Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Referendum o samovražde je podľa Macrona prijateľné, o imigrácii sa nehlasuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok avizoval zámer vypísať niekoľko referend o sociálnych a ekonomických reformách. Ako uviedol v televíznom rozhovore pre TF1, hlasovania by sa mohli uskutočniť v jeden deň už v nasledujúcich mesiacoch.

Macron podporil návrh premiéra Francoisa Bayroua na referendum o znižovaní verejného dlhu a nevylúčil hlasovanie o otázkach, ako je asistovaná samovražda či regulácia prístupu mladistvých k sociálnym sieťam. Zároveň odmietol referendum o migrácii a o zrušení dôchodkovej reformy, ktorú podľa neho prijali na záchranu priebežného systému.

V zahraničnopolitických témach kritizoval Izrael za blokovanie pomoci Gaze a označil správanie premiéra Benjamina Netanjahua za „hanebné“. Priznal, že Paríž nemá páky na Izrael, keďže ten je závislý od amerických zbraní. Macron varoval pred geopolitickým prebudením a vyzval na väčšiu autonómiu Európy pri súčasnej klesajúcej angažovanosti USA.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Silné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri gréckom ostrove Kasos, obete nehlásili

Oblasť južne od gréckeho ostrova Kasos v Egejskom mori zasiahlo v noci na stredu zemetrasenie s magnitúdom 6,1. Informoval o tom Americký geologický inštitút (USGS), pričom zatiaľ neboli hlásené žiadne obete, zranení ani škody na majetku.

Zemetrasenie nastalo o 1.51 h miestneho času a epicentrum sa nachádzalo približne 15 kilometrov od mestečka Fry na ostrove Kasos v hĺbke 78,4 kilometra. Otrasy boli citeľné na viacerých gréckych ostrovoch, v častiach pevninského Grécka, ako aj v Egypte, Jeruzaleme a strednom Izraeli.

Grécko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie oblasti Európy, keďže leží na viacerých zlomových líniách. Len medzi 26. januárom a 13. februárom bolo v súostroví Kyklady zaznamenaných viac ako 18 400 menších otrasov, ktoré síce nespôsobili škody, no vyvolali obavy medzi miestnymi obyvateľmi a úradmi.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj sa chce v nedeľu stretnúť s pápežom Levom XIV.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že plánuje v nedeľu 18. mája stretnutie s novozvoleným pápežom Levom XIV. Potvrdil to v rozhovore pre päť zahraničných médií.

Schôdzka závisí od vývoja plánovaných rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, informovala agentúra AFP.

Pápež Lev XIV. bude v nedeľu vo Vatikáne celebrovať inauguračnú omšu na Námestí svätého Petra za účasti viacerých zahraničných lídrov. Zelenskyj už skôr oznámil, že do Turecka vycestuje a plánuje rokovania aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neupresnilo, či sa rokovaní zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj v pondelok absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom, počas ktorého ho pozval na návštevu Ukrajiny. Pápež vo svojom príhovore minulú nedeľu vyzval na „autentický, spravodlivý a trvalý mier“.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Trump: Irán nikdy nezíska jadrovú zbraň, ak odmietne mier, príde maximálny tlak

Americký prezident Donald Trump v utorok počas návštevy Saudskej Arábie označil Irán za „najdeštruktívnejšiu silu“ na Blízkom východe a obvinil Teherán zo zodpovednosti za regionálnu nestabilitu.

Súčasne varoval, že Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň, a pohrozil rozsiahlymi následkami v prípade neúspechu jadrových rokovaní.

Trump ponúkol Teheránu možnosť diplomacie, no podmienil ju zmenou prístupu. „Ak sa Irán rozhodne pokračovať v chaose a terore, obnovíme maximálny tlak a znížime jeho ropný export na nulu,“ vyhlásil. Zdôraznil zároveň kontrast medzi „víziou Saudskej Arábie“ a „katastrofou spôsobenou iránskym režimom“.

