Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útok na juhu Jemenu zabil päť členov Al-Káidy. Pravdepodobne ho vykonali USA

Päť členov teroristickej organizácie Al-Káida prišlo o život pri útoku na juhu Jemenu, uviedli v sobotu pre AFP dva miestne bezpečnostné zdroje. Incident sa odohral v provincii Abján v hornatej oblasti, ktorú využívajú džihádisti. Podľa zdrojov za útokom stoja Spojené štáty.

„Obyvatelia nás informovali o útoku USA… päť členov Al-Káidy bolo zlikvidovaných,“ uviedol jeden zo zdrojov. Druhý potvrdil, že útok sa stal v piatok večer.

Na juhu Jemenu pôsobí Al-Káida na Arabskom polostrove (AQAP), ktorú Washington považuje za najnebezpečnejšiu vetvu tejto organizácie. USA podnikajú cielené zásahy proti džihádistom v regióne od roku 2009.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa obnovila 15. marca útoky aj proti povstalcom hnutia Ansár Alláh (Húsíovia), ktoré podporuje Irán. Húsíovia podnikali útoky na izraelské ciele aj lode v Červenom mori, čím narušili globálnu lodnú dopravu cez Suezský prieplav.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Pápež Lev XIV. vyzval vatikánskych zamestnancov k pokore a budovaniu jednoty

Pápež Lev XIV. prijal v sobotu na audiencii členov rímskej kúrie, zamestnancov Svätej stolice a Governatorátu mestského štátu. Vo svojom prvom oficiálnom príhovore im poďakoval za prácu a vyzval na budovanie mostov, dialógu a jednoty.

„Pápeži prichádzajú a odchádzajú, kúria zostáva,“ pripomenul Lev v sále Pavla VI. Prítomných vyzval, aby sa správali s pokorou a trpezlivosťou a pomáhali prekonávať predsudky a nedorozumenia, ideálne s humorom, ako to podľa neho učil aj jeho predchodca František.

Lev sa v prejave dotkol aj svojej misijnej činnosti v Peru a pôsobenia na čele Dikastéria pre biskupov. Zdôraznil dôležitosť historickej pamäti cirkvi a jej misionárskeho rozmeru.

Na rozdiel od zložitého vzťahu medzi Františkom a kúriou, nový pápež sa snaží o zmierlivý prístup. V roku 2024 pritom došlo vo Vatikáne k bezprecedentnému štrajku zamestnancov múzeí, čo zvýšilo napätie vnútri cirkevnej administratívy.

(afp, vatican news, tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecko zvažuje obnovenie povinnej vojenskej služby od roku 2026

Nemecko môže už od budúceho roka zvažovať obnovenie povinnej vojenskej služby, ak sa nepodarí získať dostatok dobrovoľníkov do armády. Povedal to minister obrany Boris Pistorius pre týždenník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.

Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 sa Nemecko ako člen NATO snaží posilniť svoju obranyschopnosť. Bundeswehr však priznáva, že bez ďalších 100-tisíc vojakov v najbližších rokoch nesplní záväzky voči Aliancii.

Pistorius spresnil, že primárne sa počíta s dobrovoľnou službou. „Ak budeme mať viac voľných kapacít ako dobrovoľníkov, môžeme službu opäť spraviť povinnou,“ vyhlásil. Príslušný zákon by mohol vstúpiť do platnosti od 1. januára 2026.

Kresťanskí demokrati, hlavný koaličný partner SPD, dlhodobo podporujú zvýšenie obranných výdavkov a otvorene hovoria o potrebe povinnej služby. Veliteľ domácej bezpečnosti Andreas Henne zároveň vyzval na zrýchlenie náboru a zlepšenie infraštruktúry a výbavy armády.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Bezpečnostná rada navrhuje skupinu na ochranu verejných osôb pred hrozbami

Bezpečnostná rada SR navrhla zriadenie medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorá sa bude zaoberať posilnením právnej ochrany verejných osôb a opatreniami vo verejnom priestore. Návrh vzišiel z rokovania rady zo 15. mája a predložil ho premiér a predseda bezpečnostnej rady Robert Fico (Smer).

