Preskočiť na obsah
  |  

V Tel Avive tisíce ľudí demonštrovali za prepustenie rukojemníkov z Gazy

Tisíce ľudí sa v stredu zhromaždili v Tel Avive na podporu rukojemníkov zadržiavaných hnutím Hamas v Pásme Gazy. Demonštrácie pri príležitosti 600. dňa vojny medzi Izraelom a Hamasom vyzývali na prímerie, ktoré by umožnilo ich návrat.

Námestie rukojemníkov v Tel Avive zaplnili protestujúci s transparentmi „Ľudia sú s rukojemníkmi“. Zhromaždení si pripomenuli aj presný čas útoku Hamasu z 7. októbra 2023 – o 6.29 ráno sa stovky ľudí zišli na hlavných križovatkách a diaľniciach mesta.

Na podujatí vystúpil aj bývalý rukojemník Jair Horn, ktorého brat je stále v zajatí. Vyzval vládu premiéra Benjamina Netanjahua, aby „ukončila vojnu a priviedla späť 58 rukojemníkov“. Emotívne prehovorila aj Karina Engel-Bartová, prepustená v novembri spolu s dcérami. Jej manžel zahynul a jeho telo zostáva v Gaze.

Podľa izraelskej armády je v rukách Hamasu ešte 57 rukojemníkov, pričom väčšina z nich je podľa dostupných informácií mŕtva. Hamas okrem toho zadržiava aj telo vojaka od roku 2014.

(afp, tasr, sab)

  |  

Kanadská provincia Manitoba evakuuje vyše 17-tisíc ľudí pre lesné požiare

Kanadská provincia Manitoba vyhlásila v stredu stav núdze v reakcii na rozsiahle lesné požiare, ktoré si vyžiadali evakuáciu viac ako 17-tisíc ľudí. Podľa premiéra provincie Waba Kinewa ide o najväčšiu evakuáciu v histórii tejto oblasti.

Do evakuačných operácií bola nasadená aj armáda, ktorej nasadenie schválil federálny premiér Mark Carney. Vojenské lietadlá budú podľa Kinewa nasadené „neodkladne“ na evakuáciu obyvateľov z ohrozených severných komunít. Stav núdze zároveň umožňuje zrýchlenú logistickú a humanitárnu pomoc.

Evakuácia sa týka aj banského mesta Flin Flon, kde sa na rýchly odchod pripravuje približne päťtisíc obyvateľov. Úrady vyzvali na evakuáciu aj ďalšie odľahlé komunity vrátane oblastí pôvodného obyvateľstva.

Ako uvádza agentúra AFP, väčšina evakuovaných bude dočasne presídlená do hlavného mesta provincie, Winnipegu. Situáciu komplikuje náročný terén a rýchle šírenie požiarov v suchých oblastiach.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

  |  

Elon Musk opúšťa post vládneho poradcu. Ľutuje, že nedosiahol viac

Elon Musk v stredu potvrdil odchod z funkcie špeciálneho vládneho zamestnanca, ktorú zastával vo vláde prezidenta Donalda Trumpa. Miliardár stál od januára na čele Úradu pre efektivitu vlády (DOGE), ktorého cieľom bolo znižovanie výdavkov a reorganizácia federálnych agentúr.

„Chcem poďakovať prezidentovi za príležitosť znížiť zbytočné výdavky,“ napísal Musk na sieti X. Dodal, že verí, že DOGE sa stane trvalou „formou“ vládneho fungovania. Jeho mandát mal časovo obmedzené trvanie a podľa Bieleho domu sa formálne skončil v stredu večer.

Počas pôsobenia Musk dosiahol len čiastočné výsledky – podľa agentúry Reuters sa počet civilných federálnych zamestnancov znížil približne o 12 percent. Podľa CNN jeho odchod súvisí aj s výhradami voči Trumpovmu ambicióznemu balíku škrtov s neoficiálnym názvom „Big Beautiful Bill“, ktorý podľa neho zvýši deficit.

