Preskočiť na obsah
  |  

Nechať štátne príspevky len parlamentným stranám je rizikové, tvrdí Transparency

Návrh ministerstva vnútra poskytovať štátne príspevky len parlamentným stranám je rizikový, upozorňuje Transparency International Slovensko (TIS). Podľa organizácie takáto zmena výrazne nepreriedi politickú scénu a prinesie len minimálnu úsporu.

Z celkových 349 miliónov eur (2002–2027) štát rozdelí mimoparlamentným stranám, ktoré prekročili tri percentá, len necelých 33 miliónov.

TIS zdôrazňuje, že opatrenie môže zhoršiť rovnosť v politickej súťaži. Veľké strany s prístupom k financiám by mali výhodu, zatiaľ čo menšie a nové strany by mohli byť vytlačené z trhu.

Kampaň dnes stojí minimálne dva milióny eur, čo si väčšinou môžu dovoliť len etablované subjekty. Bez vyhliadky na príspevok po zisku troch percent sa zvyšuje rizikovosť financovania a rastie závislosť od anonymných mecenášov, ktorí si investíciu plánujú neskôr vybrať cez štátne zákazky, tvrdí TIS.

(tasr, est)

  |  

Trumpove clá na EÚ by poškodili obe strany, znie z Nemecka

Plánované zvýšenie amerických ciel na dovoz z Európskej únie (EÚ) na 50 percent, ktoré navrhuje bývalý prezident Donald Trump, „nikomu nepomôže“. Uviedol to nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul s tým, že takéto clá by negatívne ovplyvnili ekonomiku na oboch stranách Atlantiku.

Trump tvrdí, že Spojené štáty majú s EÚ neprijateľný obchodný deficit, no podľa Európskej komisie USA vykazujú výrazný prebytok v obchode so službami.

Wadephul potvrdil plnú podporu Nemecka pre Európsku komisiu pri zachovaní prístupu na americký trh. Trump vo vyhlásení kritizoval EÚ za prekážky v obchode a navrhol 50-percentné clo.

Rokovania medzi eurokomisárom Marošom Šefčovičom a americkým zástupcom Jamiesonom Greerom sú naplánované na piatok.

Nie je jasné, či clá nadobudnú účinnosť od 1. júna. Trump argumentuje, že majú podporiť domácu výrobu a financovať zníženie daní.

(tasr, lup)

  |  

Rusko a Ukrajina prepustili prvých zajatcov. Výmena má pokračovať

Rusko a Ukrajina si v piatok vymenili po 390 vojnových zajatcov v rámci prvej fázy doteraz najväčšej výmeny, na ktorej sa dohodli minulý týždeň počas rokovaní v Istanbule. Každá strana prepustila 270 vojakov a 120 civilistov.

Podľa ruského ministerstva obrany išlo aj o obyvateľov Kurskej oblasti, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil pokračovanie výmeny v nasledujúcich dňoch.

Proces výmeny údajne prebieha na hranici Černihivskej oblasti s Bieloruskom. Identita jednotlivých zajatcov zatiaľ nebola zverejnená.

Hoci je výmena pozitívnym signálom, boje na frontovej línii pokračujú.

Na rozhovoroch v Istanbule sa nepodarilo dosiahnuť prímerie, ktoré presadzoval bývalý americký prezident Donald Trump, jeden z prvých, kto o výmene informoval. Odhaduje sa, že v Rusku je zadržiavaných 8-tisíc až 10-tisíc Ukrajincov.

(tasr, lup)

  |  

Dvere pre Bödöra otvorené: Obžalovaný oligarcha opäť v sídle premiéra

Norbert Bödör, obžalovaný podnikateľ spájaný s kauzami Dobytkár a Očistec, bol 20. mája 2025 opäť prichytený pri návšteve Úradu vlády. Podľa zistení týždenníka Plus 7 dní išlo už o druhý známy vstup Bödöra na pôdu tejto ustanovizne.

Médiá zaznamenali jeho predchádzajúcu návštevu v marci. Premiér Robert Fico vtedy zverejnil video nakrútené vo svojej pracovni, v ktorom sa objavil práve s Bödörom.

Podľa Fica riešili bezpečnostné otázky súvisiace s májovými výjazdmi strany Smer.

Ako uvádza Plus 7 dní, nitriansky podnikateľ prišiel do areálu krátko pred 14:00 hod. Na Úrade vlády sa zdržal približne hodinu a pol. Ďalšie podrobnosti o jeho návšteve zatiaľ nie sú známe.

(red)

  |  

Europoslanec Kartheiser mieri do Moskvy. ECR mu hrozí vylúčením

Luxemburský europoslanec Fernand Kartheiser plánuje začiatkom budúceho týždňa navštíviť Moskvu na pozvanie ruskej Štátnej dumy, kde sa má stretnúť s predstaviteľmi ruskej vlády, uvádza portál Politico.

Tvrdí, že cieľom návštevy je diskusia o mieri na Ukrajine, bilaterálnych vzťahoch a stave medzinárodných vzťahov. Zároveň zdôraznil, že cestu financuje zo súkromných zdrojov, keďže Európsky parlament blokuje kontakty s Ruskou federáciou.

Jeho kroky však ostro kritizuje jeho vlastná politická skupina Európski konzervatívci a reformisti (ECR), ktorá sa od návštevy dištancovala a pohrozila jeho vylúčením. Skupina zdôraznila svoj jednoznačný postoj k ruskej agresii na Ukrajine.

Kartheiser nie je prvým europoslancom, ktorý v poslednom období navštívil Moskvu – podobné cesty vyvolali v Bruseli obavy z možného zneužitia postavenia europoslancov na proruskú propagandu.

(politico, lup)

  |  

Harvard žaluje štát za zrušenie víz pre tisíce zahraničných študentov

Harvardská univerzita podala žalobu na federálny súd v Bostone proti Trumpovej administratíve za zrušenie možnosti prijímať zahraničných študentov.

Rozhodnutie považuje za „zjavné porušenie“ Ústavy USA a federálnych zákonov, ktoré má okamžitý a ničivý dopad na viac ako 7-tisíc držiteľov víz. Podľa žaloby ide o odvetu za to, že univerzita odmietla podriadiť sa vládnym zásahom do svojho riadenia, učebných osnov a akademickej slobody.

Ministerka vnútornej bezpečnosti Kristi Noemová nariadila ukončenie certifikácie Harvardského študentského a výmenného programu od akademického roka 2025/2026. Obvinila školu z podpory násilia, antisemitizmu a spolupráce s Čínskou komunistickou stranou.

V súčasnosti študuje na Harvarde približne 6 800 zahraničných študentov, čo predstavuje 27 percent z celkového počtu. Univerzita upozorňuje, že zrušenie programu naruší jej chod a akademické aktivity.

„Bez zahraničných študentov nie je Harvard Harvardom,“ uviedla škola.

(reuters, lup)