Preskočiť na obsah
  |  

Izrael povolil OSN vstup 100 kamiónov s pomocou do Gazy

Izrael povolil vstup 100 kamiónov s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy po 11-týždňovej blokáde.

Ide o výrazné rozšírenie po predchádzajúcom obmedzení na deväť kamiónov, z ktorých do enklávy reálne prešlo len päť. Pomoc zabezpečovaná OSN obsahuje najmä výživu pre deti.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Jens Laerke potvrdil, že zásoby budú distribuovať prostredníctvom overených systémov. Koordinátor OSN Tom Fletcher však upozornil, že situácia je kritická – ak sa pomoc nedostane k deťom včas, môže do 48 hodín zomrieť až 14-tisíc z nich.

OSN a humanitárne organizácie dlhodobo varujú pred šíriacim sa hladom v Gaze.

V reakcii na krízovú situáciu 22 štátov, vrátane Francúzska, Británie a Kanady, vyzvalo Izrael na úplné obnovenie prístupu pre pomoc a pohrozilo sankciami. Pondelkové povolenie Izraela označili za nedostatočné.

(tasr, lup)

  |  

Európska únia uvoľňuje sankcie voči Sýrii, násilie proti menšinám bude trestať

Európska únia predbežne podporila zrušenie všetkých ekonomických sankcií voči Sýrii, ktoré uvalili za vlády Bašára Asada. Formálne potvrdenie tohto rozhodnutia očakávajú na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

Sankcie, ktoré boli doteraz zamerané na izoláciu sýrskeho bankového sektora a zmrazenie aktív centrálnej banky, zrušia v reakcii na politický vývoj v krajine a podobný krok Spojených štátov, ktorý nedávno oznámil americký prezident Donald Trump.

Rozhodnutie EÚ však neznamená úplné uvoľnenie – plánujú individuálne opatrenia proti osobám zodpovedným za podnecovanie etnického násilia, najmä útoky proti menšinovým skupinám ako alaviti.

Situácia v krajine zostáva krehká, s obavami o kontrolu extrémistických síl a dodržiavanie práv menšín. Po decembrovom zvrhnutí Asadovho režimu ozbrojenými skupinami, ktorým dominuje Hajat Tahrír aš-Šám, Únia začala prehodnocovať svoj prístup k sankciám.

Tie čiastočne pozastavili už vo februári, pričom ich môžu v prípade porušenia demokratických záväzkov opätovne obnoviť.

(tasr, afp, max)

  |  

Farmári proti superfondom, nový rozpočet môže ohroziť potravinovú istotu

Európski farmári, vrátane zástupcov zo Slovenska, protestovali v utorok v Bruseli proti navrhovanej reforme dlhodobého rozpočtu Únie na obdobie 2028 – 2034.

Protest organizovaný združením Copa Cogeca sa niesol pod heslom „Dom z kariet“, čo symbolizovalo krehkosť agrosektora.

Slovenský zástupca Andrej Gajdoš upozornil na riziká návrhu, ktorý počíta so zjednotením eurofondov do 28 takzvaných superfondov. Tento krok by podľa neho mohol zlikvidovať samostatné fondy určené pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, a zároveň zvýhodniť bohatšie členské štáty.

Farmári kritizujú nedostatok konzultácií zo strany Európskej komisie a žiadajú zrozumiteľné vysvetlenie dopadov reformy. Otvoreným listom vyzvali predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú na prehĺbenie dialógu – odpoveď zatiaľ nedostali.

Podľa Gajdoša by mohla reforma bez jasného plánu spôsobiť kolaps poľnohospodárstva, nespokojnosť farmárov a ohrozenie potravinovej bezpečnosti.

Copa Cogeca zároveň oznámila, že utorňajší protest je len začiatkom série podujatí, ktorými chcú farmári vyjadriť nesúhlas s oslabovaním spoločnej poľnohospodárskej politiky.

