Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reuters: Trump údajne telefonoval najprv so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok krátko telefonoval so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, a to len niekoľko minút pred telefonátom s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Agentúru Reuters o tom informoval zdroj oboznámený so situáciou.

Podľa tohto zdroja trval hovor medzi Zelenským a Trumpom len niekoľko minút. Bližšie podrobnosti o obsahu rozhovoru zatiaľ nie sú známe.

Kancelária ukrajinského prezidenta na otázky médií zatiaľ nereagovala. Nie je preto jasné, či sa v rozhovore riešili otázky vojenského konfliktu, bezpečnosti, alebo diplomatických iniciatív v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Hovor medzi Trumpom a Putinom, ktorý nasledoval bezprostredne po kontakte so Zelenským, vzbudil pozornosť vzhľadom na napäté medzinárodné vzťahy a rastúci záujem verejnosti o objasnenie pozície Spojených štátov v súčasnom konflikte.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Fínsko dodá Ukrajine muníciu za 90 miliónov eur. Zaplatia za ňu ruskými výnosmi

Fínsko poskytne Ukrajine muníciu v hodnote 90 miliónov eur, pričom financovanie zabezpečí z výnosov zmrazených ruských finančných aktív v EÚ. Oznámilo to v pondelok fínske ministerstvo obrany.

Európska únia odhaduje, že z približne 300 miliárd eur zmrazených ruských aktív sa asi 210 miliárd nachádza v členských štátoch Únie, prevažne vo forme štátnych dlhopisov uložených Ruskou centrálnou bankou ako devízové rezervy.

Európska komisia už skôr rozhodla, že výnosy z týchto aktív môžu byť použité na vojenskú podporu Ukrajiny prostredníctvom fondu spravovaného EÚ.

„Podarilo sa nám vyrokovať dodatočné financovanie fínskych dodávok pre Ukrajinu,“ oznámil fínsky minister obrany Antti Hakkanen. Zdôraznil, že zbrane budú zakúpené od fínskeho priemyslu, čím sa zároveň podporí domáca zamestnanosť.

Kremeľ sa k správe bezprostredne nevyjadril, no opakovane označil využitie zmrazených ruských aktív za nelegálne a porušujúce vlastnícke práva. Moskva varuje, že takéto kroky by vytvorili nebezpečný precedens a budú napadnuté na medzinárodných súdoch.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Tmavé pruhy na Marse pravdepodobne nevznikli vodou, tvrdí nová štúdia

Tmavé pruhy na svahoch kráterov a útesov Marsu, ktoré vedci dlhé roky považovali za možné stopy po tečúcej vode, zrejme vznikli suchými procesmi. Nová štúdia analyzovala približne 500-tisíc týchto útvarov a ukázala, že vznikajú pohybom jemného prachu, ktorý sa zosúva vplyvom vetra, otrasov či dopadov meteoritov.

Výskumníci zistili, že mimoriadne jemné prachové častice sa na strmých svahoch správajú ako kvapalina – rozvetvujú sa, obchádzajú prekážky a vytvárajú prstovité vzory.

Tento jav sa vyskytuje najmä v oblastiach s vysokou prašnosťou, ako sú Elysium Planitia, Arabia Terra a Tharsis, kde sa nachádza aj sopka Olympus Mons, ktorá je najvyššou objavenou horou v slnečnej sústave.

Výsledky naznačujú, že povrch Marsu je v súčasnosti nehostinný pre život. Hoci je teoreticky možné, že slané vody by mohli dočasne existovať, dôkazy pre ich výskyt zatiaľ chýbajú. Vedci tak odporúčajú zamerať sa na iné lokality pri hľadaní podmienok vhodných pre život.

(reuters, sab)

Minúta  |  

DPA: Vo východnom Nemecku je na vzostupe pravicový extrémizmus

Pravicový extrémizmus vo východnom Nemecku predstavuje rastúcu hrozbu pre demokraciu, vyhlásil v pondelok Jochen Hollmann, šéf Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko. Podľa neho sa zvyšuje ochota páchať násilie, najmä v odľahlých vidieckych oblastiach, kde sa šíria „krajne pravicové ideológie“.

