Preskočiť na obsah
  |  

Putin a Trump rokovali viac ako dve hodiny, Moskva chce mierové rozhovory

Telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom trval viac ako dve hodiny. Putin ho označil za „veľmi informatívny a užitočný“, informovali ruské štátne agentúry RIA a TASS.

Putin uviedol, že Trump podporuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a že Rusko je pripravené spolupracovať s Kyjevom na memorande o budúcich mierových rokovaniach. Prímerie podľa neho prichádza do úvahy, keď sa dosiahnu konkrétne dohody.

„Sme na správnej ceste,“ povedal Putin a vyzval na kompromisy prijateľné pre obe strany. Zároveň zdôraznil potrebu odstránenia hlavných príčin krízy.

Telefonát potvrdil aj Biely dom a CNN, ale bez podrobností. Témou rozhovoru bola zjavne aj možnosť oživenia mierového procesu medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý v súčasnosti stagnuje.

Putinova rétorika naznačuje snahu o posun v diplomatickom riešení, no konkrétne kroky zatiaľ nie sú známe.

(reuters, sab)

  |  

Útok Islamského štátu na východe Sýrie si vyžiadal život bojovníka SDF

Po pondelkových prestrelkách v provincii Dajr az-Zaur medzi Kurdmi riadenými Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a teroristami z organizácie Islamský štát ostal jeden mŕtvy príslušník polooficiálnych jednotiek, oznámili SDF.

Oblasť Dajr az-Zaur, bohatá na ropu, bola v minulosti jednou z hlavných bášt Islamského štátu. Hoci „Dáiš“ v roku 2019 prišiel o posledné územie, z ktorého mohol riadiť svoj „kalifát“, jeho bojovníci naďalej podnikajú partizánske útoky, najmä v púštnych oblastiach a blízkosti hraníc s Irakom.

SDF, podporované koalíciou vedenou Spojenými štátmi, od roku 2015 zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti Islamskému štátu. Konflikt v Sýrii vypukol v roku 2011 ako občianska vojna, pričom od roku 2013 sunnitskí teroristi výnimočne posilnili a obsadili rozsiahle územia v Sýrii aj Iraku.

USA spustili letecké útoky proti Dáišu v roku 2014 a o rok neskôr vznikli SDF ako spojenectvo kurdských a arabských bojovníkov.

(reuters, sab)

  |  

Guatemalčan deportovaný omylom do Mexika žiada návrat do USA

Právnici Guatemalčana označovaného ako O.C.G. žiadajú amerického federálneho sudcu, aby nariadil vláde Spojených štátov okamžite umožniť jeho návrat.

Muž bol podľa nich nezákonne deportovaný do Mexika, hoci tam čelil nebezpečenstvu. Ministerstvo spravodlivosti priznalo, že jeho tvrdenie, že O.C.G. nemal obavy z návratu do Mexika, vychádzalo z nesprávnych údajov.

Vyšetrovanie ukázalo, že žiaden imigračný úradník sa muža nepýtal na obavy o bezpečnosť. Právnici poukázali na to, že už v predchádzajúcom rozhodnutí sudca Brian Murphy zakázal deportácie do tretích krajín bez vypočutia obáv migrantov.

O.C.G., ktorý je homosexuál, utiekol z Guatemaly po vyhrážkach smrťou. Aj v Mexiku čelil násiliu – podľa právnikov bol unesený a znásilnený. Napriek priznaniu chyby vláda odmieta zaručiť jeho návrat.

(reuters, sab)

  |  

Reuters: Trump údajne telefonoval najprv so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok krátko telefonoval so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, a to len niekoľko minút pred telefonátom s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Agentúru Reuters o tom informoval zdroj oboznámený so situáciou.

Podľa tohto zdroja trval hovor medzi Zelenským a Trumpom len niekoľko minút. Bližšie podrobnosti o obsahu rozhovoru zatiaľ nie sú známe.

Kancelária ukrajinského prezidenta na otázky médií zatiaľ nereagovala. Nie je preto jasné, či sa v rozhovore riešili otázky vojenského konfliktu, bezpečnosti, alebo diplomatických iniciatív v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Hovor medzi Trumpom a Putinom, ktorý nasledoval bezprostredne po kontakte so Zelenským, vzbudil pozornosť vzhľadom na napäté medzinárodné vzťahy a rastúci záujem verejnosti o objasnenie pozície Spojených štátov v súčasnom konflikte.

(reuters, sab)

  |  

Fínsko dodá Ukrajine muníciu za 90 miliónov eur. Zaplatia za ňu ruskými výnosmi

Fínsko poskytne Ukrajine muníciu v hodnote 90 miliónov eur, pričom financovanie zabezpečí z výnosov zmrazených ruských finančných aktív v EÚ. Oznámilo to v pondelok fínske ministerstvo obrany.

Európska únia odhaduje, že z približne 300 miliárd eur zmrazených ruských aktív sa asi 210 miliárd nachádza v členských štátoch Únie, prevažne vo forme štátnych dlhopisov uložených Ruskou centrálnou bankou ako devízové rezervy.

Európska komisia už skôr rozhodla, že výnosy z týchto aktív môžu byť použité na vojenskú podporu Ukrajiny prostredníctvom fondu spravovaného EÚ.

„Podarilo sa nám vyrokovať dodatočné financovanie fínskych dodávok pre Ukrajinu,“ oznámil fínsky minister obrany Antti Hakkanen. Zdôraznil, že zbrane budú zakúpené od fínskeho priemyslu, čím sa zároveň podporí domáca zamestnanosť.

Kremeľ sa k správe bezprostredne nevyjadril, no opakovane označil využitie zmrazených ruských aktív za nelegálne a porušujúce vlastnícke práva. Moskva varuje, že takéto kroky by vytvorili nebezpečný precedens a budú napadnuté na medzinárodných súdoch.

(reuters, sab)

  |  

Tmavé pruhy na Marse pravdepodobne nevznikli vodou, tvrdí nová štúdia

Tmavé pruhy na svahoch kráterov a útesov Marsu, ktoré vedci dlhé roky považovali za možné stopy po tečúcej vode, zrejme vznikli suchými procesmi. Nová štúdia analyzovala približne 500-tisíc týchto útvarov a ukázala, že vznikajú pohybom jemného prachu, ktorý sa zosúva vplyvom vetra, otrasov či dopadov meteoritov.

Výskumníci zistili, že mimoriadne jemné prachové častice sa na strmých svahoch správajú ako kvapalina – rozvetvujú sa, obchádzajú prekážky a vytvárajú prstovité vzory.

Tento jav sa vyskytuje najmä v oblastiach s vysokou prašnosťou, ako sú Elysium Planitia, Arabia Terra a Tharsis, kde sa nachádza aj sopka Olympus Mons, ktorá je najvyššou objavenou horou v slnečnej sústave.

Výsledky naznačujú, že povrch Marsu je v súčasnosti nehostinný pre život. Hoci je teoreticky možné, že slané vody by mohli dočasne existovať, dôkazy pre ich výskyt zatiaľ chýbajú. Vedci tak odporúčajú zamerať sa na iné lokality pri hľadaní podmienok vhodných pre život.

(reuters, sab)