(tasr, max)

  |  

Spor v koalícii: Danko kritizuje Blanára za hlasovanie o sankciách proti Rusku

Predseda SNS Andrej Danko ostro kritizoval rozhodnutie Slovenska podporiť 17. balík sankcií Európskej únie voči Rusku. Na sociálnej sieti vyhlásil, že premiér Robert Fico síce hovorí o potrebe zdržanlivosti, no minister zahraničných vecí Juraj Blanár (obaja Smer) koná v Bruseli inak.

Národniari sa podľa Danka od Blanárovho postoja dištancujú a plánuje preto predložiť uznesenie v Národnej rade SR, ktoré by ministrov zaviazalo, aby takéto sankcie v budúcnosti nepodporovali.

Danko zároveň podporuje iniciatívu na usporiadanie referenda, ktoré by vláde znemožnilo hlasovať za ďalšie sankcie proti Rusku. Podľa neho sankcie Rusku pomáhajú a oslabujú Úniu, ktorá tak stagnuje a likviduje vlastný priemysel.

V tejto súvislosti spomenul aj postavenie eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorému vyčíta zodpovednosť za takzvaný Greendeal.

Už pred pár týždňami Danko kritizoval Blanára za jeho hlasovanie na Valnom zhromaždení OSN. Šéf diplomacie podporil rezolúciu žiadajúcu odchod ruských síl z Ukrajiny, ktorá je územne celistvá.

Ministri zahraničných vecí EÚ schválili nový balík sankcií zameraný na 200 plavidiel údajne zapojených do ruskej tieňovej flotily, ako aj opatrenia proti hybridným hrozbám a porušovaniu ľudských práv.

(tasr, max)

  |  

V Nórsku vznikne nové centrum pre vzdušné operácie NATO

Nové stále Centrum NATO pre spoločné vzdušné operácie (CAOC) vznikne v nórskom meste Bodö ležiacom severne od polárneho kruhu. Oznámila to v utorok nórska vláda.

Na zriadení v poradí už tretieho európskeho CAOC, tentokrát na území Nórska, sa vo februári dohodli krajiny NATO počas stretnutia na úrovni ministrov. Na Osle však zostalo rozhodnutie o výbere konkrétneho miesta.

Nórska vláda tak zvažovala medzi Bodö, v ktorom už sídli operačné veliteľstvo nórskych ozbrojených síl, a mestom Rygge na juhovýchode krajiny. „Chceme, aby bol oporný bod NATO na severe,“ zdôvodnil napokon výber miesta nórsky premiér Jonas Gahr Störe pre televíznu stanicu TV2.

Centrum bude koordinovať, plánovať aj vykonávať vzdušné operácie v regióne vrátane monitorovania. Dátum jeho otvorenia zatiaľ neoznámili.

K ohláseniu došlo v čase, keď sa susedné Rusko snaží posilňovať svoj vojenský vplyv v Arktíde, a to modernizáciou starých a zriaďovaním nových základní.

Ako pripomína AFP, NATO má už v Európe dve takéto veliteľstvá CAOC: jedno v Nemecku a druhé v Španielsku.

(tasr, afp, lud)

  |  

Exšéf Maďarskej aliancie je novým poradcom prezidenta pre menšiny

Krisztián Forró, bývalý predseda Maďarskej aliancie a kandidát v ostatných prezidentských voľbách, sa stal novým poradcom prezidenta Petra Pellegriniho pre národnostné komunity. Forró pred druhým kolom volieb vyjadril podporu práve Pellegrinimu.

Jeho úlohou bude podľa kancelárie prezidenta aktívne hľadať možnosti zlepšenia postavenia všetkých národnostných komunít na Slovensku. 

"Mojím cieľom je podporiť ideu, že prezident je prezidentom všetkých ľudí a pomôcť vytvoriť komunitám také prostredie, aby sa cítili ako rovnocenní občania Slovenska," zhodnotil Forró, ktorý bude aj súčasťou delegácií prezidenta v rámci regionálnych výjazdov po Slovensku.

Nový poradca už absolvoval rokovanie so splnomocnencom vlády pre národnostné menšiny Ákosom Horonyom, s ktorým diskutovali o otázkach ďalšej spolupráce.

Jej prvým výsledkom by malo byť zvolanie okrúhleho stola predstaviteľov národnostných komunít do konca júna tohto roka v Prezidentskom paláci.

(max)