Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Autá bez vodiča v službách verejnej dopravy: Nemecko spúšťa testovanie

Nemecko spúšťa pilotný projekt samojazdiacich áut vo verejnej doprave. Od 28. mája si cestujúci v mestách Langen a Egelsbach môžu prostredníctvom aplikácie objednať vozidlo bez vodiča, hoci v rámci testovania bude na palube stále prítomný vodič pre prípad núdze.

Služba, ktorú predstavil národný dopravca Deutsche Bahn spolu s regionálnym partnerom, pripomína model Uberu, no má byť plnohodnotnou súčasťou miestnej MHD.

Cieľom je zlepšiť dostupnosť dopravy mimo centier miest a zatraktívniť verejnú dopravu aj pre ľudí na periférii.

Projekt nesie názov Kira a neskôr by sa k nemu mohlo pripojiť aj mesto Darmstadt.

Iniciatíva získala podporu nemeckého ministerstva dopravy, ktoré na ňu vyčlenilo 2,2 milióna eur.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ak Fico neustúpi, Slovensko príde o eurofondy, varuje Merz

Nemecký kancelár Friedrich Merz varoval, že ak sa Slovensko a Maďarsko budú naďalej odkláňať od spoločných európskych hodnôt, môže prísť k tvrdým dôsledkom vrátane odobratia eurofondov.

Merz počas verejnej diskusie upozornil, že obidve krajiny opakovane využívajú právo veta, čím brzdia kľúčové rozhodnutia EÚ, najmä v oblasti sankcií voči Rusku. Pripomenul, že podobné opatrenia už boli voči Maďarsku uplatnené, a ak sa situácia nezmení, Slovensko skončí rovnako.

Brusel zároveň sleduje rastúce napätie v slovenskej zahraničnej politike. Vláda Roberta Fica podľa neho preberá čoraz viac rétoriku podobnú maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a udržiava kontakty s Kremľom, čo ilustruje aj Ficovo nedávne stretnutie s Vladimirom Putinom.

Bloomberg upozorňuje, že Slovensko vyvoláva v EÚ čoraz väčšie obavy, a to v čase, keď sa Nemecko ako kľúčový obchodný partner otvorene pýta, či má zmysel pokračovať v podpore krajín, ktoré podkopávajú jednotu Únie.

Merz naznačil, že ak bude treba, Berlín bude tlačiť na právne aj finančné opatrenia voči Bratislave aj Budapešti.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump chce deportovať Ukrajincov. Únia zvažuje koniec dočasnej ochrany

Miliónom Ukrajincov, ktorí od roku 2022 našli v EÚ útočisko pred vojnou, hrozí, že stratia legálny štatút, uvádza portál Moscow Times.

Smernica o dočasnej ochrane, prijatá ako rýchle riešenie po ruskej invázii, umožňovala len dve predĺženia.

Hoci Európska komisia naposledy uplatnila miernejší výklad a ochranu predĺžila do marca 2026, právne možnosti sa vyčerpávajú. Brusel preto začal pripravovať „stratégiu odchodu“.

Ak by dočasný štatút zanikol bez náhrady, milióny utečencov by museli žiadať o pobyt individuálne, čo by mohlo spôsobiť kolaps azylových systémov v členských štátoch. Experti upozorňujú, že by to znamenalo obrovskú administratívnu záťaž.

Situáciu komplikuje aj vývoj v USA. Administratíva Donalda Trumpa údajne pripravuje deportáciu státisícov migrantov, vrátane 200-tisíc Ukrajincov.

Osud utečencov bude jednou z hlavných tém júnového zasadnutia Rady pre vnútorné záležitosti.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Szijjártó varuje: Bez ruského paliva hrozí pád energetiky v EÚ

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó ostro vystúpil proti návrhom na zákaz dovozu ruského jadrového paliva. Podľa neho by takýto krok ohrozil nielen Maďarsko, ale aj širší európsky energetický trh.

Upozornil, že ceny elektriny a plynu sú v Európe už teraz násobne vyššie ako v USA či Číne, a ďalší rast by mohol vážne zasiahnuť ekonomiku kontinentu. Zdôraznil, že konkurencieschopnosť nie je možné udržať bez stabilných dodávok energie.

Szijjártó pripomenul, že jadrové elektrárne v strednej Európe často fungujú na ruskej technológii a sú závislé výlučne od ruského paliva. Zákaz by preto mohol paralyzovať celý sektor.

Jeho vyjadrenie prichádza v čase, keď Európska únia zvažuje sprísnenie sankcií voči Rusku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Hamas údajne súhlasil s prímerím, Witkoff to ostro poprel

Steve Witkoff, americký vyslanec pre Blízky východ, poprel správy, že Hamas prijal jeho návrh prímeria. Vyhlásil, že reakcia Hamasu ho sklamala a považuje ju za neakceptovateľnú.

Podľa Witkoffa je Izrael pripravený na dočasné prímerie, ktoré by umožnilo výmenu rukojemníkov a otvorilo cestu k trvalému mieru.

Návrh by umožnil prepustenie 10 izraelských rukojemníkov výmenou za 70-dňové zastavenie bojov, prepustenie palestínskych väzňov a čiastočný odchod izraelských síl z Gazy. Hamas by rukojemníkov uvoľňoval v dvoch vlnách počas trvania prímeria.

Reakcia Izraela zatiaľ neprišla, ale rokovania pokračujú pod záštitou USA, Egypta a Kataru.

Vojna, ktorá začala po útoku Hamasu 7. októbra, si v Gaze vyžiadala už viac ako 53-tisíc mŕtvych a vyše 122-tisíc zranených.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Merz: Nerozumiem cieľom Izraela v Gaze, Putin sa bojí mierových rokovaní

Západné veľmoci podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza zrušili obmedzenia, ktoré Ukrajine zakazovali používať ich zbrane na útoky na ciele v Rusku.

Ukrajina tak po novom môže zasahovať ruské vojenské pozície aj mimo svojho územia.

Krajine boli dodané rakety dlhého doletu ako ATACMS, Storm Shadow či SCALP, hoci ich použitie bolo doteraz striktne limitované. Niektoré zásoby zbraní sa však údajne minuli už v marci po krátkom prerušení americkej pomoci.

Merz zároveň kritizoval brutálne ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine a vyzval na zodpovednú reakciu Západu. Vyjadril sa aj k situácii v Gaze, kde spochybnil ciele izraelskej operácie vzhľadom na vysoký počet civilných obetí.

Moskvu obvinil z obštrukcií v mierových rokovaniach, pričom odmietnutie neutrálneho stretnutia vo Vatikáne by podľa neho znamenalo ďalšie predlžovanie vojny.

Kremeľ tvrdí, že na návrhu dohody stále pracuje.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.