Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Brusel chce znížiť migráciu, azyl navrhuje zamietnuť aj bez osobnej väzby

Európska komisia v utorok predstavila nový návrh migračnej politiky, ktorého cieľom je znížiť počet prisťahovalcov v Európskej únii. Návrh rozširuje definíciu „bezpečných tretích krajín“, do ktorých by bolo možné vyhosťovať neúspešných žiadateľov o azyl.

Zatiaľ čo doteraz bolo potrebné preukázať osobnú väzbu na túto krajinu, nový návrh umožňuje zamietnuť žiadosť o azyl aj v prípade, že žiadateľ len prešiel cez danú krajinu na ceste do Únie – za predpokladu, že medzi EÚ a danou krajinou existuje príslušná dohoda.

Podľa komisára Európskej únie pre vnútorné veci a migráciu Magnusa Brunnera ide o „praktický nástroj“ na lepšie zvládanie azylového systému.

Kritici však varujú, že návrh výrazne zníži štandardy ochrany a vystaví migrantov nebezpečenstvu. Sarah Chanderová z organizácie Equinox označila plán za cynický a obvinila Úniu z prekrúcania pojmu bezpečnosti na naplnenie represívnych cieľov.

Návrh zatiaľ nie je platný – musia ho ešte schváliť Európsky parlament a členské štáty.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Pakistan a India stiahnu vojská do mierových pozícií

Pakistan a India sa dohodli na stiahnutí vojsk späť do mierových pozícií do konca mája, informovali agentúry AFP a DPA pakistanské orgány. Ide o ďalší krok v snahe zmierniť vzájomné napätie, ktoré spôsobil aprílový útok ozbrojencov na turistov v rozdelenom regióne Kašmír.

„Jednotky budú do konca mája stiahnuté na svoje pozície spred konfliktu,“ uviedol pre AFP anonymný pakistanský predstaviteľ. Podľa neho sa obe strany tiež dohodli na postupnom stiahnutí ďalších jednotiek a zbraní rozmiestnených najmä na silne militarizovanej de facto hranici v Kašmíre, známej ako línia kontroly.

„Všetky tieto kroky mali byť pôvodne prijaté do 10 dní, ale drobné problémy spôsobili oneskorenie,“ dodal pakistanský predstaviteľ.

Aprílový útok v Kašmíre si vyžiadal 26 prevažne indických obetí. Naí Dillí z neho obvinilo Pakistan, ktorý to však popiera. Odvtedy na seba obe krajiny opakovane útočili raketami, dronmi aj delostreleckou paľbou. Konflikt si vyžiadal viac ako 70 mŕtvych.

Americký prezident Donald Trump 10. mája oznámil, že obe strany sa po rozhovoroch sprostredkovaných Spojenými štátmi dohodli na „okamžitom a úplnom prímerí“, ktoré platí dodnes.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kuciakova vražda sa vracia na ŠTS, rozhodovať bude nový senát

Najvyšší súd SR v utorok zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v prípade vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbice Martiny Kušnírovej voči obžalovaným Marianovi Kočnerovi a spol.

Dôvodom zrušenia rozsudku boli nejasnosti v skutkových zisteniach, neúplné vykonanie dôkazov a nezohľadnenie všetkých významných okolností prípadu.

Senát Najvyššieho súdu vec vrátil späť na ŠTS, pričom ju má tentoraz prejednať iný senát, keďže ten pôvodný nerešpektoval predchádzajúce záväzné pokyny Najvyššieho súdu. Rozhodnutie prijali pomerom hlasov 2:1.

V máji 2023 ŠTS oslobodil Mariana Kočnera spod obžaloby v prípade objednávky Kuciakovej vraždy a v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Alenu Zsuzsovú uznal súd za vinnú a vymeral jej 25-ročný trest.

V prípade prípravy vrážd súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku a prokurátora Petra Šufliarskeho súd uznal za vinného aj Dušana Kracinu. Obžalovaného Darka Dragića oslobodil.

