Preskočiť na obsah
  |  

Protesty proti účasti Izraela na Eurovízii vyústili do násilia

V sobotu večer vypukli v Bazileji počas hudobnej súťaže Eurovízia 2025 nepokoje medzi propalestínskymi demonštrantmi a políciou. Demonštranti vyjadrili nesúhlas s účasťou Izraela v súťaži kvôli jeho ofenzíve v Pásme Gazy.

Polícia zasiahla slzotvorným plynom a nasadila vodné delo po tom, ako sa snažila predísť stretu demonštrantov s dvoma mužmi mávajúcimi izraelskými vlajkami.

Protestujúci skandovali heslá ako „stop genocíde“, „žiadna hudba pre vrahov“ a vypúšťali farebné dymovnice, pričom niektorí pálili izraelské aj americké vlajky.

Izraelská bezpečnostná rada varovala svojich občanov v Bazileji, aby sa vyhýbali konfrontáciám a neupozorňovali na svoju národnosť.

Izrael reprezentuje speváčka Juval Rafaelová, ktorá prežila teroristický útok Hamasu v októbri 2023. Po jej vystúpení sa dvaja demonštranti pokúsili preniknúť na pódium.

Jedného zastavil člen štábu, ktorého útočník následne polial farbou. Obaja výtržníci boli odovzdaní polícii.

(tasr, lup)

  |  

Británia chce posilniť vzťahy s EÚ. Starmer plánuje podpis dohody

Britský premiér Keir Starmer plánuje v najbližších dňoch podpísať s Európskou úniou novú dohodu na posilnenie vzťahov po brexite. Stretnutie s predstaviteľmi EÚ sa uskutoční v pondelok v Londýne.

Cieľom je podporiť britských výrobcov, uľahčiť situáciu domácnostiam s vysokými nákladmi a rozšíriť možnosti mobility pre študentov a mladých ľudí.

Starmer verí, že dohoda bude prínosom pre národný záujem, ekonomický rast, zamestnanosť a bezpečnosť hraníc. Kancelária premiéra zatiaľ neposkytla detailné informácie o obsahu dohody.

Spojené kráľovstvo vystúpilo z EÚ v roku 2020, no Únia zostáva najväčším obchodným partnerom krajiny. Od nástupu labouristov sa vláda snaží vzťahy s Bruselom obnoviť.

Podľa prieskumov je brexit medzi voličmi čoraz menej populárny, čo súvisí najmä s oslabením exportu a ekonomickým rastom.

(tasr, lup)

  |  

Ozbrojené skupiny v Sýrii majú desať dní na začlenenie sa do armády či polície

Sýrsky minister obrany Murhaf abú Kasra v sobotu pre zvyšky menších ozbrojených skupín v krajine stanovil lehotu desiatich dní, počas ktorých sa majú začleniť do štátnych štruktúr.

Podľa ministra boli už všetky hlavné ozbrojené skupiny úspešne integrované do štruktúr ministerstva obrany a vyzval tak učiniť rovnako aj tým menším.

„Zdôrazňujeme potrebu, aby sa aj zvyšné malé vojenské skupiny pripojili k ministerstvu najneskôr do desiatich dní od tohto oznámenia,“ vyhlásil Kasra.

Podľa ministra je krok potrebný „na dokončenie snáh o zjednotenie a organizáciu“ ministerstva a „akékoľvek oneskorenie zapríčiní prijatie adekvátnych opatrení v súlade so zákonom“.

Minister Kasra vo vyhlásení nešpecifikoval konkrétne ozbrojené skupiny, ani možné opatrenia v prípade nedodržania termínu.

Dočasná vláda pod vedením prezidenta Ahmada Šaru v decembri ohlásila začlenenie ozbrojených povstaleckých skupín do štátnych štruktúr a to vrátane Organizácie pre oslobodenie Levanty (Hajat Tahrír aš-Šám - HTS), ktorej decembrovú ofenzívu v Damasku viedol práve Šara.

Členovia rozpustených skupín si ponechali zbrane a boli integrovaní do štruktúr ministerstva obrany či do policajných zborov.

(tasr)

  |  

Meloniová a Merz: Hovoriť o vojakoch na Ukrajine je priskoro

Európa má ďaleko od toho, aby mohla hovoriť o nasadení vojakov na Ukrajine, pretože všetko úsilie zameriava na dosiahnutie bezpodmienečného prímeria zo strany Ruska. Uviedli to v sobotu na stretnutí v Ríme nemecký kancelár Friedrich Merz a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

„Ďalším krokom musí byť vyjasnenie formátu mierových rozhovorov, ako aj toho, aké bezpečnostné záruky by mohli byť jedného dňa potrebné pre Ukrajinu,“ povedal Merz.

Talianska premiérka v sobotu uviedla, že jej krajina je otvorená pridať sa k akémukoľvek medzinárodnému formátu zameranému na ukončenie vojny, no varovala pred rozdelením v rámci Západu.

„Západná jednota je od začiatku invázie Ruska našou najväčšou silou,“ povedala. „V takomto chúlostivom čase je dôležité dať bokom osobné rozpory, ktoré by mohli túto jednotu podkopať,“ zdôraznila.

(tasr, red)

  |  

Predseda Európskej rady a Nemecko reagovali na novú ofenzívu Izraela v Gaze

Predseda Európskej rady António Costa vyjadril otrasenie situáciou v Pásme Gazy, kde Izrael spustil rozšírenú pozemnú ofenzívu. Tú Nemecko označilo za dôvod na hlboké znepokojenie.

„Hladujúci civilisti, opäť zasiahnuté nemocnice. Toto násilie sa musí zastaviť,“ uviedol Costa. Izrael vyzval na ukončenie blokády Gazy a zabezpečenie neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci. Zároveň žiada trvalé prímerie a okamžité prepustenie izraelských rukojemníkov.

Izrael ofenzívu zintenzívnil s cieľom poraziť hnutie Hamas. Podľa záchranárov prišlo o život najmenej 32 ľudí.

Generálny tajomník OSN António Guterres na samite Ligy arabských štátov v Bagdade vyjadril znepokojenie nad plánmi Izraela a znovu vyzval na prímerie i ukončenie blokády.

Nemecké ministerstvo zahraničia pripomenulo, že Izrael má právo na sebaobranu, no súčasné kroky môžu ohroziť životy rukojemníkov vrátane Nemcov. Minister Johann Wadephul opäť telefonoval so svojím izraelským náprotivkom.

(tasr, afp, dpa, est)

  |  

Rusko uľahčilo získanie občianstva v okupovaných častiach Gruzínska

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v sobotu výnos, podľa ktorého žiadatelia o občianstvo z oblastí Abcházsko a Južné Osetsko nebudú musieť mať trvalý pobyt v Rusku ani preukázať znalosť ruského jazyka a kultúry.

Väčšina krajín sveta uznáva Abcházsko a Južné Osetsko ako súčasť Gruzínska, obe oblasti sú však pod faktickou ruskou kontrolou od krátkej vojny medzi Moskvou a Tbilisi z roku 2008.

Gruzínsko a Rusko od tejto vojny neudržiavajú diplomatické styky, kritici však tvrdia, že súčasná gruzínska vládnuca strana je proruská a dostala sa k moci vďaka zmanipulovaným voľbám.

Tbilisi sa odmietlo pripojiť k medzinárodným sankciám voči Rusku v dôsledku jeho ofenzívy na Ukrajine alebo k podpore Kyjeva vojenským vybavením.

(tasr, afp)