Preskočiť na obsah
  |  

Zemiaky aj kapusta pre Rusko: Lukašenko vyzýva farmárov k zvýšeniu úrody

Alexandr Lukašenko vyzval na zvýšenie produkcie zemiakov a ďalších základných plodín, aby Bielorusko pokrylo domáce potreby a zároveň mohlo pomôcť Rusku, ktoré čelí nedostatku a rastúcim cenám potravín.

Podľa Lukašenka Rusko vykúpilo bieloruské zásoby, a preto je nevyhnutné zvýšiť produkciu – nie z charity, ale ako výhodný obchod.

Podobné pokyny vydal aj pre kapustu, repu, mrkvu či cibuľu, pričom pestovateľov vyzval, aby si vopred premysleli spôsoby uskladnenia všetkých zásob ovocia a zeleniny.

V krajine plánovaného hospodárstva sa čoraz viac prejavuje nedostatok potravín, čo viedlo k zvyšovaniu cien štátom regulovaných komodít.

Vláda zároveň zrušila embargo na dovoz ovocia a zeleniny z Európskej únie. Lukašenko, ktorý má korene v poľnohospodárstve, sa týmto krokom snaží stabilizovať situáciu v čase napätých vzťahov so Západom a prehlbujúcej sa závislosti od Ruska.

(tasr, dpa, max)

  |  

Hlas Ameriky na pokraji zániku, Biely dom mlčí. Zamestnanci varujú pred čistkami

Hlas Ameriky, spravodajská sieť založená počas druhej svetovej vojny, čelí zániku. Politico, odvolávajúc sa na zamestnancov, tvrdí, že tento týždeň má výpoveď dostať všetkých 800 zostávajúcich pracovníkov, čo fakticky ukončí činnosť siete.

Ide o pokračovanie personálnych čistiek po tom, čo administratíva Donalda Trumpa začiatkom mesiaca prepustila takmer 600 prispievateľov.

Agentúra pre globálne médiá, materská organizácia Hlasu Ameriky, zatiaľ nekomentovala plán prepúšťania ani neodpovedala na požiadavku odborov o rokovanie.

K prepúšťaniu prichádza po výkonnom nariadení prezidenta Trumpa z marca, ktorým žiadal „maximálne možné zrušenie Hlasu Ameriky“.

Ten dlhodobo obviňoval z protitrumpovskej zaujatosti. Medzitým poradkyňa Agentúry pre globálne médiá Kari Lakeová oznámila, že obsah pre spravodajskú sieť bude poskytovať pravicová One America News Network.

Posledný článok na webe Hlasu Ameriky svieti s dátumom 15. marec.

(max)

  |  

Kanada chce do júla vstúpiť do európskeho obranného plánu ReArm Europe

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že chce, aby sa jeho krajina do 1. júla pripojila k európskemu obrannému programu ReArm Europe, píše BBC.

Cieľom plánu je posilniť obranné kapacity kontinentu a znížiť závislosť od Spojených štátov.

"Sedemdesiatpäť centov z každého kanadského dolára kapitálových výdavkov na obranu ide Spojeným štátom. To nie je múdre," povedal Carney v utorok.

O deň neskôr minister obrany David McGuinty zdôraznil, že Kanada musí reagovať na globálne hrozby, ako je vojna na Ukrajine či rastúca asertivita Číny. Osobitnú pozornosť plánuje vláda tiež venovať obrane Arktídy.

Téma obrany sa objavila aj v Prejave z trónu, ktorý predniesol britský kráľ Karol III. počas kráľovskej návštevy Kanady. V prejave zazneli záväzky k "obnove, prezbrojovaniu a reinvestovaniu" kanadskej armády.

Vyjadrenia prišli po tom očakávaniach generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, že členovia Aliancie svoje ročné výdavky na obranu zvýšia na úroveň zodpovedajúcu piatim percentám HDP.

