Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obyvatelia južnej Gazy sa majú evakuovať, Izrael ohlasuje „bezprecedentnú“ ofenzívu

Izraelská armáda vydala v pondelok výzvu na okamžitú evakuáciu obyvateľov mesta Chán Júnis a jeho okolia na juhu Pásma Gazy.

Upozornenie v arabčine varuje pred pripravovaným „bezprecedentným útokom“ a vyzýva civilistov, aby sa uchýlili do oblasti Mawásí pri pobreží Stredozemného mora.

Podľa izraelskej armády ide o súčasť rozsiahlej vojenskej operácie proti teroristickým organizáciám, najmä Hamasu, ktorý pôsobí v regióne. Mesto Chán Júnis bolo vyhlásené za „nebezpečnú bojovú zónu“.

Podľa webu The Times of Israel ide o prvý prípad evakuácie celého mesta od rozšírenia izraelskej leteckej a pozemnej ofenzívy. Podobná situácia nastala v marci, keď boli evakuovaní obyvatelia Rafahu.

Izraelskí lídri avizujú zámer dobyť celé územie pásma, aby eliminovali Hamas. V noci pred výzvou došlo podľa očitých svedkov k približne 30 leteckým útokom na Chán Júnis, ktoré je druhým najväčším mestom v Pásme Gazy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Pellegrini: Odmietnutie pandemickej dohody je nezodpovedné rozhodnutie

Prezident SR Peter Pellegrini kritizuje rozhodnutie vlády nepodporiť pandemickú dohodu.

Považuje ho za nezodpovedné a upozorňuje, že Slovensko si tým zatvára prístup k vedeckým informáciám a medzinárodnej spolupráci pri budúcich pandémiách.

Dohodu podľa neho nevnímajú ako ohrozenie suverenity ani také krajiny ako Švajčiarsko.

Pellegrini varuje, že Slovensko riskuje svoju povesť kvôli krátkodobému politickému zisku.

Pandemickú dohodu považuje za nástroj globálnej pripravenosti, nie za zásah do vnútorných záležitostí štátov.

Odmietnutie dokumentu vláda oznámila cez víkend. Premiér Robert Fico (Smer-SD) zároveň informoval, že slovenská delegácia má na zasadnutí WHO žiadať hlasovanie, nie prijatie konsenzom.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) a jeho strana s rozhodnutím nesúhlasia.

(tasr, red)

Minúta  |  

Prieskum: Česi majú radšej Švajčiarsko než Slovensko, vzťahy chladnú

Česi hodnotia Slovensko výrazne horšie než v minulosti – podľa prieskumu STEM klesla krajina z prvej na desiatu priečku.

Slovensko, ktoré v tomto prieskume dosiaľ pravidelne zastávalo prvú priečku, tento rok nahradilo Švajčiarsko. Lepší vzťah než so Slovenskom majú Česi aj s Kanadou, Talianskom, Poľskom, Švédskom, Nórskom, Holandskom a Dánskom.

Zhoršilo sa aj hodnotenie prezidenta Pellegriniho, ktorého kladne vníma len 38 percent respondentov, zatiaľ čo Zuzanu Čaputovú v závere mandátu podporovalo 68 percent.

STEM pokles pripisuje napätiu vo vzťahoch medzi krajinami po nástupe vlády Roberta Fica.

Dôležité však je, že celkový vzťah k Slovákom zostáva stabilný.

Zahraničnou osobnosťou s najväčšou priazeňou bol pápež František, po ňom Andrzej Duda.

Najnižšiu dôveru má u Čechov dlhodobo ruský prezident Vladimir Putin.

Prieskum prebehol na reprezentatívnej vzorke obyvateľov ČR v apríli 2025.

(tasr, red)

Minúta  |  

Výstavba úseku D3 sa komplikuje, tender na zhotoviteľa sa musí zopakovať

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) nariadil Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), aby opätovne vyhodnotila výsledky tendra na výstavbu diaľničného úseku D3 Oščadnica – Čadca, Bukov.

Rozhodnutie reaguje na úspešnú námietku, podľa ktorej víťazný uchádzač nespĺňa jasne podmienky účasti týkajúce sa pozície stavbyvedúceho pre tunely.

ÚVO preto zrušil pôvodné rozhodnutie NDS a určil, že ponuky musia byť znovu prehodnotené do 60 dní.

Tender sa týka dobudovania druhého jazdného profilu na úseku s dĺžkou 5,3 km vrátane druhej rúry tunela Horelica.

Najnižšiu cenu vo výške 230 miliónov eur bez DPH predložilo združenie vedené Váhostavom.

Je to už druhé rozhodnutie ÚVO v tomto tendri za posledných šesť týždňov, ktoré uznalo námietky neúspešného uchádzača.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rusko označilo Amnesty International za nežiaducu organizáciu na svojom území

Ruská generálna prokuratúra označila medzinárodnú organizáciu Amnesty International za „nežiaducu“ na území Ruskej federácie. Podľa tlačového vyhlásenia slúži londýnska centrála Amnesty ako základňa pre globálne rusofóbne kampane, ktoré sú údajne financované spojencami ukrajinského režimu.

Prokuratúra tvrdí, že aktivisti Amnesty sa snažia zintenzívniť vojenský konflikt, ospravedlňujú činy ukrajinských neonacistov, vyzývajú na ich financovanie a podporujú izoláciu Ruska.

Okrem toho sú obviňovaní z podpory extrémistických skupín a financovania tzv. zahraničných agentov.

Organizácia zatiaľ nefiguruje v oficiálnom zozname nežiaducich organizácií, ale jej zaradenie je pravdepodobné v najbližších dňoch. Tento zoznam momentálne obsahuje 223 subjektov.

Amnesty International bola založená v roku 1961 a v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. V marci 2022 Roskomnadzor zablokoval prístup na jej webovú stránku pre východnú Európu a strednú Áziu z dôvodu údajného šírenia nepravdivých informácií o vojne proti Ukrajine.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina opäť podnikli dronové útoky, krajiny hlásia obete

Dronové útoky medzi Ruskom a Ukrajinou eskalovali v noci na pondelok. Ruská armáda vypustila 112 dronov a ich imitácií, pričom 76 z nich bolo zneškodnených ukrajinskou protivzdušnou obranou.

Súčasne čelilo dronovým útokom aj Rusko – podľa ruského ministerstva obrany bolo zostrelených 35 ukrajinských dronov, najmä nad okupovaným Krymom, Brianskou a Belgorodskou oblasťou.

Na Kryme došlo k výbuchom a poplachom, najmä v okolí Simferopoľa. V meste Šebekino v Belgorodskej oblasti zasiahol dron auto, pričom zahynula jedna žena a ďalšia osoba utrpela ťažké zranenia. Ďalším terčom útoku bol linkový autobus.

Ukrajinské drony operovali nad viacerými regiónmi vrátane Sumskej, Charkovskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.