Preskočiť na obsah
  |  

OSN kritizuje izraelský plán distribúcie pomoci v Gaze ako „cynickú zástierku“

Koordinátor humanitárnej pomoci OSN Tom Fletcher v utorok ostro kritizoval izraelský plán na distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy. Pred Bezpečnostnou radou OSN označil tento plán za „cynickú zástierku, úmyselné rozptýlenie pozornosti a fígový list pre ďalšie násilie a vyháňanie ľudí“.

Fletcher upozornil, že do palestínskej enklávy za posledných viac než desať týždňov nevstúpili žiadne dodávky potravín, liekov, vody ani stanov. Zdôraznil, že OSN má nastavené dôsledné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby pomoc dostávali výlučne civilisti, nie Hamas. Napriek tomu podľa neho Izrael bráni humanitárnym organizáciám v prístupe.

„Môžeme zachrániť státisíce preživších, ale Izrael uprednostňuje ciele vyľudnenia Gazy pred životmi civilistov,“ vyhlásil Fletcher. Jeho ostré slová zvýšili medzinárodný tlak na Izrael, aby obnovil dodávky základnej pomoci do vojnou zničenej oblasti.

(reuters, sab)

  |  

Albánski socialisti by mohli mať viac poslancov ako v predošlom volebnom období

Albánska Socialistická strana premiéra Ediho Ramu zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách so ziskom 52,1 percenta hlasov. Opozičná aliancia Veľké Albánsko, vedená Salim Berishom, získala 34,2 percenta.

Hoci ešte neboli zarátané hlasy diaspóry, Rama vedie aj v tejto skupine. Podľa prognóz by socialisti mohli získať viac poslancov než v roku 2021, keď obsadili 74 kresiel v 140-člennom parlamente.

Demokratická strana však avizovala, že výsledky neuzná, a vyzvala na protest. EÚ voľby sledovala a označila ich za „väčšinovo transparentné a pokojné“, hoci s istými nedostatkami. Výsledky už uznali viacerí svetoví lídri vrátane Giorgie Meloniovej, Volodymyra Zelenského či Pedra Sáncheza.

Voľby vnímala EÚ ako dôležitý test demokratickej zrelosti Albánska, ktoré sa usiluje o vstup do Únie. Hlavnými témami kampane boli ekonomika, dôchodky a boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

(afp, tasr, sab)

  |  

Škótsky parlament posunul zákon o asistovanej samovražde do ďalšieho čítania

Škótsky parlament v utorok schválil v prvom čítaní návrh zákona o legalizácii asistovanej samovraždy pre nevyliečiteľne chorých pacientov. Po emotívnej päťhodinovej rozprave hlasovalo za návrh 70 poslancov, proti bolo 56 a jeden sa zdržal. Konečné hlasovanie sa očakáva koncom tohto roka.

Autorom legislatívy je liberálny demokrat Liam McArthur. Podľa jeho návrhu by mohli o asistovanú samovraždu požiadať pacienti s nevyliečiteľnou chorobou, ak by ich dvaja lekári uznali za duševne spôsobilých prijať takéto rozhodnutie. V ďalšej legislatívnej fáze bude možné predložiť dodatky k návrhu.

Ide o tretí pokus legalizovať asistovanú samovraždu v Škótsku po neúspešných iniciatívach v rokoch 2010 a 2015. Krajina britskej únie stíha každého, kto poskytuje takzvanú „eutanáziu“, za úmyselnú vraždu.

Ostrov Man sa v marci stal prvým britským územím, ktoré prijalo podobný zákon. V Anglicku, Walese a Severnom Írsku je asistovaná samovražda naďalej trestná s maximálnym trestom do 14 rokov väzenia.

Schválené návrhy total musk podpísať kráľ Karol III.

(afp, tasr, sab)

  |  

Referendum o samovražde je podľa Macrona prijateľné, o imigrácii sa nehlasuje

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok avizoval zámer vypísať niekoľko referend o sociálnych a ekonomických reformách. Ako uviedol v televíznom rozhovore pre TF1, hlasovania by sa mohli uskutočniť v jeden deň už v nasledujúcich mesiacoch.

Macron podporil návrh premiéra Francoisa Bayroua na referendum o znižovaní verejného dlhu a nevylúčil hlasovanie o otázkach, ako je asistovaná samovražda či regulácia prístupu mladistvých k sociálnym sieťam. Zároveň odmietol referendum o migrácii a o zrušení dôchodkovej reformy, ktorú podľa neho prijali na záchranu priebežného systému.

V zahraničnopolitických témach kritizoval Izrael za blokovanie pomoci Gaze a označil správanie premiéra Benjamina Netanjahua za „hanebné“. Priznal, že Paríž nemá páky na Izrael, keďže ten je závislý od amerických zbraní. Macron varoval pred geopolitickým prebudením a vyzval na väčšiu autonómiu Európy pri súčasnej klesajúcej angažovanosti USA.

(afp, tasr, sab)

  |  

Silné zemetrasenie zasiahlo oblasť pri gréckom ostrove Kasos, obete nehlásili

Oblasť južne od gréckeho ostrova Kasos v Egejskom mori zasiahlo v noci na stredu zemetrasenie s magnitúdom 6,1. Informoval o tom Americký geologický inštitút (USGS), pričom zatiaľ neboli hlásené žiadne obete, zranení ani škody na majetku.

Zemetrasenie nastalo o 1.51 h miestneho času a epicentrum sa nachádzalo približne 15 kilometrov od mestečka Fry na ostrove Kasos v hĺbke 78,4 kilometra. Otrasy boli citeľné na viacerých gréckych ostrovoch, v častiach pevninského Grécka, ako aj v Egypte, Jeruzaleme a strednom Izraeli.

Grécko patrí medzi seizmicky najaktívnejšie oblasti Európy, keďže leží na viacerých zlomových líniách. Len medzi 26. januárom a 13. februárom bolo v súostroví Kyklady zaznamenaných viac ako 18 400 menších otrasov, ktoré síce nespôsobili škody, no vyvolali obavy medzi miestnymi obyvateľmi a úradmi.

(afp, tasr, sab)

  |  

Zelenskyj sa chce v nedeľu stretnúť s pápežom Levom XIV.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oznámil, že plánuje v nedeľu 18. mája stretnutie s novozvoleným pápežom Levom XIV. Potvrdil to v rozhovore pre päť zahraničných médií.

Schôdzka závisí od vývoja plánovaných rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré by sa mali uskutočniť tento týždeň v Istanbule, informovala agentúra AFP.

Pápež Lev XIV. bude v nedeľu vo Vatikáne celebrovať inauguračnú omšu na Námestí svätého Petra za účasti viacerých zahraničných lídrov. Zelenskyj už skôr oznámil, že do Turecka vycestuje a plánuje rokovania aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rusko zatiaľ neupresnilo, či sa rokovaní zúčastní aj prezident Vladimir Putin.

Zelenskyj v pondelok absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom, počas ktorého ho pozval na návštevu Ukrajiny. Pápež vo svojom príhovore minulú nedeľu vyzval na „autentický, spravodlivý a trvalý mier“.

(afp, tasr, sab)