Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské produkty podľa poľnohospodárov destabilizovali trh, žiadajú návrat ciel

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na štvrtkovom rokovaní predstavenstva zaujala jednotný postoj k blížiacemu sa koncu takzvaných colných prázdnin pre Ukrajinu. Jednohlasne vyjadrila požiadavku, aby po 5. júni 2025 vrátili obchodné podmienky medzi Ukrajinou a EÚ do stavu pred začiatkom vojny.

Podľa komory spôsobilo dočasné zrušenie ciel masívny príliv ukrajinských produktov na európsky trh, čo narušilo odbyt domácich producentov, znížilo ceny a vyvolalo nestabilitu.

Predseda komory Andrej Gajdoš upozornil, že najväčšie dôsledky pociťujú obilninári, olejninári, potravinári, pestovatelia a chovatelia. Podľa neho nie je dlhodobo udržateľné, aby sa dovážali potraviny vyprodukované za iných technologických a bezpečnostných štandardov.

Komora žiada európske systémové riešenie, ktoré by eliminovalo potrebu individuálnych zásahov na ochranu trhu. Trvá tiež na tom, že Ukrajina musí v prípade záujmu o vstup do EÚ splniť všetky predvstupové kritériá bez výnimiek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do Nemecka sa prisťahovalo 6,5 milióna migrantov za dekádu, najviac z Ukrajiny a Sýrie

Počet ľudí s prisťahovaleckým pôvodom v Nemecku dosiahol v uplynulom roku približne 21,2 milióna, čo predstavuje 25,6 percenta populácie a znamená štvorpercentný medziročný nárast.

Vyplýva to z údajov Spolkového štatistického úradu, založených na sčítaní ľudu z roku 2022 a mikrosčítaní z roku 2024.

Migranti prvej generácie – teda osoby, ktoré sa do Nemecka prisťahovali od roku 1950 – tvoria približne 16,1 milióna, kým ich priami potomkovia ďalších 5,2 milióna.

Navyše, ďalších 4,1 milióna ľudí narodených v Nemecku má jedného prisťahovalca ako rodiča, no podľa oficiálnych kritérií ich za osoby s prisťahovaleckým pôvodom nepovažujú.

Najväčší podiel migrantov – 34 percent – je vo vekovej skupine 20 až 39 rokov, kým medzi seniormi nad 65 rokov ich je len 14 percent.

Za uplynulé desaťročie sa do Nemecka prisťahovalo približne 6,5 milióna ľudí, predovšetkým z Ukrajiny a Sýrie. Hlavnými dôvodmi boli azyl a medzinárodná ochrana (31 percent), práca (23 percent) a zlúčenie rodiny (21 percent), informuje agentúra DPA.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpov daňový plán prešiel Snemovňou, čaká ho rozhodnutie v Senáte

Daňový balík amerického prezidenta Donalda Trumpa prešiel Snemovňou reprezentantov vďaka tesnej väčšine republikánov a teraz mieri do Senátu. Hlasovanie v hornej komore očakávajú v najbližších týždňoch.

Legislatíva predstavuje komplexný plán, ktorého súčasťou je predĺženie zníženia daní pre právnické a fyzické osoby z roku 2017, zvýšenie výdavkov na armádu, zrušenie ekologických stimulov z éry prezidenta Joea Bidena a sprísnenie prístupu k zdravotným a potravinovým programom pre sociálne slabších.

Súčasťou návrhu je aj plán na posilnenie pohraničnej ochrany a vybudovanie kapacít na deportáciu až jedného milióna migrantov ročne, čo je považované za súčasť Trumpovej imigračnej agendy.

Kritici však varujú, že plán by mohol výrazne prehĺbiť rozpočtový deficit.

Podľa odhadov Rozpočtového úradu Kongresu by opatrenia v najbližšej dekáde zvýšili federálny dlh USA o približne 3,8 bilióna dolárov, čím by celkový dlh stúpol na 36,2 bilióna dolárov.

Zákonodarcovia tak čelia ostrej politickej i verejnej diskusii o dlhodobej udržateľnosti návrhu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bielorusko: vo väzení zomrel muž, ktorý kritizoval Lukašenka aj Putina

V bieloruskej väznici v Šklove zomrel 61-ročný politický väzeň Vaľancin Štermer, odsúdený v roku 2023 za urážku prezidenta Alexandra Lukašenka a kritiku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ľudskoprávna organizácia Viasna uviedla, že Štermer bol na zozname „extrémistov“ a „teroristov“, čo viedlo k tvrdým podmienkam väzby.

Podľa aktivistov utrpel mŕtvicu a mal vážne zdravotné problémy, no aj tak mu neposkytli lekársku pomoc.

Kolónia, v ktorej zomrel, je známa krutým režimom – v roku 2021 tam naposledy vydýchol aj politický väzeň Vitold Ašurok. Štermer je ôsmym politickým väzňom, ktorý zomrel od protestov v roku 2020.

V Bielorusku je aktuálne takmer 1 200 politických väzňov, vrátane nobelistu Alesa Biaľackého. OSN upozorňuje na vážne zdravotné stavy desiatok z nich.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rezort vnútra chce, aby strany mimo parlamentu nedostávali štátne peniaze

Ministerstvo vnútra navrhuje reformu financovania politických strán. Podľa ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) by príspevok od štátu po voľbách získali iba tie strany, ktoré sa dostanú do Národnej rady SR.

Ostatné strany, ktoré síce získajú percentuálny podiel hlasov, ale nedosiahnu parlamentný prah, by o štátne financovanie prišli.

Návrh obsahuje aj ustanovenie, že v prípade, ak výška deficitu verejnej správy dosiahne alebo prekročí tri percentá HDP, zníži sa príspevok pre politické strany o 30 percent.

Zmeny rezort navrhuje aj pri volebnej kaucii - pri voľbách do parlamentu by sa kaucia zvýšila z aktuálnych 17-tisíc eur na 50-tisíc, v prípade eurovolieb z 1 700 na 25-tisíc eur. Navyše, politické strany by po zaregistrovaní nemohli päť rokov meniť svoj názov ani skratku.

Minister Šutaj Eštok uviedol, že ide o otvorenie odbornej diskusie. Návrh zatiaľ nie je v legislatívnom procese, ale majú ho predložiť do pripomienkového konania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Brat pápeža Leva XIV. navštívil Biely dom, podporuje Trumpa

Louis Prevost, brat nového pápeža Leva XIV., navštívil po inaugurácii svojho súrodenca Biely dom ako hosť prezidenta Donalda Trumpa. Na stretnutí v Oválnej pracovni sa zúčastnili aj jeho manželka Deborah a viceprezident JD Vance.

Louis Prevost sa otvorene hlási k podpore Trumpa a jeho hnutia MAGA (Make America Great Again - Urobme Ameriku znova skvelou) a v minulosti zdieľal kontroverzné príspevky kritizujúce Joea Bidena a Nancy Pelosiovú.

Po zvolení svojho brata za pápeža však prisľúbil, že zmierni rétoriku na sociálnych sieťach. Napriek kritike médií má s pápežom Leom XIV. vrúcny vzťah, čo potvrdilo aj ich objatie počas inaugurácie.

Pred zvolením údajne nový pápež zdieľal príspevky kritizujúce Trumpovu imigračnú politiku, hoci nie je jasné, či osobne.

Ďalší z pápežových bratov John pre The New York Times povedal, že s určitosťou vie, že Levovi XIV. sa „nepáči, čo sa deje s imigráciou“.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.