Preskočiť na obsah
  |  

Trumpova administratíva má radikálne okresať Radu pre národnú bezpečnosť

Biely dom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa pripravuje výrazné zmeny v štruktúre Národnej bezpečnostnej rady (NSC), ktorá je kľúčovým orgánom pre koordináciu americkej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Počet zamestnancov sa má znížiť zo súčasných približne 350 na menej ako 150, uviedlo viacero anonymných zdrojov pre týždenník Politico.

Zmeny už prebiehajú – niektorí zamestnanci boli prehodnotení a dostali výpovede či administratívne voľno. Iní, ktorí pôsobili v NSC len dočasne, sa musia vrátiť do materských agentúr. Zruší sa aj časť výborov NSC a tie zostávajúce sa budú stretávať menej často.

K reorganizácii dochádza po vlnách prepúšťania a vnútornom konflikte medzi Trumpovými MAGA stúpencami a tradičnými republikánskymi frakciami. Do popredia sa má dostať Andy Baker, bezpečnostný poradca viceprezidenta JD Vanca.

Zmeny sú súčasťou širšej reformy zahraničnej politiky, ktorú Trump s ministrom zahraničia Marcom Rubiom presadzujú – vrátane prepúšťania v ľudskoprávnej agentúre USAID a oslabenia vplyvu NSC v prospech ministerstva zahraničia.

Rubio tiež dočasne nastúpil do čela rady po odvolaní dovtedajšieho poradcu Mikea Waltza, ktoré po škandále s pridaním novinára do utajenej skupiny v aplikácii Signal Trump nominoval na post veľvyslanca pri OSN.

(politico, sab)

  |  

Útočníčku z hamburskej stanice umiestnili na psychiatriu, obvinili ju z pokusu o vraždu

Nemecký súd nariadil umiestnenie 39-ročnej ženy, podozrivej z útoku na železničnej stanici v Hamburgu, do psychiatrickej liečebne. Polícia v sobotu informovala, že žena čelí obvineniu v 15 prípadoch pokusu o vraždu a ťažkého ublíženia na zdraví.

Útok sa odohral v piatok okolo 18.00 na nástupišti medzi koľajami 13 a 14. Vyšetrovatelia vylúčili politický motív a naznačili, že žena trpí vážnou psychickou poruchou.

Pri incidente utrpelo zranenia 18 ľudí vo veku od 19 do 85 rokov, z toho štyria – tri ženy a jeden muž – boli hospitalizovaní so život ohrozujúcimi zraneniami. Ďalších sedem osôb je vážne zranených a sedem utrpelo ľahké poranenia.

Polícia ocenila zásah dvoch okoloidúcich, ktorí útok pomohli zastaviť. Predseda nemeckého policajného odborového zväzu Andreas Rosskop po incidente vyzval na využívanie technológií umelej inteligencie na zlepšenie prevencie podobných útokov.

(dpa, tasr, sab)

  |  

Turecko víta zrušenie sankcií EÚ a USA voči Sýrii, americký vyslanec ocenil vývoj

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v sobotu v Istanbule stretol so sýrskym vodcom Ahmedom Šarom. Počas rozhovorov Erdogan uviedol, že Turecko víta rozhodnutia USA a EÚ o zrušení sankcií voči Sýrii, informovala jeho kancelária.

Erdogan zároveň označil „okupáciu a agresiu Izraela na sýrskom území za neakceptovateľnú“ a zdôraznil, že Turecko bude proti týmto aktivitám vystupovať na každej medzinárodnej platforme.

V ten istý deň sa s bývalým vodcom sýrskych sunnitských militantov stretol aj osobitný vyslanec USA pre Sýriu a zároveň veľvyslanec v Turecku Thomas Barrack. V spoločnom vyhlásení ocenil Šarove „zmysluplné kroky“ v oblasti nakladania s cudzími bojovníkmi a vo vzťahoch s Izraelom.

