Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spojené štáty zrušia emisné limity pre uhoľné a plynové elektrárne

Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) navrhla zrušiť všetky emisné limity pre skleníkové plyny z uhoľných a plynových elektrární, informoval denník New York Times s odvolaním sa na interné dokumenty agentúry.

EPA v návrhu tvrdí, že oxid uhličitý a iné emisie z fosílnych palív „výrazne neprispievajú k nebezpečnému znečisteniu“ a že ich obmedzenie by nemalo „zmysluplný vplyv na verejné zdravie ani klímu“.

Podľa OSN sú však práve fosílne palivá zodpovedné za viac ako 75 percent globálnych emisií skleníkových plynov. EPA zatiaľ na medializované informácie nereagovala.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa systematicky ruší klimatické opatrenia prijaté za vlády Joea Bidena. Súčasťou toho je aj daňovo-rozpočtový balík, ktorý minulý týždeň schválila Snemovňa reprezentantov, a ktorý ruší dotácie na obnoviteľné zdroje energie, znižovanie znečistenia a podporu elektromobility.

Návrh EPA bol odoslaný do Bieleho domu 2. mája a čaká ho verejné pripomienkovanie, pravdepodobne v júni, doplnili Times.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Maďarský zákon o transparentnosti vyvolal rozkol: Brusel varuje pred sankciami

Európska komisia vyzvala maďarskú vládu, aby stiahla kontroverzný návrh zákona o transparentnosti, ktorý by podľa Bruselu mohol vážne porušiť legislatívu Únie.

Zákon by zaviedol prísne pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré Budapešť považuje za hrozbu pre národnú suverenitu. Organizácie by mohli byť zaradené na čiernu listinu a prijímať podporu len s povolením daňového úradu. V opačnom prípade by im hrozila pokuta až vo výške 25-násobku prijatej sumy či zákaz činnosti.

Návrh v parlamente predložil poslanec vládneho Fideszu János Halász s argumentom, že viaceré organizácie v krajine šíria zahraničné záujmy, vrátane ukrajinskej propagandy.

Opozícia návrh tvrdo kritizovala, poukazujúc na ohrozenie občianskej spoločnosti. Proti zákonu protestovali stovky až tisíce Maďarov v Budapešti.

Premiér Viktor Orbán obhajuje návrh ako odpoveď na údajné aktivity ukrajinskej tajnej služby a dezinformačnú kampaň voči Maďarsku. Európska komisia však varuje, že ak Budapešť zákon prijme, môže čeliť právnemu konaniu a sankciám zo strany EÚ.

(tasr, nepszava.hu, max)

Minúta  |  

Slovensko prispeje 84 miliónmi eur na obnovu ukrajinskej energetiky

Slovensko je pripravené poskytnúť približne 84 miliónov eur vo forme úverov a grantov na obnovu a rozvoj zariadení ukrajinskej energetickej spoločnosti Ukrenergo.

Vyplýva to z vyhlásenia Ukrenergo zverejneného na jej webovej stránke. O záležitosti sa podľa ukrajinskej agentúry Ukrinform diskutovalo na stretnutí predstaviteľov slovenskej vlády a zástupcov Ukrenergo.

Finančné prostriedky by sa využili na realizáciu rôznych projektov - konkrétne výstavbu nového vysokonapäťového vedenia v regióne, ktoré bolo vážne poškodené ruskými raketovými útokmi, výstavbu novej rozvodne Ukrenergo a rekonštrukciu existujúcej rozvodne.

Na rekonštrukciu ukrajinskej energetickej infraštruktúry s podporou slovenských partnerov bude dohliadať Eximbanka SR a Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu s podporou vlády.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si vymenili ďalších 307 zajatcov, výmeny pokračujú

Rusko a Ukrajina pokračujú v najväčšej výmene vojnových zajatcov od začiatku vojny. V sobotu si vymenili ďalších 307 zajatcov na každej strane, čím nadviazali na piatkovú výmenu 390 osôb.

Krajiny sa dohodli na celkovej výmene tisíc zajatcov počas troch dní v rámci priamych rokovaní, ktoré sa konali minulý týždeň v Istanbule – prvých svojho druhu od začiatku konfliktu.

Výmenu potvrdili ruské ministerstvo obrany aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na sieti X zverejnil fotografie navrátených ukrajinských vojakov, pohraničníkov a príslušníkov národnej gardy.

Podľa odhadov Ukrajiny je v ruskom zajatí stále osem až 10-tisíc jej občanov.

Hoci výmeny zajatcov pokračujú, politické rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom zatiaľ nepriniesli prímerie. Mierové rokovania podporované aj americkým exprezidentom Donaldom Trumpom zatiaľ nenašli spoločný základ.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Tomáš kritizuje Danka, otváranie druhého piliera je zatiaľ bez jasnej odpovede

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v Sobotných dialógoch povedal, že Hlas predčasné voľby nepodporí. "Pozrite sa, čo je na druhej strane plota. Predčasné voľby sú absolútna hlúposť," ozrejmil.

Na margo možného otvárania druhého dôchodkového piliera skonštatoval, že "čo je zlé na tom, ak sa ľudia rozhodnú, či chcú mať vyššie alebo nižšie dôchodky". Na otázku, či však pilier vláda otvorí, priamo nereagoval.

Oponentka Irena Bihariová (PS) podotkla, že oni by v súčasnosti druhý pilier neotvorili.

Diskutéri sa dotkli aj protiruských sankcií. Andrej Danko - ktorý žiada premiéra, aby už nepodporili ďalšie sankcie proti Rusku v Bruseli -, podľa ministra práce hľadá len "politické miesto pod slnkom".

Naďalej sa rokuje aj o príprave ďalšieho balíka konsolidačných opatrení. "Ak čiastočne obmedzíme transakčnú daň, treba prostriedky hľadať inde," spresnil Tomáš.

(max)

Minúta  |  

Spojené štáty stavia na reaktory: Trump spúšťa jadrovú renesanciu

Donald Trump predstavil ambicióznu stratégiu rozšírenia jadrovej energetiky v USA, ktorú označil za „jadrovú renesanciu“.

Cieľom je počas nasledujúcich 25 rokov až štvornásobne zvýšiť výrobu elektriny z jadra.

Nové dekréty majú podporiť výstavbu reaktorov, urýchliť povoľovacie procesy, zlepšiť financovanie a oživiť domáci dodávateľský reťazec. Do roku 2030 má vzniknúť desať nových veľkých reaktorov, pričom jadrová energia má tiež poháňať dátové centrá zamerané na umelú inteligenciu.

Americký prezident plán vníma ako krok k energetickej suverenite Spojených štátov a technologickému náskoku v globálnom kontexte.

Jadrová energia má podľa Bieleho domu zabezpečiť nielen stabilné dodávky elektriny, ale aj strategickú výhodu v súvislosti s novými technológiami.

(tasr, dpa, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.