Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko chce trestať marenie asistovanej samovraždy

Francúzsko smeruje k zásadnej progresívnej právnej zmene. Marenie asistovanej samovraždy by sa totiž po novom mohlo stať trestným činom. Podľa nemeckého magazínu Spiegel dolná komora tamojšieho parlamentu návrh schválila a čaká sa na jeho odobrenie tou hornou.

Zákon má chrániť pacientov aj zdravotníkov pred nátlakom či zastrašovaním, pričom páchateľom by hrozili až dva roky väzenia a pokuta do výšky 30-tisíc eur.

Ide o súčasť širšej reformy podporovanej tamojším prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorá má upraviť prístup k eutanázii a starostlivosti o umierajúcich.

Zámer vyvolal v krajine ostré debaty. Zatiaľ čo konzervatívci varujú pred rozporom s prevenciou samovrážd, progresívci dôvodia, že nový návrh iba pripomína prísne pravidlá, ktoré už platia pri dobrovoľných potratoch.

Rozhodujúce hlasovanie je naplánované na 27. mája a jeho výsledok môže znamenať jeden z najkontroverznejších krokov Macronovho druhého funkčného obdobia.

(spiegel, lup)

Minúta  |  

Vrtuľník s Putinom sa nachádzal v epicentre ukrajinského útoku, tvrdí Rusko

Vrtuľník ruského prezidenta Vladimira Putina sa počas návštevy tamojšej Kurskej oblasti v utorok 20. mája nachádzal v epicentre odrážania rozsiahleho útoku ukrajinských dronov. Informoval o tom veliteľ divízie protivzdušnej obrany Jurij Daškin, ktorého citovala ruská tlačová agentúra TASS.

„[Vrtuľník ruského prezidenta sa nachádzal, pozn. red.] v epicentre odrazenia masívneho útoku nepriateľských dronov. [...] Intenzita útoku sa výrazne zvýšila počas letu vrtuľníka s vrchným veliteľom nad územím Kurskej oblasti. Preto sme súčasne viedli protilietadlový boj a zabezpečovali bezpečnosť preletu prezidentského vrtuľníka vo vzduchu,“ povedal Daškin v televíznom programe Rossija-24.

Zo slov Daškina nie je zrejmé, do akej miery bola opísaná situácia pre zdravie a život šéfa Kremľa ohrozujúca.

Putin toho času navštívil Kurskú oblasť vôbec prvýkrát od vytlačenia ukrajinských ozbrojených síl späť za spoločné hranice.

(tod)

Minúta  |  

Trump prekvapil trhy: Partnerstvo U.S. Steel a Nippon má stáť 14 miliárd

Donald Trump v piatok prekvapil finančné trhy, keď oznámil partnerstvo medzi U.S. Steel a japonskou Nippon Steel, ktoré má americkej ekonomike priniesť 14 miliárd dolárov a vytvoriť 70-tisíc pracovných miest.

Nešlo však o výslovné schválenie prevzatia U.S. Steel, ktoré Bidenova administratíva predtým zablokovala pre obavy o národnú bezpečnosť. Trump zdôraznil, že ide o investíciu, nie priame vlastníctvo. Avšak kým Biely dom mlčí, japonské médiá tvrdia, že dohoda bola potvrdená.

Trumpova výzva tak zrejme znamená obrat v americkej politike voči ázijským investíciám. Odborári však ostávajú skeptickí – Nippon Steel podľa nich zatiaľ nič nepreukázala.

Ceny akcií U.S. Steel po oznámení vzrástli o 21 percent.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Útočníčka z Hamburgu sa priznala, súd ju poslal na psychiatriu

Žena obvinená z piatkového útoku nožom na hlavnej stanici v Hamburgu, pri ktorom utrpelo zranenia 18 ľudí, sa v nedeľu na súde priznala k činu.

