Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína opäť vo vesmíre: Nová misia má priniesť kamene z neznámeho asteroidu

Čína úspešne odštartovala svoju prvú misiu na získanie vzoriek z asteroidu. Sonda Tianwen-2 odštartovala v noci z kozmodrómu v Xichangu a jej cieľom je asteroid Kamoʻoalewa, vzdialený asi 16 miliónov kilometrov.

Sonda by mala k asteroidu prísť v júli 2026 a vzorky dopraviť späť na Zem v novembri 2027.

Ak bude misia úspešná, Čína sa stane treťou krajinou po Japonsku a USA, ktorá získa neporušené asteroidové horniny.

Kamoʻoalewa je malý kvázi-satelit Zeme pohybujúci sa medzi 40 a 100 metrami. Jeho výskum môže priniesť nové poznatky o ranom slnečnom systéme.

Čínska vesmírna agentúra zaznamenáva v posledných rokoch sériu úspechov. Medzi tie patrí pristátie robotov na odvrátenej strane Mesiaca, prevádzka vlastnej národnej vesmírnej stanice na obežnej dráhe a masívne investície do plánov na vyslanie ľudí na lunárny povrch do roku 2030.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najmladšia obeť mala rok. Chirurga odsúdili za stovky znásilnení a zneužití

Francúzsky súd v stredu odsúdil bývalého 74-ročného chirurga Joëla Le Scouarneca na 20 rokov väzenia za znásilnenie a sexuálne napadnutie 299 osôb, prevažne maloletých.

Doktor si už odpykáva 15 rokov za predchádzajúce sexuálne zločiny. Pred súdom sa priznal ku všetkým skutkom a prevzal zodpovednosť aj za smrť dvoch obetí – jedna sa predávkovala, druhá spáchala samovraždu.

Pred budovou súdu sa zhromaždili obete a ich príbuzní s transparentmi žiadajúcimi spravodlivosť v mene všetkých 355 ľudí, ktorí doktora zo skutkov obvinili.

Aj keď prokurátor žiadal muža umiestniť do zariadenia pre sexuálnych delikventov, súd zohľadnil prejavenú ľútosť a "odhodlanie zmeniť sa".

Chirurg zneužíval pacientov v 30 nemocniciach medzi rokmi 1989 a 2014. Jeho obete boli vo veku od jedného do 70 rokov. Mnohí sa o zneužití dozvedeli až po rokoch - z jeho zápiskov o priebehu činov a menách obetí.

Francúzske médiá odhadujú, že skutočný počet obetí môže presahovať 400.

(tasr, afp, le monde, max)

Minúta  |  

Brit na Harvarde: Sme pešiaci v Trumpovej vojne, situácia je zdrvujúca

Alfred Williamson, študent z Walesu na Harvardovej univerzite, sa po návrate z prázdnin do Dánska obáva, že sa už do USA nebude môcť vrátiť.

Patrí medzi tisíce zahraničných študentov, ktorých ohrozuje rozhodnutie administratívy prezidenta Donalda Trumpa zakázať univerzite prijímať či udržiavať študentov zo zahraničia. Školu viní z podporovania násilia, antisemitizmu a spolupráce s Komunistickou stranou Číny.

Tento krok, ktorý Harvard právne napadol, spôsobuje medzi študentmi neistotu, pričom niektorí už čelia problémom s vízami.

"Keď ľudia začnú mlčať, už nežijeme v demokracii," povedal. "Pre mňa je absolútne kľúčové, aby som vyjadril svoj názor, aby sme zachovali hodnoty, na ktorých bola Amerika založená. V skutočnosti ideály slobody a práv."

Odmieta prestup na inú školu a hovorí, že zahraniční študenti sú len pešiakmi.

