Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Meloniová a Macron sa pohádali pre Ukrajinu. Spor riešil kancelár Merz

Medzi talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vypukol ostrý spor po tom, čo Meloniová nebola pozvaná na kľúčové rokovania o Ukrajine, uviedol portál Novinky.

Tých sa zúčastnili viacerí európski lídri, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a americký prezident Donald Trump.

Meloniová tvrdí, že dôvodom vylúčenia bola jej neochota poslať talianskych vojakov na Ukrajinu ako súčasť koalície ochotných, ktorá by mala zabezpečiť ochranu Kyjeva po prípadnej mierovej dohode. Macron obvinenia odmieta a hovorí, že o vojenskej účasti sa nediskutovalo.

Do sporu sa vložil nový nemecký kancelár Friedrich Merz (CDU), ktorý sa snaží zmierniť napätie a zabezpečiť, aby Taliansko zohrávalo aktívnu úlohu v európskych mierových iniciatívach.

Na spoločnej tlačovej konferencii Meloniová apelovala na lídrov, aby uprednostnili jednotu pred osobnými ambíciami. Zdôraznila, že spravodlivý mier nesmie znamenať kapituláciu Ukrajiny.

Dlhodobé napätie medzi Meloniovou a Macronom sa datuje od roku 2022, zhoršili ho aj konflikty s bývalým kancelárom Scholzom.

(novinky, lup)

Minúta  |  

Pápež a JD Vance diskutovali o náboženskej slobode a svetových konfliktoch

Viceprezident USA JD Vance sa v pondelok stretol vo Vatikáne s novozvoleným pápežom Levom XIV. a neskôr aj s vatikánskym ministrom zahraničných vecí Paulom Gallagherom. Na audiencii bol aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio.

Hovorili o bilaterálnych vzťahoch, spolupráci cirkvi a štátu, ako aj o otázkach náboženskej slobody a rešpektovania medzinárodného práva v konfliktných oblastiach.

Vance, ktorý sa v Ríme nachádzal už tretíkrát za posledný mesiac, bol zároveň posledným vysokým predstaviteľom, ktorý sa stretol s pápežom Františkom pred jeho smrťou. Spolu s Donaldom Trumpom sa zúčastnil aj na pohrebe.

Obaja americkí politici boli prítomní aj na inauguračnej omši Leva XIV. napriek tomu, že nový pápež v minulosti kritizoval Trumpovu administratívu aj samotného Vancea.

Napriek tomu Vance vyhlásil, že USA sú na pápeža Leva hrdé.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ochranári žalujú štát za výnimky na odstrel medveďov, Taraba reaguje ostro

Minister životného prostredia Tomáš Taraba obhajuje odstrely medveďov ako zákonné a nevyhnutné vzhľadom na ich premnoženie.

Reagoval tak na jedenásť žalôb, ktoré na envirorezort podali mimovládne organizácie Nadácia Aevis, My sme les a Via Iuris za udelenie výnimiek na odstrel 62 jedincov.

Podľa Tarabu tieto organizácie politizujú problém a zanedbali ochranu ľudí. Od októbra 2023 rezort údajne povolil odstrel 103 medveďov, pričom najviac výnimiek vydal v apríli tohto roka.

Vláda v rovnakom mesiaci vyhlásila mimoriadnu situáciu v 55 okresoch a schválila zásah do populácie 350 medveďov.

Súčasťou opatrení je aj nasadenie do 50 vojakov na monitorovanie situácie. Ochranári avizujú ďalšie žaloby.

(tasr, red)

Minúta  |  

Veterinári od stredy uvoľnili opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky

Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS) oznámila, že od 21. mája uvoľňuje niektoré opatrenia proti slintačke a krívačke.

Zrušený bol celoslovenský zákaz prevozu vnímavých zvierat a opäť sa otvoria všetky zoologické záhrady.

Naďalej však platí zákaz dovozu zvierat z rizikových oblastí Maďarska, ako aj opatrenia týkajúce sa hygieny a evidencie pri vstupe do chovu.

Cirkusy musia nahlásiť plán vystúpení najmenej tri pracovné dni vopred regionálnej veterinárnej správe.

Premiestňovanie zvierat v rámci SR je podmienené dokladmi o zdravotnom stave vrátane negatívnych výsledkov klinickej prehliadky a serologického testu na SLAK.

Výnimku z testovania majú zvieratá na zabitie z piatich slovenských krajov. Opatrenia reflektujú aktuálnu epidemiologickú situáciu a majú zabrániť ďalšiemu šíreniu nákazy.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bloomberg: Putin odmieta mier, chce celý Donbas, Záporožie a Cherson do konca roka

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa zdrojov spoločnosti Bloomberg presvedčený, že jeho armáda do konca roka dobyje štyri ukrajinské regióny.

Putin chce dobyť územie celých štyroch oblastí Ukrajiny - Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej. Tie už predtým vyhlásil za súčasť Ruska, no Moskva stále nemá nad nimi plnú vojenskú kontrolu.

Táto viera v úspech na fronte ho vedie k odmietaniu rýchleho mierového riešenia.

V predvečer telefonátu s Donaldom Trumpom Putin podľa zdrojov neplánuje ponúknuť žiadne významné ústupky.

Európski lídri sa obávajú, že Trump bude presadzovať dohodu za každú cenu, pričom jeho prioritou je čo najskoršie ukončenie vojny.

Putin však podľa Bloomberg neprejavuje žiadny záujem o ukončenie bojov, a podľa partnerov blízkych Kremľu je pripravený na zdĺhavý konflikt.

Zároveň je optimistický aj voči riziku nových sankcií zo strany USA.

Napriek jeho sebadôvere viacerí západní analytici pochybujú o tom, že Rusko má dostatočný potenciál na naplnenie Putinových cieľov.

Kritiku vyvoláva aj neefektívnosť ruských útokov, najmä v dôsledku ukrajinských dronov, ktoré výrazne znižujú účinnosť masových ofenzív.

(bloomberg, lup)

Minúta  |  

Nemecká polícia varuje pred kolapsom pre hraničné kontroly migrantov

Nemecká polícia nezvláda dlhodobo udržať prísne kontroly na hraniciach a návraty migrantov priamo z hraníc, varoval predseda Odborového zväzu polície Andreas Rosskopf.

Tvrdí, že intenzívne opatrenia sú momentálne možné len vďaka pozastaveniu školení a úpravám služobných rozpisov.

Do pohraničných oblastí bolo nasadených vyše 1 000 príslušníkov poriadkovej polície, no ich nasadenie sa podľa Rosskopfa dá udržať len niekoľko týždňov.

Napriek tomu zväz podporuje vládne úsilie o zníženie nelegálnej migrácie. Minister vnútra Alexander Dobrindt, ktorý nedávno nastúpil do funkcie, sprísnil kontroly a umožnil odmietať migrantov už na hraniciach, aj keď požiadajú o azyl.

Následne sa počet takto „otočených“ migrantov zvýšil takmer o polovicu.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.