Preskočiť na obsah
  |  

Čech vstúpil do ruskej armády a teraz žiada české úrady o pomoc

Česká diplomacia rieši prípad svojho občana, ktorý vstúpil do ruskej armády a teraz žiada české úrady o pomoc, uvádza portál Novinky.

Ministerstvo zahraničných vecí túto informáciu potvrdilo s dôrazom na dlhodobé varovanie pred cestami do Ruska. Prípad považuje za potvrdenie oprávnenosti týchto varovaní.

Muž, ktorého identitu nezverejnili, sa zrejme dostal do ruských služieb za neznámych okolností. Ruská armáda často oslovuje cudzincov, najmä zo Strednej Ázie.

Diplomatická reakcia Česka bude v súlade s domácim právom a Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch.

V reakcii na tento incident ministerstvo znovu zverejnilo výstrahu pred cestami do Ruska aj pre slovenských občanov.

(novinky, lup)

  |  

Fico obhajuje postoj k pandemickej dohode: Neohrozíme suverenitu štátu

Premiér Robert Fico (Smer) obhajuje rozhodnutie Slovenska nepodporiť pandemickú dohodu WHO a tvrdí, že slovenská delegácia postupovala v súlade s vládnym mandátom.

Podľa neho mala dohoda obsahovať prvky, ktoré ohrozujú suverenitu členských štátov, neprimerane zasahujú do ľudských práv a obsahuje prílohy, o ktorých nie sú dostupné informácie. Hlasovanie delegácie, ktorá sa zdržala, považuje Fico za presné naplnenie vládnych pokynov.

Premiér zdôraznil, že rozhodnutie vlády nebolo náhle, ale vzniklo po dôkladnom vyhodnotení všetkých aspektov vrátane právneho stanoviska ministerstva spravodlivosti.

Rovnako upozornil, že Slovensko nebolo jediné, ktoré sa zdržalo hlasovania. Urobili tak aj Izrael, Rusko, Taliansko či Poľsko.

Opozičné hnutie Slovensko a SaS medzičasom vyzvali ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) na podanie demisie.

Poslanec Gábor Grendel z hnutia Slovensko upozornil, že stanovisko ministra na rokovaní vlády odmietli, čo považuje za dôvod na politickú zodpovednosť.

Šaško reagoval, že zdržaním sa hlasovania vytvorili priestor na ďalšie rokovania.

(tasr, max)

  |  

Slovensko má rekordne málo nezamestnaných, obavy však vzbudzujú clá

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku klesla v apríli na historické minimum 3,71 percenta, pričom celková miera nezamestnanosti dosiahla 5,79 percenta.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že evidovaných je vyše 161-tisíc nezamestnaných, čo je najnižší počet od vzniku samostatného Slovenka.

Aktuálne je k dispozícii viac ako 103-tisíc voľných pracovných miest. V apríli nahlásili dve hromadné prepúšťania. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol počet ohrozených zamestnancov o 26,72 percenta.

Štát v niektorých prípadoch preplatil mzdy zamestnancom prepusteným z firiem ako Eterna či Bukóza. Od mája 2024 zároveň fungujú nové podporné opatrenia zamerané na dlhodobo nezamestnaných, ľudí nad 50 rokov či osoby so zdravotným postihnutím.

Minister však upozornil na riziká globálnych faktorov, ako sú nové americké clá, ktoré môžu spôsobiť problémy najmä v automobilovom priemysle. V tejto súvislosti pripravujú úpravu kurzarbeitu, ktorá má rozšíriť ochranu zamestnancov.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj: Rusko naťahuje rokovania, chce pokračovať vo vojne

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že zámerne naťahuje mierové rokovania, aby mohlo pokračovať vo vojne a okupácii území.

Vyhlásil, že mier musia dosiahnuť rokovaním, no len na základe jasných a realistických návrhov. Zároveň vyzval na zvýšenie medzinárodného sankčného tlaku na Moskvu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius označil ruského prezidenta Vladimira Putina za nezainteresovaného v mieri a vyzval na sprísnenie sankcií, najmä v oblasti energetiky.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot obvinil Putina z pokrytectva.

Čína vyjadrila podporu priamym rozhovorom medzi Moskvou a Kyjevom, pričom sa prezentuje ako neutrálna strana. Západ však tvrdí, že Čína Rusko technicky podporuje.

Po telefonáte medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom sa objavili informácie o plánovaných rokovaniach, no Kyjev odmieta podmienky, ktoré zahŕňajú stiahnutie ukrajinských síl z okupovaných území.

NATO aj EÚ trvajú na tom, že akékoľvek rokovania musia zahŕňať aj Ukrajinu a európskych partnerov.

(tasr, reuters, lup)




  |  

Európska únia schválila 17. balík sankcií proti Rusku

Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v utorok odsúhlasili už 17. balík sankcií namierený proti Rusku. Nové opatrenia sa zameriavajú najmä na približne 200 ruských plavidiel, ktoré sú podľa Únie súčasťou tzv. tieňovej flotily slúžiacej na obchádzanie sankcií.

Sankcie tiež reagujú na hybridné hrozby a porušovanie ľudských práv. O schválení balíka informovala na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.

Tieto opatrenia rozširujú doterajší režim sankcií uvalených na Moskvu po jej invázii na Ukrajinu.

(tasr, lup)

  |  

Saková: Potrebujeme späť clá a kvóty na ukrajinský tovar

Koaličná strana Hlas vyzýva na ukončenie bezcolného obchodného režimu medzi Úniou a Ukrajinou, ktorý podľa nej vážne poškodzuje slovenské hospodárstvo.

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok upozornil, že bezcolné a bezkvótové dovozy z Ukrajiny zvyšujú neférovú konkurenciu a likvidujú domácich poľnohospodárov, potravinárov aj priemyselníkov.

Strana žiada Európsku komisiu, aby nepredĺžila súčasný režim, ktorý podľa nich znevýhodňuje slovenských producentov.

Hlas pritom deklaruje, že solidaritu s Ukrajinou a humanitárnu pomoc podporuje, no odmieta, aby obchodné úľavy išli na úkor slovenských občanov a firiem.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) zdôraznila potrebu návratu k bilaterálnej dohode, ktorá by opäť stanovila dovozné clá a kvóty pre ukrajinské produkty.

"My robíme všetko pre to, aby od 6. júna roku 2025 už platil riadny obchodný režim medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ako platí s ktoroukoľvek inou kandidátskou krajinou," poznamenal europoslanec za Hlas Branislav Ondruš.

(tasr, max)