Stretnutie v Istanbule poukazuje na postupné otepľovanie diplomatických vzťahov medzi Damaskom a západnými aj regionálnymi partnermi.

(reuters, sab)

  |  

Pápež Lev XIV. obnovil konklávny bonus, vatikánski zamestnanci dostanú 500 eur

Pápež Lev XIV. rozhodol o vyplatení jednorazového bonusu vo výške 500 eur všetkým zamestnancom Vatikánu ako poďakovanie za ich prácu počas obdobia medzi úmrtím pápeža Františka 21. apríla a zvolením jeho nástupcu 8. mája.

Tradícia takzvaného konklávneho bonusu bola zrušená v roku 2013 za pontifikátu pápeža Františka v rámci úsporných opatrení. Jej obnovenie, údajne schválené v piatok, symbolizuje podľa agentúry ANSA uznanie práce vatikánskych zamestnancov počas významných okamihov pre Cirkev.

Vatikán zamestnáva viac než 4-tisíc ľudí, laikov i duchovných. Počas Františkovho pontifikátu čelil štát rozpočtovému deficitu, ktorý viedol k znižovaniu platov a prísnym úsporám.

Zamestnanci Vatikánu neplatia daň z príjmu, no zároveň nemajú nárok na podporu v nezamestnanosti a štrajky sú zakázané. Práca v tomto štáte je naďalej považovaná za prestížnu.

(ansa, dpa, tasr, sab)

  |  

Turecký minister zahraničia bude v Moskve rokovať o Ukrajine

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan odcestuje v pondelok na dvojdňovú návštevu Ruska, kde bude rokovať o vojne na Ukrajine. Počas návštevy sa má stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ministrom zahraničia Sergejom Lavrovom, informovala agentúra Anadolu.

Cesta nasleduje po nedávnom stretnutí ruských a ukrajinských zástupcov v Istanbule, ktoré síce neprinieslo zásadný posun v mierových rozhovoroch, no viedlo k dohode o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov. Výmena sa začala v piatok a pokračovala počas víkendu.

Fidan podľa tureckých médií plánuje opätovne potvrdiť záväzok Ankary k dosiahnutiu „spravodlivého a trvalého mieru“ a ponúknuť turecké sprostredkovanie v ďalších rokovaniach. Témami diskusií majú byť aj situácia v Sýrii, Pásme Gazy a na južnom Kaukaze.

Fidan sa má stretnúť aj s ruským viceprezidentom Vladimirom Medinským a novým ministrom obrany Andrejom Belousovom.

(politico, sab)

  |  

Trump v prejave na West Pointe útočil na NATO aj diverzitu v armáde

Prezident Donald Trump vystúpil v sobotu s kampaňovým prejavom na promócii vojenskej akadémie West Point, kde ostro kritizoval politiku diverzity, alianciu NATO a zároveň sa pochválil posilnením americkej armády.

Pred davom kadetov a ich rodín uviedol, že „úlohou ozbrojených síl nie je organizovať drag shows, ale ničiť nepriateľa“.

Trump v prejave oznámil koniec inkluzívnych programov v armáde, vrátane kritickej rasovej teórie a povinného školenia o „transgender identite“, ktoré zaviedol jeho predchodca Joe Biden. Uviedol, že armáda má byť odpolitizovaná a zameraná na obranu národa.

V prejave zopakoval aj svoju kritiku NATO za údajne nedostatočné výdavky spojencov na obranu a vyzdvihol svoje vlastné kroky pri „obnove“ armády vrátane výmeny vrchného velenia. Predstavil aj projekt „Golden Dome“ – protiraketový štít v hodnote 175 miliárd dolárov, ktorý má chrániť USA pred hrozbami z Číny a Ruska.

Trump vystúpi aj na oslave 250. výročia americkej armády, ktorá sa bude konať 14. júna – na jeho narodeniny.

(reuters, sab)