Hollmann pre agentúru DPA povedal, že nemecké spravodajské služby zaznamenali od roku 2022 prílev údajných pravicových extrémistov do okresu Harz, najmä z krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko.

Tieto osoby sa podľa tajných služieb zapájajú do miestnych demonštrácií, často spolu s prívržencami Alternatívy pre Nemecko (AfD) – ktorá je v Sasku-Anhaltsku oficiálne klasifikovaná ako pravicovo-extrémistická.

Znepokojenie vyvoláva aj fakt, že v niektorých obciach spolupracujú s AfD aj predstavitelia kresťanských demokratov (CDU). Odborník na extrémizmus David Begrich upozornil, že konfrontačný štýl AfD povzbudzuje ďalšie radikálne hnutia.

AfD obvinenia odmieta a označuje sa za „hlboko demokratickú stranu“. Zdôrazňuje právo jednotlivcov zúčastňovať sa na legálnych demonštráciách a tvrdí, že kritika je politicky motivovaná.

(dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Lekárske organizácie kritizujú odmietnutie pandemickej dohody, varujú pred izoláciou

Viaceré lekárske organizácie ostro kritizujú rozhodnutie vlády odmietnuť pandemickú dohodu Svetovej zdravotníckej organizácie. Tvrdia, že tento krok ohrozuje pripravenosť Slovenska na budúce zdravotnícke krízy a môže viesť k jeho medzinárodnej izolácii.

Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska varuje, že odmietnutie spolupráce v čase vážnych epidémií môže krajinu dostať do zdravotníckej aj logistickej izolácie. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) zdôraznil, že Slovensko nie je sebestačné v oblasti odporúčaní, ochranných pomôcok ani liekov a bez medzinárodnej spolupráce nedokáže efektívne zvládať krízové situácie.

Podľa ZAP ide o politické gesto, ktoré krajinu stavia mimo civilizovaného sveta a zvyšuje riziko zbytočných úmrtí.

Asociácia súkromných lekárov považuje dohodu za nevyhnutnú pre prístup k liekom, vakcínam a dôležitým informáciám. Vyzýva vládu, aby konala v prospech ochrany zdravia občanov a zachovala Slovensko ako súčasť globálnych riešení.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecko zmenilo postoj, v EÚ už nebude brániť jadrovej energetike

Nová nemecká vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza signalizovala Francúzsku, že prestane brániť tomu, aby jadrová energia bola v legislatíve EÚ považovaná za rovnocennú s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi.

Potvrdil to v pondelok francúzsky predstaviteľ, čím potvrdil skoršiu správu denníka Financial Times.

Nemecko a Francúzsko, dve najväčšie ekonomiky EÚ, sa dlhodobo sporia o úlohu jadra pri dosahovaní klimatických cieľov. Spor brzdil tvorbu spoločných politík v oblasti boja proti klimatickej zmene.

Kým Francúzsko pokrýva asi 70 percent spotreby elektriny z jadra a patrí k jeho najväčším obhajcom, Nemecko svoje jadrové elektrárne postupne odstavilo a doteraz jadro nepovažovalo za obnoviteľný zdroj.

Zmena prístupu Berlína je podľa francúzskeho zdroja prvým konkrétnym znakom zlepšenia vzťahov. Obaja lídri – Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron – v spoločnom článku pre denník Le Figaro prisľúbili „znovunastavenie energetických politík na základe klimatickej neutrality, konkurencieschopnosti a suverenity“.

Zdôraznili potrebu „technologickej neutrality“, ktorá má zaručiť nediskriminačný prístup ku všetkým nízkouhlíkovým zdrojom energie v EÚ.

K jadrovej energetike sa postupne vracajú aj ďalšie krajiny – Belgicko zrušilo plánovaný odchod z jadra, Švédsko a viaceré štáty strednej Európy plánujú výstavbu nových reaktorov.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.