USA v utorok zároveň zaviedli nové sankcie voči trom Iráncom a jednej firme spájanej s vojensko-výskumnou organizáciou SPND. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz obchodovania.

Doktrínu Maximum Pressure zaviedol Trump ešte počas prvého funkčného obdobia, keď v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, ktorú uzavrel jeho predchodca Barack Obama. Zároveň zaviedol rozsiahle sankcie s cieľom prinútiť Teherán k zastaveniu jadrového programu.

Najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí v roku 2003 vydal náboženské nariadenie (fatwa), ktorým odmietol jadrové zbrane. Tie sú podľa fatwy v rozpore s učením islamu.

(afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Vláda USA škrtla Harvardu ďalších 450 miliónov dolárov v grantoch

Americká vláda v utorok oznámila zrušenie ďalších federálnych grantov pre Harvardovu univerzitu v hodnote 450 miliónov dolárov (približne 403 miliónov eur). Opatrenie prišlo po zisteniach vládnej pracovnej skupiny proti antisemitizmu, ktorá tvrdí, že univerzita nedokázala riešiť „rozšírenú rasovú diskrimináciu a antisemitské obťažovanie“ na akademickej pôde.

„Harvard svojím zlyhaním pri zabezpečení zodpovednosti stratil nárok na podporu daňových poplatníkov,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Univerzita už podala žalobu proti skoršiemu zmrazeniu viacročných grantov v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podmieňuje obnovenie financovania reštrukturalizáciou vedenia, revíziou prijímacích procesov, zrušením niektorých programov a hlásením zahraničných študentov, ktorí porušili interné pravidlá.

Prezident univerzity Alan M. Garber tieto požiadavky označil za nezákonné zasahovanie do autonómie školy. Ministerstvá školstva a vnútornej bezpečnosti pohrozili aj ďalšími sankciami vrátane obmedzenia príjmu zahraničných študentov.

Garberova predchodkyňa Claudine Gayová odstúpila 2. januára 2024 po tlaku republikánov v Kongrese, ktorí ju a ďalších prezidentov prominentných univerzít vyšetrovali v súvislosti s nedostatočnými krokmi voči propalestínskym demonštrantom. Tí rok predtým obsadili kampusy univerzít ako Harvard či Columbia, pričom vyzývali na bojkot Izraela a dopúšťali sa násilností.

Gayovú obvinili aj z plagiátorstva, keď vyšlo najavo, že nesprávne citovala časti svojich prác vrátane dizertačnej práce. Dodnes však pôsobí na Harvarde na katedre politológie a afrických a afroamerických štúdií.

(reuters, ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. bude využívať oficiálne účty na X a Instagrame

Pápež Lev XIV. bude komunikovať s veriacimi prostredníctvom oficiálnych účtov na sieti X a Instagram, ktoré využívali jeho predchodcovia - pápež František a pápež Benedikt XVI. V tlačovej správe to v utorok uviedlo vatikánske Dikastérium pre komunikáciu.

„Svätý Otec Lev XIV. sa rozhodol udržiavať aktívnu prítomnosť na sociálnych sieťach prostredníctvom oficiálnych pápežských účtov na X a Instagrame,“ uviedol Vatikán vo vyhlásení.

Svoj prvý príspevok zverejnil nový pápež v utorok na Instagrame, kde má oficiálny účet názov @Pontifex – Pope Leo XIV. Obsahuje jeho prvé verejné vystúpenie bezprostredne zvolení 8. mája a niekoľko fotografií z prvých dní jeho pontifikátu.ň

Na sieti X má pápež oficiálny účet @Pontifex, ktorý má celkovo 52 miliónov sledovateľov. Príspevky sú publikované v deviatich jazykoch - angličtine, španielčine, portugalčine, taliančine, francúzštine, nemčine, poľštine, arabčine a latinčine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.