Preskočiť na obsah
  |  

Nemecko zmenilo postoj, v EÚ už nebude brániť jadrovej energetike

Nová nemecká vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza signalizovala Francúzsku, že prestane brániť tomu, aby jadrová energia bola v legislatíve EÚ považovaná za rovnocennú s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi.

Potvrdil to v pondelok francúzsky predstaviteľ, čím potvrdil skoršiu správu denníka Financial Times.

Nemecko a Francúzsko, dve najväčšie ekonomiky EÚ, sa dlhodobo sporia o úlohu jadra pri dosahovaní klimatických cieľov. Spor brzdil tvorbu spoločných politík v oblasti boja proti klimatickej zmene.

Kým Francúzsko pokrýva asi 70 percent spotreby elektriny z jadra a patrí k jeho najväčším obhajcom, Nemecko svoje jadrové elektrárne postupne odstavilo a doteraz jadro nepovažovalo za obnoviteľný zdroj.

Zmena prístupu Berlína je podľa francúzskeho zdroja prvým konkrétnym znakom zlepšenia vzťahov. Obaja lídri – Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron – v spoločnom článku pre denník Le Figaro prisľúbili „znovunastavenie energetických politík na základe klimatickej neutrality, konkurencieschopnosti a suverenity“.

Zdôraznili potrebu „technologickej neutrality“, ktorá má zaručiť nediskriminačný prístup ku všetkým nízkouhlíkovým zdrojom energie v EÚ.

K jadrovej energetike sa postupne vracajú aj ďalšie krajiny – Belgicko zrušilo plánovaný odchod z jadra, Švédsko a viaceré štáty strednej Európy plánujú výstavbu nových reaktorov.

(reuters, sab)

  |  

USA uvalili vízové sankcie na indické cestovné agentúry za napomáhanie nelegálnej migrácii

Americké ministerstvo zahraničia v pondelok zaviedlo vízové obmedzenia pre vlastníkov a zamestnancov cestovných agentúr v Indii, ktoré údajne vedome napomáhajú nelegálnej migrácii do Spojených štátov.

Dôvodom pre zavedenie sankcií sú podľa hovorkyne rezortu Tammy Bruceovej informácie získané americkým veľvyslanectvom v Indii. Počet a mená osôb postihnutých zákazom víz neboli zverejnené, čo je pri takýchto opatreniach bežná prax.

„Budeme pokračovať v uvaľovaní vízových obmedzení na majiteľov, manažérov a vysokopostavených zamestnancov cestovných kancelárií, aby sme narušili siete prevádzačov,“ povedala Bruceová bez bližšieho upresnenia, ako agentúry pomáhali pri nelegálnych migráciách.

Tento krok je súčasťou širšej migračnej politiky prezidenta Donalda Trumpa, ktorá sa zameriava na potláčanie nelegálneho prisťahovalectva a urýchlené vyhosťovanie osôb bez oprávnenia na pobyt.

Americká ambasáda v Naí Dillí opakovane upozorňuje indických občanov na sociálnych sieťach, aby neprekračovali dobu povoleného pobytu v USA. V opačnom prípade čelia deportácii a trvalému zákazu vstupu do krajiny.

(reuters, sab)

  |  

Apple dostal v Rusku pokutu za porušenie zákona o LGBT propagande

Ruský súd uložil technologickému gigantu Apple pokutu vo výške 7,5 milióna rubľov (približne 76-tisíc eur) za tri samostatné porušenia ruských pravidiel týkajúcich sa LGBT propagandy. Informovala o tom v pondelok tlačová kancelária moskovskej justície.

Súd v moskovskom obvode Taganskoje uznal spoločnosť Apple Distribution International Ltd. vinnou z troch administratívnych priestupkov a nariadil zaplatenie troch pokút po 2,5 milióna rubľov. Podrobnosti o konkrétnych prípadoch zverejnené neboli. Podľa nezávislého portálu Mediazona požiadal právny zástupca Apple o uzavretie pojednávania pre verejnosť.

V roku 2023 Rusko ešte viac sprísnilo zákony obmedzujúce zobrazovanie „netradičných sexuálnych vzťahov“, ktoré Kremeľ prezentuje ako dôkaz morálneho úpadku Západu. Ruské úrady medzičasom označili „medzinárodné LGBT hnutie“ za extrémistické a jeho podporovateľov za teroristov.