K tragickému incidentu došlo medzi koľajami 13 a 14 – podľa polície útočila náhodne a bez rozlišovania. Prokuratúra voči nej vzniesla obvinenia z 15 pokusov o vraždu a ťažkého ublíženia na zdraví.

Keďže sa u nej prejavili známky duševného ochorenia, súd rozhodol o jej umiestnení do psychiatrickej liečebne. Vyšetrovatelia vylúčili politickú motiváciu a útok pripisujú psychickému stavu ženy.

Najťažšie zranenia utrpeli tri ženy a jeden mladý muž, ktorých museli hospitalizovať s vážnymi, život ohrozujúcimi poraneniami. Ďalší postihnutí vyviazli s ľahšími zraneniami – niektorí s rezmi, iní utrpeli šok alebo sa zranili pri páde.

Všetkých 18 zranených je momentálne podľa dostupných informácií v stabilizovanom stave.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lexmann kritizuje Smer za potraty, Beňová priznala hlasovanie proti Poľsku

V diskusnej relácii Na telo sa europoslankyne Monika Beňová (Smer) a Miriam Lexmann (KDH) stretli v ostrej diskusii o postoji Slovenska k sankciám voči Rusku, cestám premiéra Roberta Fica a kultúrno-etickým otázkam.

Beňová podporila rozhodnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára hlasovať za 17. balík sankcií proti Rusku, ktorý podľa nej zodpovedá záväzkom SR v EÚ. Ficove návštevy Moskvy považuje za prekonzultované a tvrdí, že zo strany EÚ k nim nezaznela žiadna kritika.

Lexmann oponovala, že aj keď niekto porušuje pravidlá, neznamená to, že nemajú zmysel. Cesty premiéra do Moskvy podľa nej oslabujú spoločné úsilie o mier a znižujú dôveryhodnosť Slovenska v rámci Únie.

Beňová odmieta zahrnúť energetické suroviny do pripravovaného 18. balíka sankcií proti Rusku. Argumentuje tým, že tieto komodity nakupujeme nepriamo cez iné krajiny a s prirážkou, čo len zvyšuje náklady pre konečných odberateľov.

Naopak, Lexmann poukázala na to, že krajiny ako Poľsko a Litva dokázali prejsť na alternatívne zdroje a ich ceny energií sa dnes držia na úrovni porovnateľnej so slovenskými. Podľa Lexmann je odklon od ruských zdrojov strategickým krokom, ktorý sa v dlhodobom horizonte vypláca.

Lexmann tiež vyčítala Beňovej postoj Smeru k témam ako právo na potrat, pričom pripomenula, že europoslanci tejto strany sa pri hlasovaniach často stavajú na stranu benevolentných postojov.

Beňová sa bránila tým, že Smer má v týchto otázkach jasné stanovisko, ale zároveň priznala, že ona sama hlasovala v Európskom parlamente za rezolúcie, ktoré kritizovali Poľsko za „obmedzovanie práv žien". Naznačila tak, že jej osobné postoje sa v niektorých prípadoch líšia od oficiálnej straníckej línie.

(mja)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina dokončili výmenu tisíc zajatcov, sú medzi nimi aj civilisti

Rusko a Ukrajina si v nedeľu vymenili posledných 303 vojnových zajatcov v rámci najväčšej výmeny od začiatku vojny. Výmena bola výsledkom priamej dohody z Istanbulu, podľa ktorej si mali obe strany počas troch dní vymeniť po tisíc zajatcov.

V piatok a sobotu si strany odovzdali už 697 osôb a nedeľná fáza uzavrela výmenu. Na ukrajinskú stranu sa vrátili vojaci, príslušníci národnej gardy, pohraničnej stráže aj špeciálnych služieb.

Výmena sa odohrala krátko po ruskom leteckom útoku, ktorý si vyžiadal 12 mŕtvych. Podľa odhadov stále zadržiava Rusko 8-tisíc až 10-tisíc ukrajinských zajatcov.

Obe strany sa pritom obviňujú z porušovania práv zajatcov podľa ženevského dohovoru.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.