Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev varuje: Nárazníková zóna by mohla pokryť takmer celú Ukrajinu

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev na Telegrame varoval, že ak bude pokračovať západná vojenská pomoc Kyjevu, Rusko by mohlo vytvoriť nárazníkovú zónu pokrývajúcu takmer celé ukrajinské územie.

Svoje slová podporil videom, na ktorom bola drvivá väčšina Ukrajiny označená za takúto zónu, pričom naším východným susedom ostal len úzky pás územia pri hraniciach s Poľskom a Slovenskom.

Jeho vyhlásenie nadväzuje na nedávne slová prezidenta Vladimira Putina, ktorý potvrdil, že rozhodnutie o vytvorení nárazníkovej zóny už padlo. Zároveň zdôraznil, že realizáciou poveril ruské ozbrojené sily.

V pozadí tejto rétoriky stojí dlhodobá snaha Moskvy eliminovať bezpečnostné hrozby na vlastných hraniciach – čo Putin vlani počas návštevy Číny zdôvodňoval ostreľovaním Belgorodskej a ďalších pohraničných oblastí Ukrajinou. Vtedy hovoril o „sanitárnej zóne“.

(tass, lup)

Minúta  |  

Berlín: Po útokoch na Ukrajinu prídu nové „bolestivé“ sankcie voči Rusku

Po masívnej vlne ruských útokov na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali 12 obetí a desiatky zranených, vyzval nemecký minister zahraničia Johann Wadephul na tvrdú odpoveď Západu.

Odsúdil Putina za pokračujúcu agresiu a vyhlásil, že „Putin nechce mier, ale vojnu“. Nemecko preto podľa neho podporí ďalší balík sankcií EÚ, ktorý má zasiahnuť najmä energetický sektor a iné strategické odvetvia ruskej ekonomiky.

Wadephul označil tieto opatrenia za „finančne bolestivé“ pre Moskvu. Zároveň však zdôraznil, že dvere k diplomatickému riešeniu zostávajú otvorené – Ukrajina je podľa neho pripravená rokovať, rozhodnutie je teraz na Putinovi.

Únia pritom len nedávno schválila už 17. balík sankcií, namierený okrem iného proti tankerskej „tieňovej flotile“, ktorú Rusko využíva na obchádzanie ropných reštrikcií.

(tasr, lup)

Minúta  |  

EÚ bude na Slovensku skúmať slobodu tlače a právny štát. Hlavnú misiu povedie Čech

Európsky parlament vyšle v nasledujúcich týždňoch na Slovensko tri delegácie, aby preverili stav právneho štátu, čerpanie eurofondov a slobodu médií, uvádza portál Echo24.

Hlavnú kontrolnú misiu povedie český europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý upozornil na znepokojujúce správy o možnom zneužívaní európskych peňazí a úlohe vládnych úradníkov. Delegácie sa zamerajú aj na podozrivé agrodotácie či útoky na novinárov.

Predmetom záujmu budú aj prípady ako kauza Roškovej, predražené technické nákupy či zákony ohrozujúce infraštruktúru. Zdechovský očakáva otvorený dialóg s vládou, napriek pokusom niektorých politikov, vrátane Moniky Beňovej, misii zabrániť.

Ak sa preukáže rozkrádanie fondov, europarlament môže navrhnúť ich pozastavenie. Výsledkom bude komplexná správa, ktorá by mala byť hotová do mesiaca.

(echo24)

Minúta  |  

Bizarný spor v Severnom mori: Holandsko obviňuje Belgicko z krádeže vetra

Vo veterných vodách Severného mora sa rozprúdil nezvyčajný spor – Holandsko obvinilo Belgicko z „krádeže vetra“. Informoval o tom britský denník Sunday Times na svojom webe.

Geografia a smer vetra spôsobujú, že belgické veterné farmy, ktoré sa nachádzajú juhozápadne od holandských, oberajú susedné turbíny až o tri percentá potencionálne vyprodukovanej energie.

Problémom je efekt takzvaného veterného tieňa – po prechode vetra cez turbíny sa znižuje jeho intenzita, čo má vplyv na efektivitu ďalších zariadení v ich závese.

Tento jav sa pritom zrejme bude zhoršovať, keďže štáty okolo Severného mora, vrátane Británie, Nemecka či Dánska, plánujú desaťnásobne zvýšiť produkciu veternej energie do roku 2050.

Holandskí experti varujú, že preteky v budovaní turbín môžu spôsobiť medzi krajinami napätie. „Severné more sa postupne zapĺňa a kradnutie vetra bude častejšie,“ varoval meteorológ Remco Verzijlbergh.

(sunday times, lup)

Minúta  |  

Ruský vojak vysielal svoju samovraždu. Armáda mu bránila v liečbe

Ruský zmluvný vojak Pavel Stovčan pred niekoľkými dňami natočil video, v ktorom obvinil svojho nadriadeného z obmedzovania prístupu k lekárskej starostlivosti.

Následne sa pred kamerou pokúsil o samovraždu – prehltol batérie a lieky, ktoré zapil energetickým nápojom. Prežil však prežil a momentálne je hospitalizovaný na psychiatrii.

Po smrti otca na fronte a vlastnom zranení predtým žiadal zrušenie kontraktu, no tamojšia armáda ho obvinila z dezercie.

Jeho prípad nie je ojedinelý – mnohí ruskí vojaci čelia podobnému tlaku. Spolubojovníci tvrdia, že až každý piaty v takýchto podmienkach volí samovraždu, no často úspešne.

Ruské úrady riziko samovrážd vojakov neuznávajú a namiesto psychologickej pomoci hrozia trestami. Psychológovia upozorňujú na duševnú krízu, ktorá môže zasiahnuť desiatky tisíc mužov vracajúcich sa z frontu.

Dlhodobé následky môžu byť pre ruskú spoločnosť veľmi negatívne – od nárastu kriminality po prehlbujúci sa spoločenský rozklad.

(idnes, lup)

Minúta  |  

Brusel plánuje odpojiť ďalšie ruské banky zo SWIFT a pritvrdiť ropné sankcie

Európska únia pripravuje nový balík sankcií proti Rusku, ktorého cieľom je ešte viac obmedziť jeho finančné toky a vojnový potenciál.

Medzi navrhovanými opatreniami je vyradenie viac než 20 ruských bánk zo systému SWIFT, zníženie cenového stropu pre export ruskej ropy na približne 45 dolárov za barel a zákaz plynovodov Nord Stream.

Hoci rozhodnutia ešte nie sú finálne, diskusie už prebiehajú. Zároveň sa uvažuje o sankciách voči „tieňovej“ ropnej flotile a ďalším subjektom napojeným na vojnové úsilie Moskvy. Brusel chce tiež ochrániť európske firmy pred arbitrážami z bilaterálnych zmlúv.

Významne sa angažuje aj nový nemecký kancelár Friedrich Merz, ktorý podporil tvrdší prístup voči plynovodom. V pozadí rezonuje snaha Donalda Trumpa sprostredkovať mier, hoci zatiaľ neprijal nové sankcie.

Sankčný balík bude už osemnástym od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.