Preskočiť na obsah
  |  

Opozícia uspela: Ústavný súd posúdi zákon o neziskovkách

Ústavný súd SR posúdi ústavnosť tohtoročnej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadla skupina opozičných poslancov parlamentu.

Ich návrh súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Návrhu na pozastavenie účinnosti však nevyhovel.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr, max)

  |  

Izrael podľa OSN zneužíva pomoc v Gaze a odvádza pozornosť od zverstiev

Generálny komisár OSN Philippe Lazzarini ostro skritizoval nový izraelský model distribúcie humanitárnej pomoci v pásme Gazy.

Podľa neho systém, ktorý zaviedla nadácia GHF podporovaná Izraelom a USA, porušuje základné princípy humanitárnej pomoci a slúži skôr na „odvádzanie pozornosti od zverstiev“ ako na skutočné riešenie krízy.

V utorok došlo k incidentu v meste Rafah, kde tisíce Palestínčanov vtrhli do distribučného centra, hnaní hladom a zúfalstvom. Lazzarini označil situáciu za „chaotickú, nedôstojnú a nebezpečnú“.

OSN a viaceré humanitárne organizácie sa od modelu dištancujú a odmietajú, že pomoc má prechádzať cez strany konfliktu. Izrael argumentuje potrebou preverovania príjemcov, aby sa zabránilo prieniku Hamasu.

Napriek opätovnému prílevu pomoci pokračuje izraelská ofenzíva, ktorá od polovice marca pripravila o život takmer štyritisíc Palestínčanov.

(reuters, lup)

  |  

Lavrov: Snaha Nemecka o vytvorenie najsilnejšej armády v Európe nás znepokojuje

Sergej Lavrov označil plány nemeckého kancelára Friedricha Merza na budovanie najväčšej armády v Európe za „veľmi znepokojujúce“. Podľa ruského ministra ide o návrat k historickým vzorcom, ktoré viedli k dvom svetovým vojnám.

Merz, ktorý prevzal úrad začiatkom mája, sa zaviazal k silnej podpore Ukrajiny a k výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu. Počas návštevy v Litve zároveň obvinil Rusko z ohrozovania európskej bezpečnosti.

Berlín teraz podniká kroky, ktoré majú posilniť jeho vojenský vplyv, vrátane nasadenia prvej stálej vojenskej jednotky mimo Nemecka od roku 1945.

Do Berlína zároveň pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa snaží zabezpečiť prímerie s Moskvou a rokovať o možných ďalších sankciách EÚ voči Rusku.

(tasr, lup)

  |  

Lagardová odmieta špekulácie, chce zostať na čele Európskej centrálnej banky

Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky, čelí špekuláciám o predčasnom odchode z funkcie.

Podľa Financial Times mala rokovať o možnom nástupe na čelo Svetového ekonomického fóra, ktoré prechádza zmenami po odstúpení zakladateľa Klausa Schwaba.

Ten sa stiahol uprostred škandálu týkajúceho sa manipulácie správ a zneužívania prostriedkov. Lagardová je členkou správnej rady Svetového ekonomického fóra a so Schwabom diskutovala aj o praktických otázkach nástupníctva.

Európska centrálna banka však tieto dohady popiera – jej hovorca zdôraznil, že Lagardová je odhodlaná zostať vo funkcii do konca mandátu v októbri 2027.

Situácia tak vyvoláva otázky o jej ďalších ambíciách a o tom, ako môže reputačný problém Svetového ekonomického fóra ovplyvniť výber jeho nového lídra.

(tasr, lup)

  |  

Vláda pomôže samosprávam s vyplatením odmeny 800 eur pre ich zamestnancov

Obce, mestá a samosprávne kraje získajú na tento účel viac ako 100 miliónov eur. Menšiu časť z toho bude tvoriť odpustenie pôžičiek, v hotovosti štát poskytne samosprávam sumu okolo 95 miliónov eur. Po stredajšom rokovaní kabinetu o tom informoval premiér Robert Fico (Smer).

Pripomenul, že vláda už skôr rozhodla o vyplatení jednorazovej odmeny vo výške 800 eur každému zamestnancovi v štátnej správe. V danej chvíli to však nezahŕňalo zamestnancov samospráv.

„Preto po našej vzájomnej dohode, ku ktorej došlo počas nášho stretnutia v nedeľu, môžem oznámiť, že dnes minister financií predložil na rokovanie vlády príslušný návrh a vláda pomôže mestám, obciam a samosprávnym krajom, aby mohli vyplatiť rovnakú odmenu pre svojich zamestnancov vo výške 800 eur tak, aby ju dostali, pokiaľ je to možné, ešte v májovej výplate v júni,“ priblížil Fico.
 
„Som rád, že aj týmto štýlom preukazuje vláda SR záujem o dôstojné prežitie samosprávy v náročných podmienkach. Dávame najavo, že si vážime prácu zamestnancov samosprávy,“ doplnil premiér.

(tasr, lup)

  |  

Michal Kaliňák sa stal splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu

Súčasný štátny tajomník Ministerstva vnútra (MV) SR Michal Kaliňák sa stal splnomocnencom vlády SR pre územnú samosprávu. Rozhodla o tom vláda na svojom stredajšom zasadnutí. Práca splnomocnenca bude súčasťou Kaliňákovej agendy štátneho tajomníka.

Premiér považuje kreovanie postu za vyjadrenie dôležitosti, ktorú súčasná vláda prikladá vzťahu a spolupráci so samosprávami.

V osobe Kaliňáka vidí človeka, ktorý môže na poste uplatniť svoje bohaté skúsenosti a hĺbkovú znalosť prostredia samospráv. „Očakávam, že pán splnomocnenec bude prehlbovať sociálny dialóg medzi oboma stranami, ale bude aj veľmi aktívny pri finalizovaní ďalšej dohody vlády so samosprávami, ktorá sa týka miestneho poplatku za rozvoj,“ uviedol Fico s tým, že presné kontúry dohody sú ešte predmetom rokovaní.

Pozícia splnomocnenca vlády SR pre územnú samosprávu je výsledkom zhody s predstaviteľmi samosprávnych združení, ktoré v tomto období pripravujú návrhy modernizácie územnej samosprávy.

„Jeho úlohou bude koordinovať aktivity vo vzťahu k modernizácii samosprávy a formovať odbornú diskusiu so samosprávami a samosprávnymi združeniami s dôrazom na vytvorenie Nového komunálneho manažmentu,“ dodal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

Vymenovaný splnomocnenec zdôraznil nevyhnutnú potrebu modernizácie samosprávy. „Musí reagovať na vývoj a trendy, sledovať trendy a tomu prispôsobovať poskytované služby. Všetko s dôrazom na dostupnosť služieb a obslužnosť územia,“ upozornil Kaliňák.

(tasr, lud)