V prípade vraždy Kuciaka sú doteraz právoplatne odsúdení vykonávatelia – Miroslav Marček a Tomáš Szabó na 25 rokov, Zoltán Andruskó na 15 rokov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Londýn trestá Izrael: Rokovania končia, osadníci čelia sankciám

Británia pozastavila rokovania o obchodnej dohode s Izraelom a predvolala izraelského veľvyslanca v Londýne. Tieto kroky sú reakciou na rozhodnutie izraelskej vlády rozšíriť ofenzívu v Pásme Gazy.

Britský minister zahraničných vecí David Lammy oznámil, že Londýn zároveň uvalil sankcie na izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu, ktorých považuje za zodpovedných za zhoršovanie napätia v regióne.

Rozhodnutie Británie prišlo krátko po spoločnom vyhlásení lídrov Spojeného kráľovstva, Francúzska a Kanady.

Premiér Keir Starmer, prezident Emmanuel Macron a premiér Mark Carney v pondelok ostro kritizovali Izrael za jeho postup voči civilistom v Gaze a vyjadrili obavy z možného masového presídľovania obyvateľstva. Varovali tiež pred prijatím konkrétnych opatrení vrátane sankcií.

V reakcii izraelský premiér Benjamin Netanjahu obvinil západných lídrov, že svojimi vyhláseniami podporujú militantné hnutie Hamas a oslabujú postavenie Izraela v konflikte.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael povolil OSN vstup 100 kamiónov s pomocou do Gazy

Izrael povolil vstup 100 kamiónov s humanitárnou pomocou do Pásma Gazy po 11-týždňovej blokáde.

Ide o výrazné rozšírenie po predchádzajúcom obmedzení na deväť kamiónov, z ktorých do enklávy reálne prešlo len päť. Pomoc zabezpečovaná OSN obsahuje najmä výživu pre deti.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí Jens Laerke potvrdil, že zásoby budú distribuovať prostredníctvom overených systémov. Koordinátor OSN Tom Fletcher však upozornil, že situácia je kritická – ak sa pomoc nedostane k deťom včas, môže do 48 hodín zomrieť až 14-tisíc z nich.

OSN a humanitárne organizácie dlhodobo varujú pred šíriacim sa hladom v Gaze.

V reakcii na krízovú situáciu 22 štátov, vrátane Francúzska, Británie a Kanady, vyzvalo Izrael na úplné obnovenie prístupu pre pomoc a pohrozilo sankciami. Pondelkové povolenie Izraela označili za nedostatočné.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Európska únia uvoľňuje sankcie voči Sýrii, násilie proti menšinám bude trestať

Európska únia predbežne podporila zrušenie všetkých ekonomických sankcií voči Sýrii, ktoré uvalili za vlády Bašára Asada. Formálne potvrdenie tohto rozhodnutia očakávajú na zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli.

Sankcie, ktoré boli doteraz zamerané na izoláciu sýrskeho bankového sektora a zmrazenie aktív centrálnej banky, zrušia v reakcii na politický vývoj v krajine a podobný krok Spojených štátov, ktorý nedávno oznámil americký prezident Donald Trump.

Rozhodnutie EÚ však neznamená úplné uvoľnenie – plánujú individuálne opatrenia proti osobám zodpovedným za podnecovanie etnického násilia, najmä útoky proti menšinovým skupinám ako alaviti.

Situácia v krajine zostáva krehká, s obavami o kontrolu extrémistických síl a dodržiavanie práv menšín. Po decembrovom zvrhnutí Asadovho režimu ozbrojenými skupinami, ktorým dominuje Hajat Tahrír aš-Šám, Únia začala prehodnocovať svoj prístup k sankciám.

Tie čiastočne pozastavili už vo februári, pričom ich môžu v prípade porušenia demokratických záväzkov opätovne obnoviť.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.