hrozby sankcií

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že návrh prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania o ukončení vojny na Ukrajine získal podporu viacerých svetových lídrov. Hovorca Dmitrij Peskov zopakoval, že Rusko má vážny záujem o hľadanie dlhodobého a mierového riešenia konfliktu.

Odmietol zverejniť ďalšie detaily o plánovaných rokovaniach a označil za neprijateľné, že európski lídri podmieňujú rozhovory hrozbou ďalších sankcií. „Je neprípustné hovoriť s Ruskom v ultimátach,“ zdôraznil hovorca Kremľa.

Moskva zároveň odmietla obvinenia Poľska, že stála za požiarom vo Varšave v roku 2024. Kremeľ tieto tvrdenia označil za „nepodložené a rusofóbne“.

Putin cez víkend navrhol konanie rokovaní v Istanbule 15. mája, pričom Ukrajina reagovala, že je otvorená dialógu, no trvá na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí ako predpoklade pre akékoľvek rozhovory.

(reuters, sab)

  |  

V Gaze hrozí hladomor, ak Izrael nezastaví blokádu a útoky, varuje IPC

Ak Izrael okamžite nepreruší blokádu humanitárnej pomoci a nezastaví svoju vojenskú ofenzívu, v Pásme Gazy hrozí rozsiahly hladomor. Upozorňuje na to nová správa iniciatívy Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), jedného z popredných svetových orgánov na hodnotenie potravinových kríz.

Podľa IPC takmer 500-tisíc Palestínčanov čelí „katastrofickej úrovni“ hladu, čo znamená priame riziko smrti hladom, a ďalší milión ľudí je na „núdzovej úrovni“. Najpravdepodobnejší vývoj pri súčasnej situácii je podľa organizácie šírenie hladomoru.

Izrael blokuje prísun pomoci do Gazy už desať týždňov. Oblasť s 2,3 milióna obyvateľmi je takmer úplne závislá od vonkajšej pomoci, keďže vojenská ofenzíva zlikvidovala domáce kapacity na výrobu potravín.

Izraelská armáda tvrdí, že počas prímeria v marci dodala dostatok pomoci. Cieľom blokády má byť podľa nej nátlak na Hamas, aby prepustil izraelských rukojemníkov. Kancelária premiéra Benjamina Netanjahua správu IPC nekomentovala.

(ap, tasr, sab)

  |  

Nemecká firma SAP prestane podporovať ženy vo vedení, mení politiku inklúzie

Nemecká technologická spoločnosť SAP oznámila zrušenie svojich cieľov v oblasti diverzity a inklúzie, vrátane plánovanej kvóty, podľa ktorej mali ženy tvoriť 40 percent zamestnancov.

Dôvodom sú zmeny v americkej legislatíve a politika prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vedie kampaň proti iniciatívam zvýhodňujúcim určité skupiny obyvateľstva.

Firma zároveň prestane cielene povyšovať ženy na manažérske pozície a zlúči oddelenia pre diverzitu a spoločenskú zodpovednosť. Reaguje tak na obavy z právnych dôsledkov svojej diverzitnej politiky v Spojených štátoch.

Programy v oblasti diverzity a inklúzie sa stali terčom kritiky po verdikte Najvyššieho súdu USA v roku 2023, ktorý zrušil pozitívnu diskrimináciu pri prijímaní na univerzity. Tieto iniciatívy nabrali na sile po smrti Georgea Floyda v roku 2020, no v súčasnosti mnohé firmy pod tlakom Bieleho domu ustupujú.

Spoločnosť T-Mobile US napríklad začiatkom apríla oznámila rozsiahle obmedzenie svojich aktivít v tejto oblasti.

(tasr, red)

  |  

Ruská prokuratúra žiada šesť rokov väzenia pre šéfa volebnej organizácie Golos

Ruská prokuratúra v pondelok požiadala súd o šesťročný trest odňatia slobody pre Grigorija Melkonjanca, spolupredsedu nezávislej volebnej monitorovacej skupiny Golos. Obvinený čelí obvineniu z organizovania činnosti „nežiadúcej organizácie“. Tvrdí, že je nevinný.

Šesť rokov je maximálna sadzba za tento trestný čin. Prokurátorka Jekaterina Frolovová zároveň požaduje, aby mal Melkonjanc zakázanú verejnú činnosť na obdobie desiatich rokov.

Golos sa stal terčom kritiky ruskej vlády po tom, čo zverejnil dôkazy o podvodoch počas parlamentných volieb v roku 2011, ktoré vyvolali protesty opozície. Organizácia kritizovala aj prezidentské voľby v roku 2012, ktoré vrátili Vladimira Putina do Kremľa.

Ľudskoprávni aktivisti označujú proces za súčasť širšieho zásahu proti občianskej spoločnosti, ktorý sa vystupňoval po začiatku vojny na Ukrajine. Podľa organizácie OVD-Info je v Rusku z politických dôvodov väznených viac ako 1 600 ľudí.

(reuters, sab)