Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Albánski socialisti by mohli mať viac poslancov ako v predošlom volebnom období

Albánska Socialistická strana premiéra Ediho Ramu zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách so ziskom 52,1 percenta hlasov. Opozičná aliancia Veľké Albánsko, vedená Salim Berishom, získala 34,2 percenta.

Hoci ešte neboli zarátané hlasy diaspóry, Rama vedie aj v tejto skupine. Podľa prognóz by socialisti mohli získať viac poslancov než v roku 2021, keď obsadili 74 kresiel v 140-člennom parlamente.

Demokratická strana však avizovala, že výsledky neuzná, a vyzvala na protest. EÚ voľby sledovala a označila ich za „väčšinovo transparentné a pokojné“, hoci s istými nedostatkami. Výsledky už uznali viacerí svetoví lídri vrátane Giorgie Meloniovej, Volodymyra Zelenského či Pedra Sáncheza.

Voľby vnímala EÚ ako dôležitý test demokratickej zrelosti Albánska, ktoré sa usiluje o vstup do Únie. Hlavnými témami kampane boli ekonomika, dôchodky a boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Škótsky parlament posunul zákon o asistovanej samovražde do ďalšieho čítania

Škótsky parlament v utorok schválil v prvom čítaní návrh zákona o legalizácii asistovanej samovraždy pre nevyliečiteľne chorých pacientov. Po emotívnej päťhodinovej rozprave hlasovalo za návrh 70 poslancov, proti bolo 56 a jeden sa zdržal. Konečné hlasovanie sa očakáva koncom tohto roka.

Autorom legislatívy je liberálny demokrat Liam McArthur. Podľa jeho návrhu by mohli o asistovanú samovraždu požiadať pacienti s nevyliečiteľnou chorobou, ak by ich dvaja lekári uznali za duševne spôsobilých prijať takéto rozhodnutie. V ďalšej legislatívnej fáze bude možné predložiť dodatky k návrhu.

Ide o tretí pokus legalizovať asistovanú samovraždu v Škótsku po neúspešných iniciatívach v rokoch 2010 a 2015. Krajina britskej únie stíha každého, kto poskytuje takzvanú „eutanáziu“, za úmyselnú vraždu.

Ostrov Man sa v marci stal prvým britským územím, ktoré prijalo podobný zákon. V Anglicku, Walese a Severnom Írsku je asistovaná samovražda naďalej trestná s maximálnym trestom do 14 rokov väzenia.

Schválené návrhy total musk podpísať kráľ Karol III.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Referendum o samovražde je podľa Macrona prijateľné, o imigrácii sa nehlasuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok avizoval zámer vypísať niekoľko referend o sociálnych a ekonomických reformách. Ako uviedol v televíznom rozhovore pre TF1, hlasovania by sa mohli uskutočniť v jeden deň už v nasledujúcich mesiacoch.

Macron podporil návrh premiéra Francoisa Bayroua na referendum o znižovaní verejného dlhu a nevylúčil hlasovanie o otázkach, ako je asistovaná samovražda či regulácia prístupu mladistvých k sociálnym sieťam. Zároveň odmietol referendum o migrácii a o zrušení dôchodkovej reformy, ktorú podľa neho prijali na záchranu priebežného systému.

V zahraničnopolitických témach kritizoval Izrael za blokovanie pomoci Gaze a označil správanie premiéra Benjamina Netanjahua za „hanebné“. Priznal, že Paríž nemá páky na Izrael, keďže ten je závislý od amerických zbraní. Macron varoval pred geopolitickým prebudením a vyzval na väčšiu autonómiu Európy pri súčasnej klesajúcej angažovanosti USA.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Silné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri gréckom ostrove Kasos, obete nehlásili

Oblasť južne od gréckeho ostrova Kasos v Egejskom mori zasiahlo v noci na stredu zemetrasenie s magnitúdom 6,1. Informoval o tom Americký geologický inštitút (USGS), pričom zatiaľ neboli hlásené žiadne obete, zranení ani škody na majetku.

Zemetrasenie nastalo o 1.51 h miestneho času a epicentrum sa nachádzalo približne 15 kilometrov od mestečka Fry na ostrove Kasos v hĺbke 78,4 kilometra. Otrasy boli citeľné na viacerých gréckych ostrovoch, v častiach pevninského Grécka, ako aj v Egypte, Jeruzaleme a strednom Izraeli.

Grécko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie oblasti Európy, keďže leží na viacerých zlomových líniách. Len medzi 26. januárom a 13. februárom bolo v súostroví Kyklady zaznamenaných viac ako 18 400 menších otrasov, ktoré síce nespôsobili škody, no vyvolali obavy medzi miestnymi obyvateľmi a úradmi.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj sa chce v nedeľu stretnúť s pápežom Levom XIV.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že plánuje v nedeľu 18. mája stretnutie s novozvoleným pápežom Levom XIV. Potvrdil to v rozhovore pre päť zahraničných médií.

Schôdzka závisí od vývoja plánovaných rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, informovala agentúra AFP.

Pápež Lev XIV. bude v nedeľu vo Vatikáne celebrovať inauguračnú omšu na Námestí svätého Petra za účasti viacerých zahraničných lídrov. Zelenskyj už skôr oznámil, že do Turecka vycestuje a plánuje rokovania aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neupresnilo, či sa rokovaní zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj v pondelok absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom, počas ktorého ho pozval na návštevu Ukrajiny. Pápež vo svojom príhovore minulú nedeľu vyzval na „autentický, spravodlivý a trvalý mier“.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Trump: Irán nikdy nezíska jadrovú zbraň, ak odmietne mier, príde maximálny tlak

Americký prezident Donald Trump v utorok počas návštevy Saudskej Arábie označil Irán za „najdeštruktívnejšiu silu“ na Blízkom východe a obvinil Teherán zo zodpovednosti za regionálnu nestabilitu.

Súčasne varoval, že Spojené štáty nikdy nedovolia, aby Irán získal jadrovú zbraň, a pohrozil rozsiahlymi následkami v prípade neúspechu jadrových rokovaní.

Trump ponúkol Teheránu možnosť diplomacie, no podmienil ju zmenou prístupu. „Ak sa Irán rozhodne pokračovať v chaose a terore, obnovíme maximálny tlak a znížime jeho ropný export na nulu,“ vyhlásil. Zdôraznil zároveň kontrast medzi „víziou Saudskej Arábie“ a „katastrofou spôsobenou iránskym režimom“.

USA v utorok zároveň zaviedli nové sankcie voči trom Iráncom a jednej firme spájanej s vojensko-výskumnou organizáciou SPND. Sankcie zahŕňajú zmrazenie aktív a zákaz obchodovania.

Doktrínu Maximum Pressure zaviedol Trump ešte počas prvého funkčného obdobia, keď v roku 2018 odstúpil od jadrovej dohody, ktorú uzavrel jeho predchodca Barack Obama. Zároveň zaviedol rozsiahle sankcie s cieľom prinútiť Teherán k zastaveniu jadrového programu.

Najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí v roku 2003 vydal náboženské nariadenie (fatwa), ktorým odmietol jadrové zbrane. Tie sú podľa fatwy v rozpore s učením islamu.

(afp, reuters, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.