Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Telegramový extrémista pôjde na 16 mesiacov za mreže

Mladíka, ktorý na sociálnej sieti Telegram šíril nenávisť voči menšinám a pôsobil ako spoluzakladateľ radikálnej skupiny, podľa portálu Aktuálně Krajský súd v Olomouci odsúdil na 16 mesiacov nepodmienečne.

Súd prihliadol na to, že skutky spáchal ešte ako mladistvý, čo ovplyvnilo výšku trestu. Pôvodne mu hrozilo až päť rokov väzenia.

Ako informuje Aktuálně, obvinený čelil viacerým závažným skutkom – okrem šírenia nenávisti aj podpore terorizmu, pokusu o nedovolené ozbrojovanie a nebezpečnému vyhrážaniu sa. Vyrobil si dve krátke palné zbrane pomocou 3D tlačiarne, ktoré však neboli funkčné bez ďalších úprav.

Zadržali ho v polovici minulého roka a odvtedy bol vo väzbe. Obžaloba bola podaná začiatkom apríla po rozšírení trestného stíhania.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Moskva mení osnovy. Z ruskej učebnice zmizla Európa, pribudli Čína a Severná Kórea

V novej verzii ruskej učebnice Svet okolo nás pre 3. ročník od Andreja Plešakova podľa exilového portálu Vjorstka odstránili kapitoly o európskych štátoch.

Žiaci sa už nedozvedia o regiónoch ako severná a južná Európa, štátoch Beneluxu, Francúzsku či Veľkej Británii. Kapitola o susedoch Ruska stručne spomína len Fínsko a Nórsko, úplne však vynecháva Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Ukrajinu.

Namiesto toho sa kladie dôraz na „priateľské“ štáty ako Bielorusko, Čína a Severná Kórea. Učebnica vyzdvihuje napríklad Múzeum histórie Veľkej vlasteneckej vojny v Minsku a prínos Číny k rozvoju ľudstva.

Z učebnice zároveň zmizli zmienky o USA a Kyjeve.

Učebnicu vydáva spoločnosť Prosveščenie a upravili ju podľa štátneho vzdelávacieho štandardu.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Putin vyzýva na zvýšenie ruského exportu zbraní napriek sankciám

Prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Rusko musí posilniť svoju pozíciu na svetovom trhu so zbraňami zvýšením exportu. V televíznom prejave zdôraznil potrebu väčšej štátnej podpory pre rozvoj vojenského priemyslu.

Od začiatku konfliktu na Ukrajine v roku 2022 sa ruský obranný priemysel sústredí najmä na domácu výrobu nových rakiet, dronov, granátov. Aj rekonštrukcia starších zbraní zo sovietskej éry prebieha intenzívne.

Podľa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) klesol ruský export zbraní na 7,8 percenta svetového trhu za roky 2020 – 2024, z 21 percent v predchádzajúcom období. Podpísali sa pod to sankcie a zvýšený domáci dopyt.

Najväčšími odberateľmi zostávajú India, Čína a Egypt.

Putin vyzdvihol aj význam zbraní s využitím umelej inteligencie. "Budúcnosť svetového trhu so zbraňami je v takýchto technológiách. Rozvinie sa tu silná konkurencia, ktorá sa už rozvíja a na ktorú musíme byť pripravení," povedal.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Plyn, ropovod, obrana: Maďarsko a Srbsko ladia strategické ťahy

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán pricestoval v piatok do Belehradu na pracovnú návštevu, kde sa stretne so srbským prezidentom Aleksandarom Vučićom.

Hlavnou témou ich rokovania je strategický dialóg o obrane, bezpečnosti a energetickej spolupráci. Vučić na Instagrame uviedol, že stretnutie potvrdzuje úzku spoluprácu a strategické partnerstvo medzi Maďarskom a Srbskom.

Rokovania sa zameriavajú aj na geopolitickú situáciu, hospodárske vzťahy a vojenskú výrobu. Orbána sprevádza aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Vzhľadom na sankcie spojené s vojnou na Ukrajine je Srbsko kľúčovým tranzitným územím pre dodávky plynu do Maďarska – denne prechádza cez Srbsko 20 miliónov kubických metrov.

Strany sa dohodli aj na výstavbe nového ropovodu a zdvojnásobení kapacity elektrického prepojenia. Prípravy na obe investície už prebiehajú.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA a Irán rokovali o jadrovej dohode. Kľúčové otázky však zostávajú otvorené

V Ríme sa v piatok 23. mája konalo piate kolo nepriamych rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe Teheránu. Stretnutie sprostredkované Ománom prebehlo na jeho veľvyslanectve.

Podľa ománskeho ministra zahraničných vecí Badra al-Busajdího došlo k istému pokroku, no zostávajú otvorené otázky, ktoré by sa podľa neho mohli objasniť v nasledujúcich dňoch.

Vedúci americkej delegácie Steve Witkoff odišiel predčasne kvôli letu, rokovania však pokračovali v pokojnej atmosfére.

Tieto dialógy predstavujú najvyššiu úroveň kontaktu medzi Teheránom a Washingtonom od roku 2018, keď USA pod vedením Donalda Trumpa odstúpili od jadrovej dohody. Tá mala za cieľ výmenu zrušenia sankcií za obmedzenie iránskeho jadrového programu.

Hoci Západ podozrieva Irán z vývoja jadrových zbraní, Teherán to popiera a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný.

Irán je ochotný umožniť ďalšie kontroly, no trvá na práve obohacovať urán.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovnaft by sprístupnil čistiareň odpadových vôd, chce však dohľad štátu

Slovnaft je pripravený diskutovať o znovuotvorení čistiarne odpadových vôd pre tretie strany, ak štát zaručí legislatívne, že za odpad ponesú zodpovednosť samotní používatelia. Oznámil to minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS), ktorý zároveň uviedol, že štát chce nainštalovať vlastné meracie zariadenia na priebežné monitorovanie obsahu.

Hovorca Slovnaftu Anton Molnár potvrdil, že kapacita čistiarne môže byť dostupná aj iným subjektom, ak bude zabezpečený štátny dohľad a kontrola.

Aktuálnou témou zostáva aj plánovaná modernizácia spaľovne v areáli bratislavskej rafinérie, ktorú odmietlo hlavné mesto aj starostovia mestských častí. Obávajú sa rozsahu projektu a negatívneho dopadu na ovzdušie a spodné vody.

Slovnaft tvrdí, že pripomienky berie vážne a rieši ich v rámci procesu EIA. Spaľovňa má podľa firmy riešiť problém priemyselného odpadu, na ktorý Slovensko nemá kapacity. Taraba upozorňuje, že ak štát nevybuduje vlastné zhodnocovacie zariadenia, bude odkázaný na zahraničie, čo môže zvýšiť náklady pre Slovensko.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.