Preskočiť na obsah
  |  

Trumpova vláda zakázala Harvardu prijímať zahraničných študentov

Administratíva Donalda Trumpa prostredníctvom ministerstva vnútornej bezpečnosti zrušila Harvardskej univerzite možnosť prijímať zahraničných študentov. Existujúcim študentom hrozí strata legálneho statusu, ak neprestúpia na inú školu.

Ministerka Kristi Noemová obvinila Harvard zo spolupráce s Čínou, podnecovania antisemitizmu a násilia. Tvrdí, že prijímanie zahraničných študentov nie je právom, ale privilégiom.

Dôvodom zrušenia certifikácie SEVP je údajné odmietnutie poskytnúť informácie o vízových držiteľoch. Harvard považuje krok za nezákonný a odvetný, ktorý vážne poškodzuje univerzitu a jej medzinárodné spoločenstvo.

Trumpova administratíva dlhodobo kritizuje elitné vysoké školy, ktoré podľa nej podporujú radikálne ideológie a zamestnávajú prominentných demokratov.

Biely dom sa k situácii zatiaľ nevyjadril.

(reuters, lup)

  |  

Trump a Netanjahu rokovali o streľbe vo Washingtone aj o Iráne

Americký prezident Donald Trump absolvoval telefonát s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, počas ktorého diskutovali o tragickej streľbe vo Washingtone i o vývoji v súvislosti s Iránom.

Streľba pred Židovským múzeom si vyžiadala životy dvoch pracovníkov izraelského veľvyslanectva – Sarah Milgrimovej a Jarona Lišinského, ktorí boli aj partnerským párom.

Trump označil rozhovor za produktívny a opätovne vyjadril podporu izraelským cieľom v Pásme Gazy, vrátane prepustenia rukojemníkov a zničenia Hamasu. Netanjahu poďakoval za boj proti antisemitizmu v USA.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová informovala, že lídri sa venovali aj možnej dohode s Iránom, ktorú Trump vníma ako proces smerujúci buď k diplomatickému úspechu, alebo k negatívnemu výsledku pre Teherán.

V tejto súvislosti sa americkí a iránski predstavitelia majú stretnúť v Ríme, kde bude pokračovať piaty okruh rokovaní o iránskom jadrovom programe.

(tasr, lup)

  |  

USA stoplo programy pomoci. Potraviny pre deti musia byť zlikvidované

Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) zrušilo 17 projektov v rámci programu McGovern-Dole Food for Education, čím nadviazalo na predchádzajúce škrty 27 projektov z programu Food for Progress.

Tieto zmeny sa dotkli krajín ako Honduras, Kirgizsko, Sierra Leone a Nepál. Podľa USDA nie sú projekty v súlade s cieľmi zahraničnej politiky administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Zrušenie programov ohrozuje potravinovú bezpečnosť detí v rozvojových krajinách – napríklad v Hondurase zabezpečoval zasiahnutý program jedlo pre 97-tisíc detí.

USDA nariadilo príjemcom grantov zlikvidovať potraviny do 30 dní. Napriek škrtom však ministerstvo pokračuje v správe zvyšných projektov a pripravuje nové granty.

V roku 2023 poskytol program McGovern-Dole potraviny 2,5 milióna deťom a do zahraničia bolo odoslaných vyše 37-tisíc ton amerických komodít.

(reuters, lup)

  |  

Klingbeil: G7 plánuje spoločné vyhlásenie na podporu Ukrajiny a proti Rusku

Nemecký minister financií Lars Klingbeil oznámil, že krajiny G7 pravdepodobne vydajú spoločné komuniké vyjadrujúce podporu Ukrajine. Na tlačovej konferencii v kanadskom Banffe uviedol, že očakáva dosiahnutie dohody o znení dokumentu.

V prípade, že Rusko neprejaví ochotu rokovať seriózne s Ukrajinou, G7 podľa neho zváži zavedenie ďalších sankcií.

Klingbeil tiež zdôraznil, že ministri financií G7 a ich ukrajinskí partneri sa zhodli na tom, že vojna je brutálnym konfliktom iniciovaným ruským prezidentom Vladimirom Putinom a že podpora Ukrajiny zostáva nepretržitá.

Hoci konečné znenie komuniké zatiaľ nebolo zverejnené, Klingbeil vyjadril presvedčenie, že aj silné vyjadrenia o podpore a odsúdení Ruska budú jeho súčasťou.

(reuters, lup)

  |  

Nemecko posiela 5-tisíc vojakov do Litvy na ochranu NATO

Nemecko prvýkrát od druhej svetovej vojny trvalo rozmiestňuje jednotky v zahraničí, uvádza Deutsche Welle.

Do Litvy vyslalo 45. obrnenú brigádu s približne 5-tisíc vojakmi. Tá má tvoriť hlavnú obrannú silu na východnom krídle NATO.

Brigáda bude pôsobiť v Rudninkai, kde sa stavia vojenská infraštruktúra vrátane ciest, železnice a zariadení pre rodiny.

Litva a Nemecko koordinujú výzbroj — obe armády budú používať tanky Leopard 2 A8. Nasadenie má byť ukončené do roku 2027.

Ide o výrazný posun v nemeckej bezpečnostnej politike. Spolupráca je krytá dohodou z roku 2024, ktorá umožňuje aj budovanie škôl a poľných pôšt.

Nábor 4 800 vojakov je výzvou, vláda preto schválila zákony na zatraktívnenie služby.

(Deutsche Welle, lup)

  |  

Británia chce zaviesť chemickú kastráciu pre sexuálnych delikventov

Britská labouristická vláda plánuje zaviesť chemickú kastráciu pre usvedčených sexuálnych delikventov ako súčasť reformy väzenského systému.

Cieľom opatrenia je zníženie recidívy a odľahčenie preplnených väzníc. Podľa ministerky spravodlivosti Shabany Mahmoodovej by mal program fungovať v 20 väzniciach v dvoch regiónoch.

Nezávislé preskúmanie podporilo návrh, pričom sa zdôrazňuje potreba kombinácie s psychologickými vyšetreniami.

Štúdie ukazujú, že chemická kastrácia môže znížiť riziko recidívy až o 60 percent, hoci nie je vhodná pre všetkých páchateľov. V Nemecku a Dánsku funguje na dobrovoľnej báze, v Poľsku je niekedy povinná. Opatrenie dopĺňajú návrhy na reformu trestov vrátane predčasného prepustenia a alternatívnych trestov.

Bývalý minister David Gauke tiež navrhuje deportáciu cudzincov odsúdených na menej ako tri roky. Počet väzňov v Anglicku a Walese sa za tri dekády zdvojnásobil, čo zvyšuje tlak na reformu väzenstva aj napriek poklesu kriminality.

(tasr, lup)