Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Energetická obnova domov zaujala v zahraničí, Slovensko získalo prestížne ocenenie

Projekt Obnov dom, zameraný na zlepšovanie energetickej hospodárnosti domov, získal prestížne ocenenie C4E Champion Award na medzinárodnej konferencii Central & Eastern European Energy Efficiency Forum (C4E).

Ocenenie prevzal riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík, ktorý zdôraznil, že za úspechom projektu stojí profesionalita tímu a zefektívnenie procesov v agentúre. Projekt pomáha najmä nízkopríjmovým domácnostiam pri obnove domov, čím sa znižujú náklady na bývanie a zvyšuje kvalita života.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) ocenil výsledky projektu a pripomenul, že program napriek počiatočnej kritike zo strany opozície naplnil cieľ – vyplatili viac ako 13-tisíc žiadostí v celkovej hodnote vyše 200 miliónov eur.

Minister verí, že sa podarí získať ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie projektu.

Podujatie C4E sa koná každé dva roky v rôznych krajinách strednej a východnej Európy a zameriava sa na podporu energeticky efektívnej výstavby a obnovy budov s dôrazom na udržateľnosť a kvalitu vnútorného prostredia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Združeniu samosprávnych krajov bude naďalej predsedať Viskupič

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) povedie aj počas ďalšieho obdobia predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Zmena nenastala ani v pozícii podpredsedov združenia, ktorými zostávajú predsedovia Trenčianskeho, Banskobystrického a Prešovského samosprávneho kraja Jaroslav Baška, Ondrej Lunter a Milan Majerský. Zvolili ich na štvrtkovom zasadnutí SK8 v Trnave.

"Verím tomu, že spoločne, tak ako sme doteraz boli zvyknutí, dokážeme v témach, kde samosprávne kraje nachádzajú zhodu, byť dobrým partnerom vlády SR, Európskej komisie aj všetkým starostom a primátorom v krajine," podotkol Viskupič.

Za hlavnú kontrolórku združenia zvolili predsedníčku Žilinského samosprávneho kraja Eriku Jurinovú.

SK8 je dobrovoľným, záujmovým, na štáte i politických stranách nezávislým združením slovenských samosprávnych krajov. Založili ho v máji 2006.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ukrajinské produkty podľa poľnohospodárov destabilizovali trh, žiadajú návrat ciel

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora na štvrtkovom rokovaní predstavenstva zaujala jednotný postoj k blížiacemu sa koncu takzvaných colných prázdnin pre Ukrajinu. Jednohlasne vyjadrila požiadavku, aby po 5. júni 2025 vrátili obchodné podmienky medzi Ukrajinou a EÚ do stavu pred začiatkom vojny.

Podľa komory spôsobilo dočasné zrušenie ciel masívny príliv ukrajinských produktov na európsky trh, čo narušilo odbyt domácich producentov, znížilo ceny a vyvolalo nestabilitu.

Predseda komory Andrej Gajdoš upozornil, že najväčšie dôsledky pociťujú obilninári, olejninári, potravinári, pestovatelia a chovatelia. Podľa neho nie je dlhodobo udržateľné, aby sa dovážali potraviny vyprodukované za iných technologických a bezpečnostných štandardov.

Komora žiada európske systémové riešenie, ktoré by eliminovalo potrebu individuálnych zásahov na ochranu trhu. Trvá tiež na tom, že Ukrajina musí v prípade záujmu o vstup do EÚ splniť všetky predvstupové kritériá bez výnimiek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Do Nemecka sa prisťahovalo 6,5 milióna migrantov za dekádu, najviac z Ukrajiny a Sýrie

Počet ľudí s prisťahovaleckým pôvodom v Nemecku dosiahol v uplynulom roku približne 21,2 milióna, čo predstavuje 25,6 percenta populácie a znamená štvorpercentný medziročný nárast.

Vyplýva to z údajov Spolkového štatistického úradu, založených na sčítaní ľudu z roku 2022 a mikrosčítaní z roku 2024.

Migranti prvej generácie – teda osoby, ktoré sa do Nemecka prisťahovali od roku 1950 – tvoria približne 16,1 milióna, kým ich priami potomkovia ďalších 5,2 milióna.

Navyše, ďalších 4,1 milióna ľudí narodených v Nemecku má jedného prisťahovalca ako rodiča, no podľa oficiálnych kritérií ich za osoby s prisťahovaleckým pôvodom nepovažujú.

Najväčší podiel migrantov – 34 percent – je vo vekovej skupine 20 až 39 rokov, kým medzi seniormi nad 65 rokov ich je len 14 percent.

Za uplynulé desaťročie sa do Nemecka prisťahovalo približne 6,5 milióna ľudí, predovšetkým z Ukrajiny a Sýrie. Hlavnými dôvodmi boli azyl a medzinárodná ochrana (31 percent), práca (23 percent) a zlúčenie rodiny (21 percent), informuje agentúra DPA.

(tasr, red)

Minúta  |  

Trumpov daňový plán prešiel Snemovňou, čaká ho rozhodnutie v Senáte

Daňový balík amerického prezidenta Donalda Trumpa prešiel Snemovňou reprezentantov vďaka tesnej väčšine republikánov a teraz mieri do Senátu. Hlasovanie v hornej komore očakávajú v najbližších týždňoch.

Legislatíva predstavuje komplexný plán, ktorého súčasťou je predĺženie zníženia daní pre právnické a fyzické osoby z roku 2017, zvýšenie výdavkov na armádu, zrušenie ekologických stimulov z éry prezidenta Joea Bidena a sprísnenie prístupu k zdravotným a potravinovým programom pre sociálne slabších.

Súčasťou návrhu je aj plán na posilnenie pohraničnej ochrany a vybudovanie kapacít na deportáciu až jedného milióna migrantov ročne, čo je považované za súčasť Trumpovej imigračnej agendy.

Kritici však varujú, že plán by mohol výrazne prehĺbiť rozpočtový deficit.

Podľa odhadov Rozpočtového úradu Kongresu by opatrenia v najbližšej dekáde zvýšili federálny dlh USA o približne 3,8 bilióna dolárov, čím by celkový dlh stúpol na 36,2 bilióna dolárov.

Zákonodarcovia tak čelia ostrej politickej i verejnej diskusii o dlhodobej udržateľnosti návrhu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Bielorusko: vo väzení zomrel muž, ktorý kritizoval Lukašenka aj Putina

V bieloruskej väznici v Šklove zomrel 61-ročný politický väzeň Vaľancin Štermer, odsúdený v roku 2023 za urážku prezidenta Alexandra Lukašenka a kritiku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ľudskoprávna organizácia Viasna uviedla, že Štermer bol na zozname „extrémistov“ a „teroristov“, čo viedlo k tvrdým podmienkam väzby.

Podľa aktivistov utrpel mŕtvicu a mal vážne zdravotné problémy, no aj tak mu neposkytli lekársku pomoc.

Kolónia, v ktorej zomrel, je známa krutým režimom – v roku 2021 tam naposledy vydýchol aj politický väzeň Vitold Ašurok. Štermer je ôsmym politickým väzňom, ktorý zomrel od protestov v roku 2020.

V Bielorusku je aktuálne takmer 1 200 politických väzňov, vrátane nobelistu Alesa Biaľackého. OSN upozorňuje na vážne zdravotné stavy desiatok z nich.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.