Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Plyn, ropovod, obrana: Maďarsko a Srbsko ladia strategické ťahy

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pricestoval v piatok do Belehradu na pracovnú návštevu, kde sa stretne so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom.

Hlavnou témou ich rokovania je strategický dialóg o obrane, bezpečnosti a energetickej spolupráci. Vučić na Instagrame uviedol, že stretnutie potvrdzuje úzku spoluprácu a strategické partnerstvo medzi Maďarskom a Srbskom.

Rokovania sa zameriavajú aj na geopolitickú situáciu, hospodárske vzťahy a vojenskú výrobu. Orbána sprevádza aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Vzhľadom na sankcie spojené s vojnou na Ukrajine je Srbsko kľúčovým tranzitným územím pre dodávky plynu do Maďarska – denne prechádza cez Srbsko 20 miliónov kubických metrov.

Strany sa dohodli aj na výstavbe nového ropovodu a zdvojnásobení kapacity elektrického prepojenia. Prípravy na obe investície už prebiehajú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA a Irán rokovali o jadrovej dohode. Kľúčové otázky však zostávajú otvorené

V Ríme sa v piatok 23. mája konalo piate kolo nepriamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe Teheránu. Stretnutie sprostredkované Ománom prebehlo na jeho veľvyslanectve.

Podľa ománskeho ministra zahraničných vecí Badra al-Busajdího došlo k istému pokroku, no zostávajú otvorené otázky, ktoré by sa podľa neho mohli objasniť v nasledujúcich dňoch.

Vedúci americkej delegácie Steve Witkoff odišiel predčasne kvôli letu, rokovania však pokračovali v pokojnej atmosfére.

Tieto dialógy predstavujú najvyššiu úroveň kontaktu medzi Teheránom a Washingtonom od roku 2018, keď USA pod vedením Donalda Trumpa odstúpili od jadrovej dohody. Tá mala za cieľ výmenu zrušenia sankcií za obmedzenie iránskeho jadrového programu.

Hoci Západ podozrieva Irán z vývoja jadrových zbraní, Teherán to popiera a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný.

Irán je ochotný umožniť ďalšie kontroly, no trvá na práve obohacovať urán.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovnaft by sprístupnil čistiareň odpadových vôd, chce však dohľad štátu

Slovnaft je pripravený diskutovať o znovuotvorení čistiarne odpadových vôd pre tretie strany, ak štát zaručí legislatívne, že za odpad ponesú zodpovednosť samotní používatelia. Oznámil to minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), ktorý zároveň uviedol, že štát chce nainštalovať vlastné meracie zariadenia na priebežné monitorovanie obsahu.

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár potvrdil, že kapacita čistiarne môže byť dostupná aj iným subjektom, ak bude zabezpečený štátny dohľad a kontrola.

Aktuálnou témou zostáva aj plánovaná modernizácia spaľovne v areáli bratislavskej rafinérie, ktorú odmietlo hlavné mesto aj starostovia mestských častí. Obávajú sa rozsahu projektu a negatívneho dopadu na ovzdušie a spodné vody.

Slovnaft tvrdí, že pripomienky berie vážne a rieši ich v rámci procesu EIA. Spaľovňa má podľa firmy riešiť problém priemyselného odpadu, na ktorý Slovensko nemá kapacity. Taraba upozorňuje, že ak štát nevybuduje vlastné zhodnocovacie zariadenia, bude odkázaný na zahraničie, čo môže zvýšiť náklady pre Slovensko.

(tasr, est)

Minúta  |  

Nechať štátne príspevky len parlamentným stranám je rizikové, tvrdí Transparency

Návrh ministerstva vnútra poskytovať štátne príspevky len parlamentným stranám je rizikový, upozorňuje Transparency International Slovensko (TIS). Podľa organizácie takáto zmena výrazne nepreriedi politickú scénu a prinesie len minimálnu úsporu.

Z celkových 349 miliónov eur (2002–2027) štát rozdelí mimoparlamentným stranám, ktoré prekročili tri percentá, len necelých 33 miliónov.

TIS zdôrazňuje, že opatrenie môže zhoršiť rovnosť v politickej súťaži. Veľké strany s prístupom k financiám by mali výhodu, zatiaľ čo menšie a nové strany by mohli byť vytlačené z trhu.

Kampaň dnes stojí minimálne dva milióny eur, čo si väčšinou môžu dovoliť len etablované subjekty. Bez vyhliadky na príspevok po zisku troch percent sa zvyšuje rizikovosť financovania a rastie závislosť od anonymných mecenášov, ktorí si investíciu plánujú neskôr vybrať cez štátne zákazky, tvrdí TIS.

(tasr, est)

Minúta  |  

Trumpove clá na EÚ by poškodili obe strany, znie z Nemecka

Plánované zvýšenie amerických ciel na dovoz z Európskej únie (EÚ) na 50 percent, ktoré navrhuje bývalý prezident Donald Trump, „nikomu nepomôže“. Uviedol to nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul s tým, že takéto clá by negatívne ovplyvnili ekonomiku na oboch stranách Atlantiku.

Trump tvrdí, že Spojené štáty majú s EÚ neprijateľný obchodný deficit, no podľa Európskej komisie USA vykazujú výrazný prebytok v obchode so službami.

Wadephul potvrdil plnú podporu Nemecka pre Európsku komisiu pri zachovaní prístupu na americký trh. Trump vo vyhlásení kritizoval EÚ za prekážky v obchode a navrhol 50-percentné clo.

Rokovania medzi eurokomisárom Marošom Šefčovičom a americkým zástupcom Jamiesonom Greerom sú naplánované na piatok.

Nie je jasné, či clá nadobudnú účinnosť od 1. júna. Trump argumentuje, že majú podporiť domácu výrobu a financovať zníženie daní.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina prepustili prvých zajatcov. Výmena má pokračovať

Rusko a Ukrajina si v piatok vymenili po 390 vojnových zajatcov v rámci prvej fázy doteraz najväčšej výmeny, na ktorej sa dohodli minulý týždeň počas rokovaní v Istanbule. Každá strana prepustila 270 vojakov a 120 civilistov.

Podľa ruského ministerstva obrany išlo aj o obyvateľov Kurskej oblasti, zatiaľ čo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil pokračovanie výmeny v nasledujúcich dňoch.

Proces výmeny údajne prebieha na hranici Černihivskej oblasti s Bieloruskom. Identita jednotlivých zajatcov zatiaľ nebola zverejnená.

Hoci je výmena pozitívnym signálom, boje na frontovej línii pokračujú.

Na rozhovoroch v Istanbule sa nepodarilo dosiahnuť prímerie, ktoré presadzoval bývalý americký prezident Donald Trump, jeden z prvých, kto o výmene informoval. Odhaduje sa, že v Rusku je zadržiavaných 8-tisíc až 10-tisíc Ukrajincov.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.