Preskočiť na obsah
  |  

Rusko označilo Amnesty International za nežiaducu organizáciu na svojom území

Ruská generálna prokuratúra označila medzinárodnú organizáciu Amnesty International za „nežiaducu“ na území Ruskej federácie. Podľa tlačového vyhlásenia slúži londýnska centrála Amnesty ako základňa pre globálne rusofóbne kampane, ktoré sú údajne financované spojencami ukrajinského režimu.

Prokuratúra tvrdí, že aktivisti Amnesty sa snažia zintenzívniť vojenský konflikt, ospravedlňujú činy ukrajinských neonacistov, vyzývajú na ich financovanie a podporujú izoláciu Ruska.

Okrem toho sú obviňovaní z podpory extrémistických skupín a financovania tzv. zahraničných agentov.

Organizácia zatiaľ nefiguruje v oficiálnom zozname nežiaducich organizácií, ale jej zaradenie je pravdepodobné v najbližších dňoch. Tento zoznam momentálne obsahuje 223 subjektov.

Amnesty International bola založená v roku 1961 a v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. V marci 2022 Roskomnadzor zablokoval prístup na jej webovú stránku pre východnú Európu a strednú Áziu z dôvodu údajného šírenia nepravdivých informácií o vojne proti Ukrajine.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a Ukrajina opäť podnikli dronové útoky, krajiny hlásia obete

Dronové útoky medzi Ruskom a Ukrajinou eskalovali v noci na pondelok. Ruská armáda vypustila 112 dronov a ich imitácií, pričom 76 z nich bolo zneškodnených ukrajinskou protivzdušnou obranou.

Súčasne čelilo dronovým útokom aj Rusko – podľa ruského ministerstva obrany bolo zostrelených 35 ukrajinských dronov, najmä nad okupovaným Krymom, Brianskou a Belgorodskou oblasťou.

Na Kryme došlo k výbuchom a poplachom, najmä v okolí Simferopoľa. V meste Šebekino v Belgorodskej oblasti zasiahol dron auto, pričom zahynula jedna žena a ďalšia osoba utrpela ťažké zranenia. Ďalším terčom útoku bol linkový autobus.

Ukrajinské drony operovali nad viacerými regiónmi vrátane Sumskej, Charkovskej, Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

(tasr, lup)

  |  

Británia a EÚ uzavreli dohodu o obrane, obchode a rybolove

Spojené kráľovstvo a Európska únia dosiahli najvýznamnejší reset vzťahov od brexitu. Dohoda zahŕňa obrannú spoluprácu, uľahčenie obchodu s potravinami, cestovanie a kontroverznú rybársku dohodu.

Británia sa pripojí k európskym projektom v hodnote 150 miliárd eur, čo umožní zapojenie firiem ako BAE či Rolls-Royce. Dohoda má prispieť k zníženiu cien potravín a posilniť energetickú bezpečnosť, pričom jej prínos pre ekonomiku do roku 2040 odhadujú na 9 miliárd libier.

Kritici však varujú, že 12-ročná rybárska dohoda oslabuje britské vyjednávacie pozície.

Premiér Starmer tvrdí, že dohoda prináša praktické výhody občanom. Na druhej strane ju konzervatívci a Farage označujú za zradu brexitu.

Nejde o návrat do EÚ, ale o selektívne zlepšenie prístupu na trh výmenou za dodržiavanie noriem. Dohoda tiež otvára diskusiu o programe Erasmus+ a mládežníckej mobilite.

(reuters, lup)

  |  

Opozícia: Koalícia blokuje výbor k PPA, boja sa škandálov s dotáciami

Ani pondelkové zasadnutie výboru Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa nepodarilo otvoriť. Dôvodom bola opätovná absencia koaličných poslancov.

Výbor mal rozhodovať o poslaneckom prieskume na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA), ktorá je zodpovedná za vyplácanie eurofondov v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka.

Opozícia PPA podozrieva z pochybení pri prideľovaní prostriedkov, najmä v súvislosti s podporou turizmu.

Alojz Hlina (SaS) označil situáciu za úmyselné blokovanie diskusie o dotáciách s klientelistickým pozadím.

Jeho stranícky kolega Marián Čaučík upozornil, že PPA síce prísne kontroluje farmárov, ale staršie škandály z roku 2019 odmieta preveriť.

Veronika Remišová (hnutie Slovensko) kritizovala neúčasť ministra Richarda Takáča (Smer-SD) a uviedla, že podala podnet na Európsku prokuratúru, ktorá už podľa nej začala konať.

Obvinenia z krytia podvodov smerujú podľa opozície voči všetkým stranám vládnej koalície.

(tasr, red)

  |  

Mikloško: Reklamy na hazard počas MS sú hrozbou, treba ich zakázať ako alkohol

Komisár pre deti Jozef Mikloško vyzval Radu pre mediálne služby, ako aj ďalšie inštitúcie vrátane ministra zdravotníctva Kamila Šaška, aby prehodnotili pravidlá pre vysielanie reklamy na hazardné hry pred 22. hodinou.

Podnet prišiel po tom, ako počas zápasu MS v hokeji medzi Slovenskom a Kanadou odvysielali 22 reklám na stávkové spoločnosti.

Mikloško považuje takéto reklamy za neakceptovateľné, pretože podľa neho normalizujú hazard v očiach detí. Navrhuje, aby platil rovnaký zákaz ako pre alkohol.

Zdôraznil, že gamblerstvo patrí medzi najťažšie liečiteľné závislosti s vážnymi dôsledkami.

Upozornil tiež na potrebu legislatívnych zmien, ktoré by chránili deti pred vplyvom hazardu a posilnili prevenciu závislostí. Výzvu označil za apel na zodpovednosť spoločnosti voči deťom.

(tasr, red)

  |  

Durov: Francúzska rozviedka žiadala blokovanie pravice v Rumunsku, odmietol som

Pavel Durov, zakladateľ aplikácie Telegram, tvrdí, že ho šéf francúzskej rozviedky Nicolas Lerner požiadal o zablokovanie konzervatívnych účtov v Rumunsku pred prezidentskými voľbami.

Durov žiadosť odmietol a zdôraznil, že Telegram nebude obmedzovať slobodu prejavu ani v Európe.

Jeho výrok podporil aj Elon Musk, ktorý opakovane upozorňuje na údajné potláčanie pravicových názorov. Francúzska DGSE tieto tvrdenia poprela.

Medzitým v Rumunsku prekvapivo zvíťazil centrista Nicușor Dan nad tvrdopravicovým Georgeom Simionom, čím upokojil obavy Bruselu z rastúceho vplyvu extrémistov.

Francúzske úrady akékoľvek zasahovanie do rumunskej demokracie odmietajú a vyzývajú na zodpovedné správanie.

Durov čelí vo Francúzsku obvineniam súvisiacim s obsahom na Telegrame, zatiaľ čo Musk čelí vyšetrovaniu pre údajné algoritmické skreslenia na platforme X.

(reuters, red)