Rada vyhodnotila aktuálnu bezpečnostnú situáciu na Slovensku, pričom zdôraznila nárast nenávistných prejavov, najmä na sociálnych sieťach, a riziko útokov na ústavných činiteľov. Analyzované boli aj nástroje hybridného pôsobenia a monitorovanie verejných zhromaždení.

Diskusia sa týkala aj reakcie orgánov činných v trestnom konaní a potreby preventívnych opatrení. Rada upozornila na konkrétne hrozby, ktoré smerovali voči verejným predstaviteľom, a vyzvala na legislatívne a praktické kroky na ich ochranu.

Pracovná skupina má prispieť k systémovým riešeniam v čase zvýšeného napätia v spoločnosti a rastúcej polarizácie.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Ministerstvá obrany a vnútra nakupujú termooblečenie za viac ako 2,2 milióna eur

Ministerstvo obrany a Ministerstvo vnútra SR uzavreli zmluvy so spoločnosťou Fintex na dodávku termooblečenia a ponožiek v celkovej hodnote viac ako 2,2 milióna eur. Zmluvy boli zverejnené v centrálnom registri zmlúv a dodávky budú realizované v rôznych termínoch.

V rámci jednej z objednávok rezortu obrany je zahrnutých 10 500 termobúnd a vyše 20-tisíc termotričiek. Ďalšia objednávka zahŕňa viac ako 70-tisíc párov ponožiek a termoponožiek. Ministerstvo vnútra plánuje nakúpiť viac než 250-tisíc párov ponožiek za približne 500-tisíc eur.

Nákupy majú zabezpečiť lepšie vybavenie pre policajtov a vojakov, najmä počas zimných mesiacov a v náročných terénnych podmienkach. Oblečenie má zlepšiť komfort a výkonnosť ozbrojených zložiek počas výkonu služby. Rezorty zatiaľ nešpecifikovali, v akých lokalitách alebo jednotkách bude dodaný materiál prioritne použitý.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Erdogan privítal v Istanbule sýrskeho vodcu, črtá sa oteplenie vzťahov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu v Istanbule stretol so sýrskym vodcom Ahmadom Husajnom Šarom, informovali televízia CNN Türk a štátna stanica TRT Haber. Rokovanie sa konalo v Erdoganovej kancelárii v paláci Dolmabahce, kde bol zverejnený aj oficiálny záber zo stretnutia.

Podrobnosti o obsahu rozhovorov zatiaľ neboli zverejnené. Ide však o významné diplomatické gesto, keďže Turecko a Sýria majú dlhodobo napäté vzťahy pre občiansku vojnu v Sýrii a turecké operácie v severných oblastiach krajiny. Treba však pripomenúť, že práve Ankara podporovala sunnitských militantov v severnej provincii Idlib, odkiaľ v novembri 2024 viedli útok proti režimu exprezidenta Bašára Asada.

Štátna tlačová agentúra Anadolu a jej sýrsky ekvivalent SANA spresnili, že na schôdzke sa z oboch strán zúčastnili ministri zahraničia i obrany, a tiež šéf tureckej tajnej služby MIT Ibrahim Kalin. Ten minulý týždeň rokoval so Šarom o rozpustení sýrskej odnože kurdskej militantnej skupiny YPG a začlenení bojovníkov do sýrskej armády.

Stretnutie prichádza v čase, keď sa regionálni aktéri snažia obnoviť diplomatické väzby a stabilizovať situáciu na Blízkom východe. Turecko zároveň hostí milióny sýrskych utečencov, čo je v krajine citlivá politická téma.

Rokovanie Erdogana a Šaru môže naznačovať snahu o zmiernenie napätia a prípadné obnovenie formálnych vzťahov medzi Ankarou a Damaskom.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.