Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lagardová odmieta špekulácie, chce zostať na čele Európskej centrálnej banky

Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky, čelí špekuláciám o predčasnom odchode z funkcie.

Podľa Financial Times mala rokovať o možnom nástupe na čelo Svetového ekonomického fóra, ktoré prechádza zmenami po odstúpení zakladateľa Klausa Schwaba.

Ten sa stiahol uprostred škandálu týkajúceho sa manipulácie správ a zneužívania prostriedkov. Lagardová je členkou správnej rady Svetového ekonomického fóra a so Schwabom diskutovala aj o praktických otázkach nástupníctva.

Európska centrálna banka však tieto dohady popiera – jej hovorca zdôraznil, že Lagardová je odhodlaná zostať vo funkcii do konca mandátu v októbri 2027.

Situácia tak vyvoláva otázky o jej ďalších ambíciách a o tom, ako môže reputačný problém Svetového ekonomického fóra ovplyvniť výber jeho nového lídra.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vláda pomôže samosprávam s vyplatením odmeny 800 eur pre ich zamestnancov

Obce, mestá a samosprávne kraje získajú na tento účel viac ako 100 miliónov eur. Menšiu časť z toho bude tvoriť odpustenie pôžičiek, v hotovosti štát poskytne samosprávam sumu okolo 95 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní kabinetu o tom informoval premiér Robert Fico (Smer).

Pripomenul, že vláda už skôr rozhodla o vyplatení jednorazovej odmeny vo výške 800 eur každému zamestnancovi v štátnej správe. V danej chvíli to však nezahŕňalo zamestnancov samospráv.

„Preto po našej vzájomnej dohode, ku ktorej došlo počas nášho stretnutia v nedeľu, môžem oznámiť, že dnes minister financií predložil na rokovanie vlády príslušný návrh a vláda pomôže mestám, obciam a samosprávnym krajom, aby mohli vyplatiť rovnakú odmenu pre svojich zamestnancov vo výške 800 eur tak, aby ju dostali, pokiaľ je to možné, ešte v májovej výplate v júni,“ priblížil Fico.
 
„Som rád, že aj týmto štýlom preukazuje vláda SR záujem o dôstojné prežitie samosprávy v náročných podmienkach. Dávame najavo, že si vážime prácu zamestnancov samosprávy,“ doplnil premiér.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Michal Kaliňák sa stal splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu

Súčasný štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Michal Kaliňák sa stal splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom zasadnutí. Práca splnomocnenca bude súčasťou Kaliňákovej agendy štátneho tajomníka.

Premiér považuje kreovanie postu za vyjadrenie dôležitosti, ktorú súčasná vláda prikladá vzťahu a spolupráci so samosprávami.

V osobe Kaliňáka vidí človeka, ktorý môže na poste uplatniť svoje bohaté skúsenosti a hĺbkovú znalosť prostredia samospráv. „Očakávam, že pán splnomocnenec bude prehlbovať sociálny dialóg medzi oboma stranami, ale bude aj veľmi aktívny pri finalizovaní ďalšej dohody vlády so samosprávami, ktorá sa týka miestneho poplatku za rozvoj,“ uviedol Fico s tým, že presné kontúry dohody sú ešte predmetom rokovaní.

Pozícia splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu je výsledkom zhody s predstaviteľmi samosprávnych združení, ktoré v tomto období pripravujú návrhy modernizácie územnej samosprávy.

„Jeho úlohou bude koordinovať aktivity vo vzťahu k modernizácii samosprávy a formovať odbornú diskusiu so samosprávami a samosprávnymi združeniami s dôrazom na vytvorenie Nového komunálneho manažmentu,“ dodal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Vymenovaný splnomocnenec zdôraznil nevyhnutnú potrebu modernizácie samosprávy. „Musí reagovať na vývoj a trendy, sledovať trendy a tomu prispôsobovať poskytované služby. Všetko s dôrazom na dostupnosť služieb a obslužnosť územia,“ upozornil Kaliňák.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Slováci veria Únii viac než vlastným politikom, ukázal Eurobarometer

Najnovší prieskum Eurobarometer ukazuje nárast dôvery v Európsku úniu, ktorá je na 18-ročnom maxime. Polovica Slovákov zdieľa tento postoj, pričom dôvera medzi mladými dosahuje až 59 percent.

Podpora eura rastie – v eurozóne ju vyjadrilo rekordných 83 percent. Únia sa podľa väčšiny respondentov stáva ostrovom stability v neistom svete a 81 percent z nich si želá spoločnú obrannú politiku.

Slováci však výrazne menej dôverujú národným inštitúciám – len 31 percent vláde a 26 percent parlamentu. Dôležité sú pre nich aj otázky mieru, dostupnosti potravín a pracovných príležitostí.

V porovnaní s inými krajinami EÚ viac akcentujú aj potrebu znižovania regionálnych rozdielov.

Prieskum vykonali od marca do apríla 2025 a zapojilo sa doň vyše 26-tisíc občanov z celej Únie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Štát plánuje pomoc firmám zasiahnutým americkými clami a obchodnými vojnami

Vláda schválila návrh novely zákona o podpore v čase skrátenej práce, ktorý reaguje na nové obchodné riziká spôsobené napríklad americkými clami. Firmy by tak mohli po novom žiadať štátnu pomoc aj v prípade nepredvídateľných medzinárodných udalostí, ktoré negatívne ovplyvnia slovenský export.

Ministerstvo práce varuje, že bez rýchleho prijatia tohto opatrenia hrozia vážne hospodárske škody, vrátane straty pracovných miest a rastu nezamestnanosti. Cieľom je zmierniť dopady globálnych obchodných konfliktov, ktoré obmedzujú dopyt po slovenských výrobkoch.

Podpora sa však nebude vzťahovať na bežné ekonomické výkyvy ako inflácia či pokles tržieb. Vláda zároveň požiadala parlament o skrátené legislatívne konanie, čo naznačuje snahu o rýchlu implementáciu.

Nové pravidlá majú posilniť odolnosť slovenského hospodárstva voči takýmto výzvam.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Česko obvinilo Čínu z kyberútoku, predvolalo si jej veľvyslanca

Česká republika obvinila Čínu z kybernetickej špionáže, ktorá sa podľa Prahy týkala jej ministerstva zahraničných vecí.

Škodlivé aktivity údajne vykonávajú od roku 2022 a stoja za nimi čínski hekeri zo skupiny APT31, napojenej na čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti.

Česko si predvolalo čínskeho veľvyslanca, aby vyjadrilo oficiálny protest, pričom minister Jan Lipavský upozornil na vážne dôsledky pre bilaterálne vzťahy. Európska únia aj NATO vyjadrili Česku solidaritu.

Vláda zaviedla nový bezpečnostný systém komunikácie a dôrazne incident odsúdila. Únia zároveň vyzvala Čínu, aby zabránila takýmto aktivitám z jej územia.

Podľa Bruselu sú členské štáty EÚ čoraz častejšie cieľom podobných útokov a medzinárodná spolupráca v kybernetickej bezpečnosti je nevyhnutná.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.