Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ombudsman napadol zákon o liekoch, Ústavný súd sa ním bude zaoberať

Ústavný súd SR prijal na ďalšie konanie návrh verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý napadol právnu úpravu postupu zdravotných poisťovní pri schvaľovaní úhrady liekov na výnimku. Ide o lieky, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia.

Súd zároveň spojil tento návrh s podaním Správneho súdu v Bratislave do spoločného konania. Posúdi, či súčasné znenie zákona je v súlade s Ústavou SR.

Dobrovodský upozorňuje, že zákon v súčasnosti nedostatočne reguluje postupy poisťovní. Tie sa tak riadia vlastnými internými predpismi, čo vedie k nerovnému prístupu pacientov s rovnakými diagnózami k liekom na výnimku.

Podľa neho je právna úprava ústavnoprávne neudržateľná. Odporuje viacerým článkom Ústavy SR, Medzinárodného paktu OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach aj Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudskej dôstojnosti.

Za problém označil aj výdavkový strop, ktorý limituje sumu, ktorú môžu zdravotné poisťovne na výnimkové lieky minúť.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Tomáš: Clá z USA môžu ohroziť 20-tisíc miest, vláda zrýchli kurzarbeit

Ministerstvo práce predkladá novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit) do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

Dôvodom sú obavy z možného uvalenia amerických ciel, ktoré by mohli spôsobiť vážne hospodárske škody a ohroziť až 20-tisíc pracovných miest.

Minister Erik Tomáš (Hlas) upozornil, že ide o preventívne opatrenie, ktoré má Slovensko pripraviť na potenciálnu krízu spôsobenú nepredvídateľnými vonkajšími faktormi nadnárodného charakteru, ako je obchodná vojna či pokles exportu.

Novela rozširuje definíciu tzv. vonkajšieho faktora – situácií, ktoré môžu spôsobiť prekážku na strane zamestnávateľa. Po novom medzi ne budú patriť aj medzinárodné ekonomické udalosti, ktoré znížia zahraničný dopyt.

V prípade takýchto prekážok budú môcť zamestnávatelia ponechať pracovníkov doma a vyplácať im 80 percent mzdy, pričom 60 percent z tejto sumy uhradí štát.

Tento režim bude možné využiť maximálne šesť mesiacov. Cieľom je minimalizovať straty pracovných miest počas možného ekonomického otrasu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Opozícia uspela: Ústavný súd posúdi zákon o neziskovkách

Ústavný súd SR posúdi ústavnosť tohtoročnej novely zákona o neziskových organizáciách, ktorú napadla skupina opozičných poslancov parlamentu.

Ich návrh súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu. Návrhu na pozastavenie účinnosti však nevyhovel.

Správu budeme aktualizovať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Izrael podľa OSN zneužíva pomoc v Gaze a odvádza pozornosť od zverstiev

Generálny komisár OSN Philippe Lazzarini ostro skritizoval nový izraelský model distribúcie humanitárnej pomoci v pásme Gazy.

Podľa neho systém, ktorý zaviedla nadácia GHF podporovaná Izraelom a USA, porušuje základné princípy humanitárnej pomoci a slúži skôr na „odvádzanie pozornosti od zverstiev“ ako na skutočné riešenie krízy.

V utorok došlo k incidentu v meste Rafah, kde tisíce Palestínčanov vtrhli do distribučného centra, hnaní hladom a zúfalstvom. Lazzarini označil situáciu za „chaotickú, nedôstojnú a nebezpečnú“.

OSN a viaceré humanitárne organizácie sa od modelu dištancujú a odmietajú, že pomoc má prechádzať cez strany konfliktu. Izrael argumentuje potrebou preverovania príjemcov, aby sa zabránilo prieniku Hamasu.

Napriek opätovnému prílevu pomoci pokračuje izraelská ofenzíva, ktorá od polovice marca pripravila o život takmer štyritisíc Palestínčanov.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Lavrov: Snaha Nemecka o vytvorenie najsilnejšej armády v Európe nás znepokojuje

Sergej Lavrov označil plány nemeckého kancelára Friedricha Merza na budovanie najväčšej armády v Európe za „veľmi znepokojujúce“. Podľa ruského ministra ide o návrat k historickým vzorcom, ktoré viedli k dvom svetovým vojnám.

Merz, ktorý prevzal úrad začiatkom mája, sa zaviazal k silnej podpore Ukrajiny a k výraznému zvýšeniu výdavkov na obranu. Počas návštevy v Litve zároveň obvinil Rusko z ohrozovania európskej bezpečnosti.

Berlín teraz podniká kroky, ktoré majú posilniť jeho vojenský vplyv, vrátane nasadenia prvej stálej vojenskej jednotky mimo Nemecka od roku 1945.

Do Berlína zároveň pricestoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa snaží zabezpečiť prímerie s Moskvou a rokovať o možných ďalších sankciách EÚ voči Rusku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lagardová odmieta špekulácie, chce zostať na čele Európskej centrálnej banky

Christine Lagardová, prezidentka Európskej centrálnej banky, čelí špekuláciám o predčasnom odchode z funkcie.

Podľa Financial Times mala rokovať o možnom nástupe na čelo Svetového ekonomického fóra, ktoré prechádza zmenami po odstúpení zakladateľa Klausa Schwaba.

Ten sa stiahol uprostred škandálu týkajúceho sa manipulácie správ a zneužívania prostriedkov. Lagardová je členkou správnej rady Svetového ekonomického fóra a so Schwabom diskutovala aj o praktických otázkach nástupníctva.

Európska centrálna banka však tieto dohady popiera – jej hovorca zdôraznil, že Lagardová je odhodlaná zostať vo funkcii do konca mandátu v októbri 2027.

Situácia tak vyvoláva otázky o jej ďalších ambíciách a o tom, ako môže reputačný problém Svetového ekonomického fóra ovplyvniť výber jeho nového lídra.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.