"Sme používaní ako pešiaci v hre, nad ktorou nemáme žiadnu kontrolu, a sme uväznení v krížovej paľbe medzi Bielym domom a Harvardom, čo je neuveriteľne dehumanizujúce," zhodnotil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zemiaky aj kapusta pre Rusko: Lukašenko vyzýva farmárov k zvýšeniu úrody

Alexandr Lukašenko vyzval na zvýšenie produkcie zemiakov a ďalších základných plodín, aby Bielorusko pokrylo domáce potreby a zároveň mohlo pomôcť Rusku, ktoré čelí nedostatku a rastúcim cenám potravín.

Podľa Lukašenka Rusko vykúpilo bieloruské zásoby, a preto je nevyhnutné zvýšiť produkciu – nie z charity, ale ako výhodný obchod.

Podobné pokyny vydal aj pre kapustu, repu, mrkvu či cibuľu, pričom pestovateľov vyzval, aby si vopred premysleli spôsoby uskladnenia všetkých zásob ovocia a zeleniny.

V krajine plánovaného hospodárstva sa čoraz viac prejavuje nedostatok potravín, čo viedlo k zvyšovaniu cien štátom regulovaných komodít.

Vláda zároveň zrušila embargo na dovoz ovocia a zeleniny z Európskej únie. Lukašenko, ktorý má korene v poľnohospodárstve, sa týmto krokom snaží stabilizovať situáciu v čase napätých vzťahov so Západom a prehlbujúcej sa závislosti od Ruska.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Hlas Ameriky na pokraji zániku, Biely dom mlčí. Zamestnanci varujú pred čistkami

Hlas Ameriky, spravodajská sieť založená počas druhej svetovej vojny, čelí zániku. Politico, odvolávajúc sa na zamestnancov, tvrdí, že tento týždeň má výpoveď dostať všetkých 800 zostávajúcich pracovníkov, čo fakticky ukončí činnosť siete.

Ide o pokračovanie personálnych čistiek po tom, čo administratíva Donalda Trumpa začiatkom mesiaca prepustila takmer 600 prispievateľov.

Agentúra pre globálne médiá, materská organizácia Hlasu Ameriky, zatiaľ nekomentovala plán prepúšťania ani neodpovedala na požiadavku odborov o rokovanie.

K prepúšťaniu prichádza po výkonnom nariadení prezidenta Trumpa z marca, ktorým žiadal „maximálne možné zrušenie Hlasu Ameriky“.

Ten dlhodobo obviňoval z protitrumpovskej zaujatosti. Medzitým poradkyňa Agentúry pre globálne médiá Kari Lakeová oznámila, že obsah pre spravodajskú sieť bude poskytovať pravicová One America News Network.

Posledný článok na webe Hlasu Ameriky svieti s dátumom 15. marec.

(max)

Minúta  |  

Kanada chce do júla vstúpiť do európskeho obranného plánu ReArm Europe

Kanadský premiér Mark Carney vyhlásil, že chce, aby sa jeho krajina do 1. júla pripojila k európskemu obrannému programu ReArm Europe, píše BBC.

Cieľom plánu je posilniť obranné kapacity kontinentu a znížiť závislosť od Spojených štátov.

"Sedemdesiatpäť centov z každého kanadského dolára kapitálových výdavkov na obranu ide Spojeným štátom. To nie je múdre," povedal Carney v utorok.

O deň neskôr minister obrany David McGuinty zdôraznil, že Kanada musí reagovať na globálne hrozby, ako je vojna na Ukrajine či rastúca asertivita Číny. Osobitnú pozornosť plánuje vláda tiež venovať obrane Arktídy.

Téma obrany sa objavila aj v Prejave z trónu, ktorý predniesol britský kráľ Karol III. počas kráľovskej návštevy Kanady. V prejave zazneli záväzky k "obnove, prezbrojovaniu a reinvestovaniu" kanadskej armády.

Vyjadrenia prišli po tom očakávaniach generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, že členovia Aliancie svoje ročné výdavky na obranu zvýšia na úroveň zodpovedajúcu piatim percentám HDP.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.