Preskočiť na obsah
  |  

Migaľ: Verejné obstarávanie brzdí rozvoj, chystáme nový zákon

Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) počas štvrtkového stretnutia v Poltári označil proces kontroly verejného obstarávania za jeden z najzásadnejších problémov, ktoré brzdia rozvoj regiónov.

Zároveň avizoval prípravu nového zákona o verejnom obstarávaní, ktorý by mal byť výsledkom diskusie s mestami, obcami a odborníkmi. Migaľ kritizoval súčasný systém viacerých stupňov kontroly a s tým spojené korekcie, ktoré podľa neho vedú k zbytočnému predražovaniu projektov.

Na stretnutí so zástupcami samospráv juhu Banskobystrického kraja sa dohodli aj na nenávratnom finančnom príspevku pre dva konkrétne projekty – jeden zameraný na gotickú turistickú cestu a druhý na vybudovanie kanalizácie.

Minister vyzdvihol význam komunikácie so starostami, ktorých potreby budú slúžiť ako podklad pre budúce investície.

(tasr, max)

  |  

Francúzsko nepustí Durova do USA, vyšetrovanie Telegramu pokračuje

Francúzske úrady zamietli žiadosť zakladateľa komunikačnej platformy Telegram Pavla Durova o vycestovanie do Spojených štátov, kde chcel rokovať s technologickými investormi.

Prokurátori uviedli, že takáto cesta sa nejavila ako naliehavá ani oprávnená. Durova, ktorý čelí vyšetrovaniu pre nelegálny obsah na Telegrame, zadržali v Paríži minulý rok, pričom v marci mu už povolili cestu do Dubaja, kde sídli jeho spoločnosť.

Podľa AFP Durov podnikol kroky na zvýšenie kontroly obsahu a vyhovel viacerým požiadavkám francúzskych úradov.

Zároveň však obvinil šéfa francúzskej tajnej služby DSGE Nicolasa Lernera z pokusu umlčať prokonzervatívne účty z Rumunska.

DSGE obvinenia odmietla. Incident sa odohral v čase druhého kola rumunských prezidentských volieb, ktoré vyhral nezávislý kandidát Nicušor Dan.

Neúspešný kandidát George Simion neskôr obvinil Francúzsko zo zasahovania do volieb a žiadal anulovanie výsledku.

Durov vyhlásil, že je pripravený svedčiť v prospech rumunskej demokracie. Rumunský súd vo štvrtok jednomyseľne zamietol Simionovu sťažnosť ako neopodstatnenú.

(tasr, red)

  |  

Energetická obnova domov zaujala v zahraničí, Slovensko získalo prestížne ocenenie

Projekt Obnov dom, zameraný na zlepšovanie energetickej hospodárnosti domov, získal prestížne ocenenie C4E Champion Award na medzinárodnej konferencii Central & Eastern European Energy Efficiency Forum (C4E).

Ocenenie prevzal riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík, ktorý zdôraznil, že za úspechom projektu stojí profesionalita tímu a zefektívnenie procesov v agentúre. Projekt pomáha najmä nízkopríjmovým domácnostiam pri obnove domov, čím sa znižujú náklady na bývanie a zvyšuje kvalita života.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) ocenil výsledky projektu a pripomenul, že program napriek počiatočnej kritike zo strany opozície naplnil cieľ – vyplatili viac ako 13-tisíc žiadostí v celkovej hodnote vyše 200 miliónov eur.

Minister verí, že sa podarí získať ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie projektu.

Podujatie C4E sa koná každé dva roky v rôznych krajinách strednej a východnej Európy a zameriava sa na podporu energeticky efektívnej výstavby a obnovy budov s dôrazom na udržateľnosť a kvalitu vnútorného prostredia.

(tasr, max)

  |  

Združeniu samosprávnych krajov bude naďalej predsedať Viskupič

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) povedie aj počas ďalšieho obdobia predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Zmena nenastala ani v pozícii podpredsedov združenia, ktorými zostávajú predsedovia Trenčianskeho, Banskobystrického a Prešovského samosprávneho kraja Jaroslav Baška, Ondrej Lunter a Milan Majerský. Zvolili ich na štvrtkovom zasadnutí SK8 v Trnave.

"Verím tomu, že spoločne, tak ako sme doteraz boli zvyknutí, dokážeme v témach, kde samosprávne kraje nachádzajú zhodu, byť dobrým partnerom vlády SR, Európskej komisie aj všetkým starostom a primátorom v krajine," podotkol Viskupič.

Za hlavnú kontrolórku združenia zvolili predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú.

SK8 je dobrovoľným, záujmovým, na štáte i politických stranách nezávislým združením slovenských samosprávnych krajov. Založili ho v máji 2006.

(tasr, max)

  |  

Ukrajinské produkty podľa poľnohospodárov destabilizovali trh, žiadajú návrat ciel

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na štvrtkovom rokovaní predstavenstva zaujala jednotný postoj k blížiacemu sa koncu takzvaných colných prázdnin pre Ukrajinu. Jednohlasne vyjadrila požiadavku, aby po 5. júni 2025 vrátili obchodné podmienky medzi Ukrajinou a EÚ do stavu pred začiatkom vojny.

Podľa komory spôsobilo dočasné zrušenie ciel masívny príliv ukrajinských produktov na európsky trh, čo narušilo odbyt domácich producentov, znížilo ceny a vyvolalo nestabilitu.

Predseda komory Andrej Gajdoš upozornil, že najväčšie dôsledky pociťujú obilninári, olejninári, potravinári, pestovatelia a chovatelia. Podľa neho nie je dlhodobo udržateľné, aby sa dovážali potraviny vyprodukované za iných technologických a bezpečnostných štandardov.

Komora žiada európske systémové riešenie, ktoré by eliminovalo potrebu individuálnych zásahov na ochranu trhu. Trvá tiež na tom, že Ukrajina musí v prípade záujmu o vstup do EÚ splniť všetky predvstupové kritériá bez výnimiek.

(tasr, max)

  |  

Do Nemecka sa prisťahovalo 6,5 milióna migrantov za dekádu, najviac z Ukrajiny a Sýrie

Počet ľudí s prisťahovaleckým pôvodom v Nemecku dosiahol v uplynulom roku približne 21,2 milióna, čo predstavuje 25,6 percenta populácie a znamená štvorpercentný medziročný nárast.

Vyplýva to z údajov Spolkového štatistického úradu, založených na sčítaní ľudu z roku 2022 a mikrosčítaní z roku 2024.

Migranti prvej generácie – teda osoby, ktoré sa do Nemecka prisťahovali od roku 1950 – tvoria približne 16,1 milióna, kým ich priami potomkovia ďalších 5,2 milióna.

Navyše, ďalších 4,1 milióna ľudí narodených v Nemecku má jedného prisťahovalca ako rodiča, no podľa oficiálnych kritérií ich za osoby s prisťahovaleckým pôvodom nepovažujú.

Najväčší podiel migrantov – 34 percent – je vo vekovej skupine 20 až 39 rokov, kým medzi seniormi nad 65 rokov ich je len 14 percent.

Za uplynulé desaťročie sa do Nemecka prisťahovalo približne 6,5 milióna ľudí, predovšetkým z Ukrajiny a Sýrie. Hlavnými dôvodmi boli azyl a medzinárodná ochrana (31 percent), práca (23 percent) a zlúčenie rodiny (21 percent), informuje agentúra DPA.

(tasr, red)