Na základe týchto zákonov už boli v minulosti pokutované viaceré spoločnosti, vrátane online filmových platforiem a manažérov technologických firiem.

(reuters, sab)

  |  

Ministerstvo zdravotníctva chce zákazať soláriá pre osoby mladšie ako 18 rokov

Ministerstvo zdravotníctva navrhuje zákaz používania solárií pre osoby mladšie ako 18 rokov, vzhľadom na dokázané riziko rakoviny spôsobené UV žiarením.

Návrh vychádza z novely zákona o verejnom zdraví, ktorú predložilo do pripomienkového konania.

Rezort argumentuje zvýšenou citlivosťou pokožky mladých ľudí na UV žiarenie, ktoré je Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny klasifikované ako karcinogén.

Okrem tohto opatrenia chce rezort zdravotníctva znížiť administratívne povinnosti pre podniky, napríklad pri oznamovaní zotavovacích podujatí a odstraňovaní azbestu.

Novela tiež prináša povinnosť obcí vykonávať deratizáciu, rozširuje sledovanie nozokomiálnych nákaz, upravuje pravidlá pre výživové doplnky, kozmetiku a hromadné podujatia.

Zakazuje sa uvádzanie kozmetických výrobkov testovaných na zvieratách a sprísňujú sa požiadavky pre zariadenia spoločného stravovania.

Väčšina zmien má nadobudnúť účinnosť od decembra 2025, niektoré až od januára 2030.

(tasr, lup)

  |  

Šéf WHO požiadal Fica, aby vláda zmenila svoje stanovisko k pandemickej dohode

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus telefonicky v pondelok požiadal premiéra SR Roberta Fica (Smer-SD), aby vláda SR zmenila svoje stanovisko a nepožadovala hlasovanie o pandemickej dohode.

Fico o tom informoval na sociálnej sieti a zopakoval, že slovenská delegácia je zaviazaná pokynom vlády SR požadovať hlasovanie o pandemickej zmluve.

Premiér vyjadril počudovanie nad tým, že existujú snahy vyhnúť sa základnému demokratickému inštitútu, a to hlasovaniu. „Pokiaľ k hlasovaniu dôjde, slovenská delegácia má pokyn pandemickú dohodu nepodporiť, pretože narúša princíp suverenity členských štátov a neprimerane zasahuje do sféry ľudských práv,“ vyhlásil Fico.

(tasr, red, sab)

  |  

AI má problém s časom a kalendárom, zlyháva aj pri jednoduchých úlohách

Súčasné modely umelej inteligencie nedokážu spoľahlivo odčítať čas z hodín ani pracovať s kalendárom.

Upozorňuje na to nová štúdia tímu z Edinburghskej univerzity, podľa ktorej ide o vážnu slabinu systémov, ktoré by mali fungovať v časovo presných aplikáciách, ako je plánovanie či automatizácia.

„Ľudia zvládajú tieto úlohy od detstva. Naše výsledky poukazujú na výraznú medzeru v schopnostiach AI,“ uviedol hlavný autor štúdie Rohit Saxena. Výskum predstavil na konferencii ICLR 2025 v Singapure.

Vedci testovali modely GPT-4o, Gemini 2.0, Claude-3.5 Sonnet a Llama 3.2-Vision na rozpoznávaní času a dátumov z obrázkov hodín a kalendárov.

AI správne určovala čas len v 38,7 percenta prípadov a dátumy v 26,3 percenta.

Dôvodom sú podľa autorov limity v priestorovom vnímaní a nedostatok špecifických tréningových dát. Veľké jazykové modely nerozumejú vzťahom medzi ručičkami hodín, komplikované sú pre ne aj rímske čísla či výpočty ako určenie dňa v roku.

AI totiž nepočíta ako tradičný počítač – odpovede predpovedá na základe vzorov, nie algoritmov.

Saxena varuje, že pri úlohách vyžadujúcich kombináciu logiky a vizuálneho spracovania je stále potrebný človek v procese. Štúdia poukazuje na limity AI pri zdanlivo jednoduchých, no kognitívne náročných úlohách.

(arxiv, live science, tasr, sab)