Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzval vatikánskych zamestnancov k pokore a budovaniu jednoty

Pápež Lev XIV. prijal v sobotu na audiencii členov rímskej kúrie, zamestnancov Svätej stolice a Governatorátu mestského štátu. Vo svojom prvom oficiálnom príhovore im poďakoval za prácu a vyzval na budovanie mostov, dialógu a jednoty.

„Pápeži prichádzajú a odchádzajú, kúria zostáva,“ pripomenul Lev v sále Pavla VI. Prítomných vyzval, aby sa správali s pokorou a trpezlivosťou a pomáhali prekonávať predsudky a nedorozumenia, ideálne s humorom, ako to podľa neho učil aj jeho predchodca František.

Lev sa v prejave dotkol aj svojej misijnej činnosti v Peru a pôsobenia na čele Dikastéria pre biskupov. Zdôraznil dôležitosť historickej pamäti cirkvi a jej misionárskeho rozmeru.

Na rozdiel od zložitého vzťahu medzi Františkom a kúriou, nový pápež sa snaží o zmierlivý prístup. V roku 2024 pritom došlo vo Vatikáne k bezprecedentnému štrajku zamestnancov múzeí, čo zvýšilo napätie vnútri cirkevnej administratívy.

(afp, vatican news, tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje obnovenie povinnej vojenskej služby od roku 2026

Nemecko môže už od budúceho roka zvažovať obnovenie povinnej vojenskej služby, ak sa nepodarí získať dostatok dobrovoľníkov do armády. Povedal to minister obrany Boris Pistorius pre týždenník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nemecko ako člen NATO snaží posilniť svoju obranyschopnosť. Bundeswehr však priznáva, že bez ďalších 100-tisíc vojakov v najbližších rokoch nesplní záväzky voči Aliancii.

Pistorius spresnil, že primárne sa počíta s dobrovoľnou službou. „Ak budeme mať viac voľných kapacít ako dobrovoľníkov, môžeme službu opäť spraviť povinnou,“ vyhlásil. Príslušný zákon by mohol vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026.

Kresťanskí demokrati, hlavný koaličný partner SPD, dlhodobo podporujú zvýšenie obranných výdavkov a otvorene hovoria o potrebe povinnej služby. Veliteľ domácej bezpečnosti Andreas Henne zároveň vyzval na zrýchlenie náboru a zlepšenie infraštruktúry a výbavy armády.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada navrhuje skupinu na ochranu verejných osôb pred hrozbami

Bezpečnostná rada SR navrhla zriadenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať posilnením právnej ochrany verejných osôb a opatreniami vo verejnom priestore. Návrh vzišiel z rokovania rady zo 15. mája a predložil ho premiér a predseda bezpečnostnej rady Robert Fico (Smer).

Rada vyhodnotila aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku, pričom zdôraznila nárast nenávistných prejavov, najmä na sociálnych sieťach, a riziko útokov na ústavných činiteľov. Analyzované boli aj nástroje hybridného pôsobenia a monitorovanie verejných zhromaždení.

Diskusia sa týkala aj reakcie orgánov činných v trestnom konaní a potreby preventívnych opatrení. Rada upozornila na konkrétne hrozby, ktoré smerovali voči verejným predstaviteľom, a vyzvala na legislatívne a praktické kroky na ich ochranu.

Pracovná skupina má prispieť k systémovým riešeniam v čase zvýšeného napätia v spoločnosti a rastúcej polarizácie.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ministerstvá obrany a vnútra nakupujú termooblečenie za viac ako 2,2 milióna eur

Ministerstvo obrany a Ministerstvo vnútra SR uzavreli zmluvy so spoločnosťou Fintex na dodávku termooblečenia a ponožiek v celkovej hodnote viac ako 2,2 milióna eur. Zmluvy boli zverejnené v centrálnom registri zmlúv a dodávky budú realizované v rôznych termínoch.

V rámci jednej z objednávok rezortu obrany je zahrnutých 10 500 termobúnd a vyše 20-tisíc termotričiek. Ďalšia objednávka zahŕňa viac ako 70-tisíc párov ponožiek a termoponožiek. Ministerstvo vnútra plánuje nakúpiť viac než 250-tisíc párov ponožiek za približne 500-tisíc eur.

Nákupy majú zabezpečiť lepšie vybavenie pre policajtov a vojakov, najmä počas zimných mesiacov a v náročných terénnych podmienkach. Oblečenie má zlepšiť komfort a výkonnosť ozbrojených zložiek počas výkonu služby. Rezorty zatiaľ nešpecifikovali, v akých lokalitách alebo jednotkách bude dodaný materiál prioritne použitý.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Erdogan privítal v Istanbule sýrskeho vodcu, črtá sa oteplenie vzťahov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu v Istanbule stretol so sýrskym vodcom Ahmadom Husajnom Šarom, informovali televízia CNN Türk a štátna stanica TRT Haber. Rokovanie sa konalo v Erdoganovej kancelárii v paláci Dolmabahce, kde bol zverejnený aj oficiálny záber zo stretnutia.

Podrobnosti o obsahu rozhovorov zatiaľ neboli zverejnené. Ide však o významné diplomatické gesto, keďže Turecko a Sýria majú dlhodobo napäté vzťahy pre občiansku vojnu v Sýrii a turecké operácie v severných oblastiach krajiny. Treba však pripomenúť, že práve Ankara podporovala sunnitských militantov v severnej provincii Idlib, odkiaľ v novembri 2024 viedli útok proti režimu exprezidenta Bašára Asada.

Štátna tlačová agentúra Anadolu a jej sýrsky ekvivalent SANA spresnili, že na schôdzke sa z oboch strán zúčastnili ministri zahraničia i obrany, a tiež šéf tureckej tajnej služby MIT Ibrahim Kalin. Ten minulý týždeň rokoval so Šarom o rozpustení sýrskej odnože kurdskej militantnej skupiny YPG a začlenení bojovníkov do sýrskej armády.

Stretnutie prichádza v čase, keď sa regionálni aktéri snažia obnoviť diplomatické väzby a stabilizovať situáciu na Blízkom východe. Turecko zároveň hostí milióny sýrskych utečencov, čo je v krajine citlivá politická téma.

Rokovanie Erdogana a Šaru môže naznačovať snahu o zmiernenie napätia a prípadné obnovenie formálnych vzťahov medzi Ankarou a Damaskom.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Spojené štáty zrušia emisné limity pre uhoľné a plynové elektrárne

Americká Agentúra na ochranu životného prostredia (EPA) navrhla zrušiť všetky emisné limity pre skleníkové plyny z uhoľných a plynových elektrární, informoval denník New York Times s odvolaním sa na interné dokumenty agentúry.

EPA v návrhu tvrdí, že oxid uhličitý a iné emisie z fosílnych palív „výrazne neprispievajú k nebezpečnému znečisteniu“ a že ich obmedzenie by nemalo „zmysluplný vplyv na verejné zdravie ani klímu“.

Podľa OSN sú však práve fosílne palivá zodpovedné za viac ako 75 percent globálnych emisií skleníkových plynov. EPA zatiaľ na medializované informácie nereagovala.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa systematicky ruší klimatické opatrenia prijaté za vlády Joea Bidena. Súčasťou toho je aj daňovo-rozpočtový balík, ktorý minulý týždeň schválila Snemovňa reprezentantov, a ktorý ruší dotácie na obnoviteľné zdroje energie, znižovanie znečistenia a podporu elektromobility.

Návrh EPA bol odoslaný do Bieleho domu 2. mája a čaká ho verejné pripomienkovanie, pravdepodobne v júni, doplnili Times.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.