(max)

  |  

Slovenskí a českí zbrojári plánujú užšiu integráciu a podporu vývoja

Slovenské a české združenia obranného priemyslu podpísali memorandum o spolupráci, ktorého cieľom je prehĺbiť kooperáciu a zvýšiť konkurencieschopnosť obranných sektorov oboch krajín.

Podľa prezidenta Združenia bezpečnostného a obranného priemyslu SR Pavla Čahoja je spoločný obranný potenciál založený na sile domáceho priemyslu, a preto je nevyhnutné vytvárať efektívne platformy spolupráce v súlade s potrebami Únie a NATO.

Memorandum má prispieť k efektívnejšiemu presadzovaniu obchodných záujmov členov, rovnako aj k podpore výskumu, vývoja a inovácií či lepšiemu prepojeniu medzi vedou a praxou.

Zároveň sa má zamerať na rozvoj ľudských zdrojov a podporu kvalifikovaných odborníkov v obrannom sektore.

Slovenskí a českí zbrojári sa zhodli na tom, že dlhodobá konkurencieschopnosť regiónu závisí od schopnosti vychovávať technicky zdatných a adaptabilných odborníkov.

(tasr, max)

  |  

Fotografická hanba Harvardu? Potomkyňa otrokov vyhrala spor o „rasistických fotkách“

Harvardova univerzita sa po šesťročnom súdnom spore vzdala vlastníctva historických fotografií otroka Rentyho Taylora a jeho dcéry Delie, ktoré boli vytvorené v roku 1850 bez ich súhlasu pre "rasistickú štúdiu profesora Louisa Agassiza".

Žalobu podala Tamara Lanierová, ich potomkyňa, tvrdiac, že Harvard neoprávnene vlastní snímky a spôsobil jej emocionálnu ujmu.

Aj keď fotografie nebudú priamo odovzdané Lanierovej, miesto nájdu v Medzinárodnom afroamerickom múzeu v Charlestone.

Harvard tak reaguje na dlhodobú kritiku a zároveň čelí ďalšiemu súdnemu sporu s administratívou Donalda Trumpa o granty a prijímanie zahraničných študentov.

Sudca Scott Kafker v mene súdu v roku 2022 poznamenal, že Harvard "arogantne" zamietol Lanierovej tvrdenia o rodovej spojitosti a ignoroval jej žiadosti o informácie o tom, ako používa fotografie, vrátane toho, kedy škola použila fotografiu Rentyho Taylora na obálke vydanej knihy.

Vytvorenie fotografií označil za "hrôzostrašné" a podotkol, že Harvard má "zodpovednosť voči potomkom osôb".

(reuters, max)

  |  

Británia potvrdila obvinenia proti Tateovcom: Znásilnenie, násilie i obchodovanie s ľuďmi

Andrew Tate čelí v Spojenom kráľovstve 11 trestným obvineniam vrátane znásilnenia, ublíženia na zdraví a obchodovania s ľuďmi, oznámila britská prokuratúra.

Jeho brat Tristan Tate čelí desiatim obvineniam, vrátane riadenia prostitúcie a zneužívania troch osôb. Obaja bratia popierajú akékoľvek protiprávne konanie.

Britská prokuratúra schválila obvinenia ešte pred vydaním zatykača v roku 2024, ktorý by mal zabezpečiť ich vydanie z Rumunska, kde čelia samostatnému trestnému konaniu.

Vydanie do Británie je podmienené ukončením súdnych procesov v Rumunsku.

Andrew Tate, bývalý kickboxer a účastník britskej reality show Big Brother, sa stal známym pre svoje mizogýnne a provokatívne vyjadrenia, ktoré mu zabezpečili širokú online sledovanosť, ale zároveň aj zákaz prístupu na viaceré platformy.

Ako ukázal aj prieskum vo Veľkej Británii, 59 percent pedagógov z 5 800 vníma zhoršenie správania sa žiakov voči učiteľom.

V súvislosti s negatívnym vplyvom na mladých chlapcov pritom opakovane zaznelo meno práve Andrewa Tatea.

(reuters, max)