Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ sa dohodla na zavádzaní nového hraničného systému s biometrickými údajmi

Európsky parlament a Rada EÚ sa v pondelok dohodli na postupnom zavedení systému vstup/výstup (EES) na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

Nový systém nahradí pečiatkovanie pasov a bude zaznamenávať biometrické údaje – ako sú odtlačky prstov a snímky tváre – občanov tretích krajín pri vstupe a odchode na krátkodobé víza.

Zavádzanie systému bude prebiehať 180 dní, pričom do 30 dní má byť zaznamenaných desať percent prechodov a do 90 dní 35 percent. Členské štáty sa však môžu rozhodnúť systém zaviesť naraz. Údaje budú dostupné v reálnom čase aj pre ostatné krajiny EÚ podľa bezpečnostných potrieb.

Systém vyvinula agentúra eu-LISA a jeho implementácia sa oneskorila pre technické problémy. Nové pravidlá majú zlepšiť bezpečnosť, urýchliť kontroly a skrátiť čakacie časy.

Podľa europoslankyne Assity Kankovej ide o významný krok k bezpečnejším hraniciam a jednoduchšiemu cestovaniu. Vyzvala štáty EÚ, aby dokončili prípravy a umožnili spustenie systému.

(ek, tasr, sab)

Minúta  |  

Netanjahu avizuje úplnú kontrolu nad Gazou napriek tlaku na pomoc

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok vyhlásil, že Izrael si zachová úplnú kontrolu nad Pásmom Gazy, a to aj napriek silnému medzinárodnému tlaku, ktorý ho prinútil zmierniť blokádu humanitárnej pomoci.

Izraelská armáda medzitým varovala obyvateľov mesta Chán Júnis pred „bezprecedentným útokom“ a vyzvala ich na evakuáciu k pobrežiu.

Netanjahu zdôraznil, že cieľom je „úplné víťazstvo“, vrátane oslobodenia 58 rukojemníkov a zničenia hnutia Hamas. Humanitárna kríza však vyvolala obavy aj medzi dlhoročnými podporovateľmi Izraela v americkom Kongrese.

USA, Francúzsko, Nemecko aj Británia označili situáciu v Gaze za „neudržateľnú“.

Organizácie OSN varujú, že do Gazy musí denne vstúpiť aspoň 500 kamiónov s pomocou. V pondelok však vstúpilo len päť až deväť vozidiel. Boje si za posledných osem dní vyžiadali vyše 500 obetí, vrátane útoku na školu a domy v strednej Gaze.

Mierové rokovania v Katare uviazli, Hamas aj Izrael sa navzájom obviňujú z ich zlyhania.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Putin a Trump rokovali viac ako dve hodiny, Moskva chce mierové rozhovory

Telefonát medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom trval viac ako dve hodiny. Putin ho označil za „veľmi informatívny a užitočný“, informovali ruské štátne agentúry RIA a TASS.

Putin uviedol, že Trump podporuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a že Rusko je pripravené spolupracovať s Kyjevom na memorande o budúcich mierových rokovaniach. Prímerie podľa neho prichádza do úvahy, keď sa dosiahnu konkrétne dohody.

„Sme na správnej ceste,“ povedal Putin a vyzval na kompromisy prijateľné pre obe strany. Zároveň zdôraznil potrebu odstránenia hlavných príčin krízy.

Telefonát potvrdil aj Biely dom a CNN, ale bez podrobností. Témou rozhovoru bola zjavne aj možnosť oživenia mierového procesu medzi Moskvou a Kyjevom, ktorý v súčasnosti stagnuje.

Putinova rétorika naznačuje snahu o posun v diplomatickom riešení, no konkrétne kroky zatiaľ nie sú známe.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Útok Islamského štátu na východe Sýrie si vyžiadal život bojovníka SDF

Po pondelkových prestrelkách v provincii Dajr az-Zaur medzi Kurdmi riadenými Sýrskymi demokratickými silami (SDF) a teroristami z organizácie Islamský štát ostal jeden mŕtvy príslušník polooficiálnych jednotiek, oznámili SDF.

Oblasť Dajr az-Zaur, bohatá na ropu, bola v minulosti jednou z hlavných bášt Islamského štátu. Hoci „Dáiš“ v roku 2019 prišiel o posledné územie, z ktorého mohol riadiť svoj „kalifát“, jeho bojovníci naďalej podnikajú partizánske útoky, najmä v púštnych oblastiach a blízkosti hraníc s Irakom.

SDF, podporované koalíciou vedenou Spojenými štátmi, od roku 2015 zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti Islamskému štátu. Konflikt v Sýrii vypukol v roku 2011 ako občianska vojna, pričom od roku 2013 sunnitskí teroristi výnimočne posilnili a obsadili rozsiahle územia v Sýrii aj Iraku.

USA spustili letecké útoky proti Dáišu v roku 2014 a o rok neskôr vznikli SDF ako spojenectvo kurdských a arabských bojovníkov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Guatemalčan deportovaný omylom do Mexika žiada návrat do USA

Právnici Guatemalčana označovaného ako O.C.G. žiadajú amerického federálneho sudcu, aby nariadil vláde Spojených štátov okamžite umožniť jeho návrat.

Muž bol podľa nich nezákonne deportovaný do Mexika, hoci tam čelil nebezpečenstvu. Ministerstvo spravodlivosti priznalo, že jeho tvrdenie, že O.C.G. nemal obavy z návratu do Mexika, vychádzalo z nesprávnych údajov.

Vyšetrovanie ukázalo, že žiaden imigračný úradník sa muža nepýtal na obavy o bezpečnosť. Právnici poukázali na to, že už v predchádzajúcom rozhodnutí sudca Brian Murphy zakázal deportácie do tretích krajín bez vypočutia obáv migrantov.

O.C.G., ktorý je homosexuál, utiekol z Guatemaly po vyhrážkach smrťou. Aj v Mexiku čelil násiliu – podľa právnikov bol unesený a znásilnený. Napriek priznaniu chyby vláda odmieta zaručiť jeho návrat.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Reuters: Trump údajne telefonoval najprv so Zelenským

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok krátko telefonoval so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, a to len niekoľko minút pred telefonátom s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Agentúru Reuters o tom informoval zdroj oboznámený so situáciou.

Podľa tohto zdroja trval hovor medzi Zelenským a Trumpom len niekoľko minút. Bližšie podrobnosti o obsahu rozhovoru zatiaľ nie sú známe.

Kancelária ukrajinského prezidenta na otázky médií zatiaľ nereagovala. Nie je preto jasné, či sa v rozhovore riešili otázky vojenského konfliktu, bezpečnosti, alebo diplomatických iniciatív v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Hovor medzi Trumpom a Putinom, ktorý nasledoval bezprostredne po kontakte so Zelenským, vzbudil pozornosť vzhľadom na napäté medzinárodné vzťahy a rastúci záujem verejnosti o objasnenie pozície Spojených štátov v súčasnom konflikte.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.