Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tomáš: Clá z USA môžu ohroziť 20-tisíc miest, vláda zrýchli kurzarbeit

Ministerstvo práce predkladá novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit) do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

Dôvodom sú obavy z možného uvalenia amerických ciel, ktoré by mohli spôsobiť vážne hospodárske škody a ohroziť až 20-tisíc pracovných miest.

Minister Erik Tomáš (Hlas) upozornil, že ide o preventívne opatrenie, ktoré má Slovensko pripraviť na potenciálnu krízu spôsobenú nepredvídateľnými vonkajšími faktormi nadnárodného charakteru, ako je obchodná vojna či pokles exportu.

Novela rozširuje definíciu tzv. vonkajšieho faktora – situácií, ktoré môžu spôsobiť prekážku na strane zamestnávateľa. Po novom medzi ne budú patriť aj medzinárodné ekonomické udalosti, ktoré znížia zahraničný dopyt.

V prípade takýchto prekážok budú môcť zamestnávatelia ponechať pracovníkov doma a vyplácať im 80 percent mzdy, pričom 60 percent z tejto sumy uhradí štát.

Tento režim bude možné využiť maximálne šesť mesiacov. Cieľom je minimalizovať straty pracovných miest počas možného ekonomického otrasu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Opozícia uspela: Ústavný súd posúdi zákon o neziskovkách

Ústavný súd SR posúdi ústavnosť tohtoročnej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadla skupina opozičných poslancov parlamentu.

Ich návrh súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Návrhu na pozastavenie účinnosti však nevyhovel.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael podľa OSN zneužíva pomoc v Gaze a odvádza pozornosť od zverstiev

Generálny komisár OSN Philippe Lazzarini ostro skritizoval nový izraelský model distribúcie humanitárnej pomoci v pásme Gazy.

Podľa neho systém, ktorý zaviedla nadácia GHF podporovaná Izraelom a USA, porušuje základné princípy humanitárnej pomoci a slúži skôr na „odvádzanie pozornosti od zverstiev“ ako na skutočné riešenie krízy.

V utorok došlo k incidentu v meste Rafah, kde tisíce Palestínčanov vtrhli do distribučného centra, hnaní hladom a zúfalstvom. Lazzarini označil situáciu za „chaotickú, nedôstojnú a nebezpečnú“.

OSN a viaceré humanitárne organizácie sa od modelu dištancujú a odmietajú, že pomoc má prechádzať cez strany konfliktu. Izrael argumentuje potrebou preverovania príjemcov, aby sa zabránilo prieniku Hamasu.

Napriek opätovnému prílevu pomoci pokračuje izraelská ofenzíva, ktorá od polovice marca pripravila o život takmer štyritisíc Palestínčanov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Lavrov: Snaha Nemecka o vytvorenie najsilnejšej armády v Európe nás znepokojuje

Sergej Lavrov označil plány nemeckého kancelára Friedricha Merza na budovanie najväčšej armády v Európe za „veľmi znepokojujúce“. Podľa ruského ministra ide o návrat k historickým vzorcom, ktoré viedli k dvom svetovým vojnám.

Merz, ktorý prevzal úrad začiatkom mája, sa zaviazal k silnej podpore Ukrajiny a k výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu. Počas návštevy v Litve zároveň obvinil Rusko z ohrozovania európskej bezpečnosti.

Berlín teraz podniká kroky, ktoré majú posilniť jeho vojenský vplyv, vrátane nasadenia prvej stálej vojenskej jednotky mimo Nemecka od roku 1945.

Do Berlína zároveň pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa snaží zabezpečiť prímerie s Moskvou a rokovať o možných ďalších sankciách EÚ voči Rusku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lagardová odmieta špekulácie, chce zostať na čele Európskej centrálnej banky

Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky, čelí špekuláciám o predčasnom odchode z funkcie.

Podľa Financial Times mala rokovať o možnom nástupe na čelo Svetového ekonomického fóra, ktoré prechádza zmenami po odstúpení zakladateľa Klausa Schwaba.

Ten sa stiahol uprostred škandálu týkajúceho sa manipulácie správ a zneužívania prostriedkov. Lagardová je členkou správnej rady Svetového ekonomického fóra a so Schwabom diskutovala aj o praktických otázkach nástupníctva.

Európska centrálna banka však tieto dohady popiera – jej hovorca zdôraznil, že Lagardová je odhodlaná zostať vo funkcii do konca mandátu v októbri 2027.

Situácia tak vyvoláva otázky o jej ďalších ambíciách a o tom, ako môže reputačný problém Svetového ekonomického fóra ovplyvniť výber jeho nového lídra.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vláda pomôže samosprávam s vyplatením odmeny 800 eur pre ich zamestnancov

Obce, mestá a samosprávne kraje získajú na tento účel viac ako 100 miliónov eur. Menšiu časť z toho bude tvoriť odpustenie pôžičiek, v hotovosti štát poskytne samosprávam sumu okolo 95 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní kabinetu o tom informoval premiér Robert Fico (Smer).

Pripomenul, že vláda už skôr rozhodla o vyplatení jednorazovej odmeny vo výške 800 eur každému zamestnancovi v štátnej správe. V danej chvíli to však nezahŕňalo zamestnancov samospráv.

„Preto po našej vzájomnej dohode, ku ktorej došlo počas nášho stretnutia v nedeľu, môžem oznámiť, že dnes minister financií predložil na rokovanie vlády príslušný návrh a vláda pomôže mestám, obciam a samosprávnym krajom, aby mohli vyplatiť rovnakú odmenu pre svojich zamestnancov vo výške 800 eur tak, aby ju dostali, pokiaľ je to možné, ešte v májovej výplate v júni,“ priblížil Fico.
 
„Som rád, že aj týmto štýlom preukazuje vláda SR záujem o dôstojné prežitie samosprávy v náročných podmienkach. Dávame najavo, že si vážime prácu zamestnancov samosprávy,“ doplnil premiér.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.