Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia na Slovensku klesla, tempo rastu cien sa výrazne spomalilo

Medziročná inflácia na Slovensku v apríli spomalila na 3,7 percenta, čo je najnižšia hodnota v tomto roku. Spotrebiteľské ceny vzrástli medzimesačne len o 0,1 percenta.

Rast cien ovplyvnilo zdražovanie v 11 z 12 odborov, tempo sa však zmiernilo v piatich z nich.

Najvyššie medziročné nárasty boli vo vzdelávaní (10,2 percenta), reštauráciách a hoteloch (8,9 percenta), kaderníckych službách (10,2 percenta) a poistení súvisiacom s dopravou (vyše 16 percent).

Naopak, doprava zlacnela o 1,6 percenta vďaka poklesu cien pohonných látok (–9,3 percenta) a motorových vozidiel (–2,1 percenta).

Potraviny a nealkoholické nápoje zdraželi o 3,6 percenta, najmä oleje a tuky (16,1 percenta), mliečne výrobky, ovocie a chlieb.

Mäso, zelenina a ryby mierne zlacneli. Medzimesačne vzrástli ceny v ôsmich odboroch, najviac pri odevoch a obuvi (0,7 percenta).

V troch odboroch ceny klesli. Najväčší vplyv na infláciu mal odbor bývania s energiami, kde rástli najmä nájmy, voda a zber odpadu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Dronové útoky na Belgorod zranili 16 ľudí, Putin stále zvažuje rokovania

Pri nočných ukrajinských dronových útokoch na ruskú Belgorodskú oblasť utrpelo zranenia najmenej 16 ľudí, informoval v stredu gubernátor Viačeslav Gladkov. Osem zranených bolo hospitalizovaných, medzi nimi aj zdravotníci.

Podľa ruského ministerstva obrany sa podarilo zničiť 12 dronov, z toho tri priamo nad oblasťou. Počet všetkých vypustených dronov však Moskva nespresnila.

Ukrajina sa k útokom zatiaľ nevyjadrila a správy z Ruska nebolo možné nezávisle overiť. Obe strany naďalej popierajú útoky na civilistov. Belgorodská oblasť susedí s Ukrajinou a je častým cieľom cezhraničných útokov.

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol uskutočniť priame rokovania s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským 15. mája v Istanbule bez podmienok. Zelenskyj reagoval, že je pripravený stretnúť sa osobne, no zatiaľ nie je jasné, či Putin pozvanie prijme.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Počet nelegálnych migrantov v EÚ klesol, najväčší pokles zaznamenala balkánska trasa

Počet nelegálnych „vstupov“ do Európskej únie v prvých štyroch mesiacoch roka 2025 medziročne klesol o takmer 30 percent. Vyplýva to z údajov, ktoré získala agentúra DPA. Medzi januárom a aprílom úrady zaznamenali približne 47-tisíc nelegálnych prekročení hraníc.

Najvýraznejší pokles – až o 58 percent – evidovali úrady na západobalkánskej trase, kde bolo zaregistrovaných asi 3 100 prípadov. Na východnej stredomorskej trase do Grécka klesol počet vstupov o 30 percent na približne 12 200.

Podľa eurokomisára pre migráciu Magnusa Brunnera ide o dôkaz, že koordinovaný prístup EÚ prináša výsledky. Zároveň zdôraznil potrebu bojovať proti prevádzačským sieťam, ktoré si podľa odhadov účtujú tisíce eur za organizovanie cesty.

Najviac migrantov prichádza z Bangladéša, Afganistanu a Mali. Na ochranu vonkajších hraníc je v súčasnosti nasadených približne 3 200 príslušníkov Frontexu. Pokles migrácie môže byť výzvou pre novú nemeckú vládu, ktorá obhajuje kontroly na hraniciach.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Lula chce presvedčiť Putina na rokovania so Zelenským v Istanbule

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva oznámil, že sa pokúsi osobne presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa zúčastnil na priamych mierových rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Turecku. 

„Pokúsim sa hovoriť s Putinom. Nič ma nestojí povedať: ‚Hej, kolega Putin, choďte do Istanbulu a vyjednávajte, sakra‘,“ vyhlásil na tlačovej konferencii počas svojej návštevy Číny Lula, ktorý plánuje navštíviť Moskvu cestou späť do Brazílie.

Putin v nedeľu navrhol uskutočnenie rokovaní 15. mája v Istanbule bez predbežných podmienok. Zelenskyj prejavil ochotu stretnúť sa s ním tento týždeň v Turecku, no zatiaľ nie je známe, či Putin na výzvu odpovie.

Ukrajina predtým vyzvala Brazíliu, aby využila svoj diplomatický vplyv na Rusko. Brazília a Čína zároveň vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom zdôraznili, že priamy dialóg je jediným riešením pre ukončenie vojny.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Kolumbia sa pridala k čínskej iniciatíve Jeden pás, jedna cesta

Čína a Kolumbia podpísali spoločný plán spolupráce v rámci čínskej globálnej iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (Belt and Road Initiative), oznámili čínske štátne médiá po stretnutí prezidentov Si Ťin-pchinga a Gustava Petra v Pekingu.

Kolumbia sa tak oficiálne pridala k viac než 150 krajinám zapojeným do projektu, ktorého cieľom je posilniť obchodné a infraštruktúrne väzby Číny so svetom.

Čína sa v posledných rokoch stala hlavným zdrojom dovozu do Kolumbie a druhým najväčším obchodným partnerom po USA. Prezident Si podľa agentúry Xinhua vyjadril pripravenosť zintenzívniť import kvalitných kolumbijských výrobkov a podporiť čínske firmy v investíciách a infraštruktúrnych projektoch v krajine.

Prezident Petro, ktorý sa ujal funkcie v auguste 2022, navštívil Čínu po prvý raz v októbri 2023. Počas návštevy krajiny zintenzívnili vzťahy na úroveň strategického partnerstva. Kolumbia tým posilňuje svoju ekonomickú väzbu na Peking, čo má širšie geopolitické dôsledky, najmä v regióne tradične ovplyvňovanom Spojenými štátmi.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trumpove malé výhry proti súdnej mašinérii. USA dostali povolenie deportovať gangstrov

Federálna sudkyňa Stephanie Hainesová v Pensylvánii rozhodla, že americká vláda môže využiť Zákon o nepriateľských cudzincoch z roku 1798 na zrýchlenú deportáciu údajných členov venezuelského gangu Tren de Aragua. Ide o prvé súdne rozhodnutie podporujúce výklad zákona administratívou Donalda Trumpa.

Hainesová, ktorú vymenoval Trump, súhlasila s právom prezidenta označiť gang za zahraničnú teroristickú organizáciu, no zároveň kritizovala extrémne rýchle deportácie – niekedy „v priebehu niekoľkých hodín“.

V prípade muža identifikovaného ako A.S.R. nariadila minimálne 21-dňovú výpovednú lehotu, možnosť obhajoby a zabezpečenie tlmočníkov.

Trumpova vláda už deportovala desiatky údajných členov do Salvádoru, pričom tamojšej vláde zaplatila šesť miliónov dolárov. Rozhodnutie Hainesovej však odporuje rozsudkom federálnych súdov v New Yorku, Texase a Colorade.

V súvisiacej správe federálna veľká porota obžalovala sudkyňu z Wisconsinu Hannah Duganovú z marenia spravodlivosti po tom, čo údajne pomohla nelegálnemu imigrantovi vyhnúť sa zatknutiu. Najvyšší súd štátu ju dočasne zbavil funkcie.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.