Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priemyselné parky v plameňoch, chaos na letiskách. Ukrajina útočila dronmi na Rusko

Ukrajina v noci z 27. na 28. mája spustila rozsiahly dronový útok na Moskovskú oblasť, uvádza portál Moscow Times. Ruské úrady tvrdia, že za jednu noc zostrelili takmer tristo dronov, pričom len nad Moskvou ich bolo vyše 40.

Výbuchy zasiahli aj priemyselné oblasti – v Zelenograde zaznamenali šesť výbuchov, v Dubne napadli závod vyrábajúci drony Orion. Poškodili obytné budovy a technológie, no bez vážnych zranení.

Letecká doprava v Moskve a okolitých regiónoch bola značne obmedzená. Na viacerých letiskách meškalo vyše sto letov.

Útoky zapadajú do širšej eskalácie. Ruská armáda totiž tvrdí, že počet ukrajinských dronových náletov prudko rastie. Ukrajinu však ruské sily 25. mája tiež tvrdo zasiahli – vypustili 300 dronov a 70 rakiet, pričom zabili 13 ľudí.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Carney: Kanada rokuje o vstupe do ReArm Europe, chce menšiu závislosť od USA

Kanadský premiér Mark Carney oznámil výrazný pokrok v rokovaniach o vstupe Kanady do európskej obrannej iniciatívy ReArm Europe. Jej cieľom je znížiť závislosť členských krajín na amerických zbrojných dodávkach a posilniť spoločnú obranu proti potenciálnej ruskej agresii.

Carney dúfa, že konkrétne výsledky budú známe do Dňa Kanady (1. júl). Podľa neho až 75 percent kanadských kapitálových obranných výdavkov končí v USA, čo považuje za neudržateľné.

Iniciatíva EÚ počíta s investíciami do obrany v hodnote 800 miliárd eur. Zároveň prisľúbil, že Ottawa sa na samite NATO aktívne zapojí do diskusií o zvýšení výdavkov na obranu – avšak s dôrazom na efektívnosť a prínos pre obyvateľov.

Kanada aktuálne míňa na obranu len 1,37 percenta HDP, čo nedosahuje ani dohodnuté minimum dvoch percent.

NATO zvažuje nový cieľ – až päť percent HDP na obranu a s ňou súvisiace investície.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj mieri do Berlína. Nový kancelár Merz sľubuje razantnejšiu pomoc Kyjevu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretne s kancelárom Friedrichom Merzom. Hlavnou témou rokovania má byť posilnenie nemeckej podpory Ukrajine a hľadanie cesty k prímeriu.

Nemecko sa v súvislosti s váhavosťou USA čoraz viac stavia do pozície hlavného spojenca Kyjeva. Merz, ktorý sa len nedávno ujal úradu, deklaruje tvrdší a aktívnejší postoj ako jeho predchodca Olaf Scholz.

Kancelár v pondelok vyhlásil, že pre zbrane dodávané na Ukrajinu už nie sú žiadne obmedzenia, čo sa týka ich dosahu. Predseda obranného výboru Thomas Röwekamp (CDU) povedal pre F. A. Z., že Merz týmto vyjadrením „odstránil argument proti dodávkam Taurus“. Nie je to ešte „sľub“ dodania rakiet dlhého doletu, ale dôvod doterajšieho odmietania tým pádom pominul.

(reuters, faz, lup)

Minúta  |  

Zelenského účasť na samite NATO je neistá, Rutte sa bojí rozkolu s Trumpom

Generálny tajomník NATO Mark Rutte chce, aby júnový samit Aliancie bol krátky a bez verejného rozkolu v otázke Ukrajiny, píše New York Times s odvolaním sa na európskych predstaviteľov. Narážal tým na rozdielne postoje prezidentov Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského.

Trump postupne zmenšuje podporu Kyjevu a tlačí na zbližovanie s Moskvou, čo vnáša neistotu do plánovania obrany. Kyjev otvorene vyjadruje cieľ vstúpiť do NATO, s čím Trump nesúhlasí.

Zelenskyj zrejme nebude pozvaný ani na oficiálnu otváraciu večeru s lídrami, čo je v diplomatickej praxi vnímané ako signál jeho okrajovej pozície na samite. Podľa zdrojov portálu by sa namiesto toho mohol zúčastniť len na paralelnom fóre obranného priemyslu.

Otázne tiež je, či sa uskutoční zasadnutie Rady Ukrajina – NATO, ktorá v predchádzajúcich rokoch spájala spojencov a Ukrajinu ako rovnocenných partnerov.

V roku 2023 už napätie ohľadom Ukrajiny poznačilo samit vo Vilniuse – USA a Nemecko vtedy odmietli jasný plán vstupu Kyjeva do NATO. Teraz sa zdá, že podobný rozpor môže zatieniť spoločné vyhlásenia v Haagu.

(new york times, lup)

Minúta  |  

USA ocenili GHF v Gaze, zároveň sa dištancovali od jej činnosti

Spojené štáty ocenili prácu Humanitárnej nadácie pre Pásmo Gazy (GHF), ktorá pôsobí v oblasti sužovanej blokádou a nedostatkom základných potrieb. Hoci ju USA a Izrael podporujú, Washington zdôraznil, že GHF koná nezávisle a nepatrí pod ich kontrolu.

Americká diplomacia vyzdvihla pomoc, ktorú nadácia poskytla, no odmietla komentovať jej možné napojenie na izraelské záujmy. Organizácie ako OSN však GHF kritizujú za nedostatočnú neutralitu a ignorovanie potrieb Palestínčanov.

Tieto výhrady hovorkyňa ministerstva zahraničia označila za pokrytecké.

Humanitárne operácie GHF sa začali po mesiacoch blokády, no sprevádzali ich aj nepokoje – stovky ľudí sa v utorok pokúsili dostať k pomoci násilím, čo vyvolalo zásah izraelskej armády.

GHF existuje už od začiatku roka, no aktívne pôsobenie v enkláve oznámila len nedávno.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Wadephul mieri do USA: S Američanmi chceme zatlačiť na Putina a ukončiť vojnu

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul vyzval pred odchodom na prvú oficiálnu návštevu Washingtonu na posilnenie spolupráce so Spojenými štátmi. Hlavným cieľom je zastaviť pokračujúcu ruskú ofenzívu na Ukrajine.

Wadephul zdôraznil, že tlak na Moskvu musí pokračovať, pričom spomenul sprísňovanie sankcií zo strany EÚ i pripravenosť amerického Kongresu na ďalšie opatrenia. Transatlantická jednota je podľa neho kľúčová pre zachovanie slobody v Európe.

Apeloval aj na potrebu okamžitého prímeria a trvalého mieru.

Okrem Ukrajiny sa v rozhovoroch s americkými partnermi plánuje venovať aj konfliktu v Pásme Gazy, kde považuje dvojštátne riešenie za najreálnejšiu cestu k stabilite.

Wadephul zároveň zdôraznil potrebu prelomu v rokovaniach o prímerí, ktoré by mohli priniesť prepustenie rukojemníkov a humanitárnu pomoc.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.