Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Systém s umelou inteligenciou pomôže logopédom pri diagnostike reči

Zariadenie s umelou inteligenciou pomôže logopédom pri predbežnej diagnostike rečových porúch u detí v predškolskom veku. Nový poľský systém nazvaný SpeechCAD má identifikovať potrebu logopedickej terapie, poskytnúť rodičom odporúčania a uľahčiť odborné konzultácie medzi logopédmi, ortodontmi a fyzioterapeutmi.

Deti pri používaní zariadenia vyslovujú slová a vety, pričom aplikácia vyhodnocuje prípadné odchýlky v artikulácii. Systém zároveň pomocou dvoch kamier vytvára trojrozmerný model tváre, ktorý umožňuje objektívne sledovať pohyby rečových orgánov. Výsledky analýzy sa zobrazujú v podobe dynamického 3D modelu, ktorý môžu logopédi zdieľať s ďalšími odborníkmi.

Vývoj systému inicioval vedúci programu LIDER Národného centra výskumu a rozvoja Michal Krecichwost, ktorý sa inšpiroval osobnou skúsenosťou po mozgovej príhode svojej matky.

Zariadenie vzniká v spolupráci interdisciplinárneho tímu zloženého z troch inžinierov so špecializáciou na spracovanie obrazu a zvuku, štyroch logopédov z rôznych častí Poľska a programátora. Umelú inteligenciu, ktorá je súčasťou systému, trénujú na rozsiahlych databázach rečových prejavov, pričom logopédi poskytujú odborné poznatky pre jej vývoj.

Podľa Krecichwosta nebude zariadenie náhradou logopéda, ale nástrojom na zefektívnenie a zlepšenie diagnostiky. Dostupné má byť v školách, logopedických poradniach a ambulanciách bez potreby zložitej certifikácie.

(tasr, pap, lud)

Minúta  |  

Sudca Juraj Kliment ostáva vo funkcii, disciplinárne obvinenia neobstáli

Najvyšší správny súd SR oslobodil sudcu Juraja Klimenta spod väčšiny disciplinárnych obvinení, pričom ho uznal vinným len za výrok o „zdvihnutom prste“. Trest mu však neuložil.

Disciplinárne konanie podnietil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), ktorý žiadal sudcovo odvolanie z funkcie pre údajné porušenie nestrannosti pri rozhodovaní.

Sporné skutky sa odohrali v roku 2022 a súvisia s prípadom advokáta Mareka Paru, ktorého Kliment vzal do väzby ešte pred rozhodnutím o jeho sťažnosti.

Sudca sa obhajoval tým, že konal podľa zákona a necíti sa byť vinný – naopak, tvrdí, že bol poškodený.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko zhromažďuje 50-tisíc vojakov pri Sumskej oblasti

Zelenskyj varuje pred eskaláciou na severe Ukrajiny – podľa neho Rusko zhromažďuje až 50-tisíc vojakov v blízkosti Sumskej oblasti, kde už obsadilo viaceré dediny. Cieľom je zrejme vytvoriť „nárazníkovú zónu“.

Ruské jednotky sa podľa neho sústreďujú hlavne pri Kursku a pripravujú ďalšie útoky. Ukrajina sa ich snaží odraziť preventívnymi opatreniami.

Prezident zároveň naznačil ochotu rokovať o mieri v rôznych formátoch vrátane možného trojstranného stretnutia s Trumpom a Putinom.

Zelenskyj by uvítal, keby Washington pristúpil k tvrdším sankciám proti Rusku. Kyjev zatiaľ nedostal od Moskvy žiadne oficiálne memorandum k mierovej dohode, hoci Putin sa o jeho príprave zmienil po rozhovore s Trumpom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Senátori USA navrhli clo 500 percent pre štáty, ktoré dovážajú ruské suroviny

Frustrácia medzi republikánskymi senátormi USA narastá pre neochotu Vladimira Putina rokovať o prímerí na Ukrajine.

Po ostrej kritike zo strany Donalda Trumpa, ktorý Putina označil za riziko a obvinil ho z eskalácie konfliktu, viacerí zákonodarcovia žiadajú tvrdé sankcie.

Republikán Lindsey Graham spolu s demokratom Richardom Blumenthalom predstavil návrh, ktorý zavádza sankcie voči Rusku a 500-percentné clo na dovoz z krajín kupujúcich ruské suroviny. Podporu má už od 82 senátorov.

Chuck Grassley vyzval na rázne opatrenia, ktoré by dali Putinovi jasný signál, že sa situácia mení. Líder republikánov v Senáte John Thune je pripravený návrh predložiť, ale chce o načasovaní rokovať s Bielym domom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Priemyselné parky v plameňoch, chaos na letiskách. Ukrajina útočila dronmi na Rusko

Ukrajina v noci z 27. na 28. mája spustila rozsiahly dronový útok na Moskovskú oblasť, uvádza portál Moscow Times. Ruské úrady tvrdia, že za jednu noc zostrelili takmer tristo dronov, pričom len nad Moskvou ich bolo vyše 40.

Výbuchy zasiahli aj priemyselné oblasti – v Zelenograde zaznamenali šesť výbuchov, v Dubne napadli závod vyrábajúci drony Orion. Poškodili obytné budovy a technológie, no bez vážnych zranení.

Letecká doprava v Moskve a okolitých regiónoch bola značne obmedzená. Na viacerých letiskách meškalo vyše sto letov.

Útoky zapadajú do širšej eskalácie. Ruská armáda totiž tvrdí, že počet ukrajinských dronových náletov prudko rastie. Ukrajinu však ruské sily 25. mája tiež tvrdo zasiahli – vypustili 300 dronov a 70 rakiet, pričom zabili 13 ľudí.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Carney: Kanada rokuje o vstupe do ReArm Europe, chce menšiu závislosť od USA

Kanadský premiér Mark Carney oznámil výrazný pokrok v rokovaniach o vstupe Kanady do európskej obrannej iniciatívy ReArm Europe. Jej cieľom je znížiť závislosť členských krajín na amerických zbrojných dodávkach a posilniť spoločnú obranu proti potenciálnej ruskej agresii.

Carney dúfa, že konkrétne výsledky budú známe do Dňa Kanady (1. júl). Podľa neho až 75 percent kanadských kapitálových obranných výdavkov končí v USA, čo považuje za neudržateľné.

Iniciatíva EÚ počíta s investíciami do obrany v hodnote 800 miliárd eur. Zároveň prisľúbil, že Ottawa sa na samite NATO aktívne zapojí do diskusií o zvýšení výdavkov na obranu – avšak s dôrazom na efektívnosť a prínos pre obyvateľov.

Kanada aktuálne míňa na obranu len 1,37 percenta HDP, čo nedosahuje ani dohodnuté minimum dvoch percent.

NATO zvažuje nový cieľ – až päť percent HDP na obranu a s ňou súvisiace investície.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.