Musk tiež čelil odporu z vládnych kruhov a často narážal na limity svojich kompetencií, doplnila agentúra AP.

(afp, bbc, tasr, sab)

  |  

USA začnú rušiť víza čínskym študentom s väzbami na komunistickú stranu

Americký minister zahraničia Marco Rubio v stredu oznámil, že Spojené štáty budú „agresívne rušiť víza“ čínskym študentom s väzbami na Čínsku komunistickú stranu alebo tým, ktorí študujú v strategických odboroch. Krok je súčasťou sprísňovania migračnej politiky a reaguje na čínsku kritiku predchádzajúcich amerických obmedzení.

Spojené štáty zároveň prehodnotia kritériá udeľovania víz pre žiadateľov z Číny a Hongkongu. Opatrenia sa týkajú aj študentov na prestížnych univerzitách – administratíva Donalda Trumpa nedávno čelila sporu s Harvardom pre snahy zrušiť povolenia zahraničným študentom.

Podľa agentúry AFP nové rozhodnutie prichádza v napätom diplomatickom kontexte a predstavuje aj reakciu na obvinenia z bezpečnostných rizík. Na amerických univerzitách študovalo v roku 2023/2024 viac než 277-tisíc čínskych študentov, čo je druhý najvyšší počet po študentoch z Indie.

Peking zatiaľ oficiálne nereagoval, no vyzval USA na ochranu práv zahraničných študentov.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

  |  

Súd zablokoval Trumpove clá, prezident podľa neho prekročil právomoci

Federálny súd v USA v stredu rozhodol, že prezident Donald Trump prekročil svoje právomoci, keď uvalil rozsiahle obchodné clá, a ich uplatnenie zablokoval. Trump 2. apríla predstavil nové clo vo výške desať percent pre väčšinu obchodných partnerov USA, pričom voči Číne a EÚ navrhol ešte vyššie sadzby.

Súd so sídlom na Manhattane uviedol, že Trump sa nemôže opierať o Medzinárodný zákon o núdzových ekonomických právomociach (IEEPA) z roku 1977, keďže ten neudeľuje prezidentovi právomoc jednostranne regulovať dovoz ciel. Obchodná politika podľa ústavy spadá výlučne pod Kongres.

Podľa agentúry AP verdikt nasledoval po siedmich žalobách, ktoré označili Trumpov postup za svojvoľný a ekonomicky škodlivý. Súd zdôraznil, že zavedené clá „presahujú akékoľvek právomoci udelené prezidentovi“.

Trumpova administratíva sa môže proti rozhodnutiu ešte odvolať. Šéf Bieleho domu argumentuje, že obchodné deficity predstavujú národnú núdzovú situáciu.

(ap, afp, bbc, politico, tasr, sab)

  |  

Chega predbehla socialistov, stáva sa hlavnou opozíciou v Portugalsku

Portugalská pravicovo-populistická strana Chega (Stačilo) skončila v predčasných parlamentných voľbách na druhom mieste. Vyplýva to z  konečných výsledkov zverejnených v stredu.

Voľby sa konali 18. mája a ich víťazom sa stala vládnuca Demokratická aliancia (AD), ktorá získala 91 kresiel. Na väčšinu v 230-člennom parlamente by však potrebovala najmenej 116.

Pôvodné prognózy prisudzovali druhé miesto Socialistickej strane (PS), no napokon ju predbehla Chega so 60 mandátmi, zatiaľ čo PS získala 58. Chega sa tak šesť rokov po svojom vzniku stáva hlavnou opozičnou silou. Jej líder André Ventura označil výsledok za „veľké víťazstvo“ a dôkaz „zásadnej zmeny v politickom systéme“.

Líder AD Luís Montenegro, ktorého Sociálno-demokratická strana je jadrom aliancie, odmieta spoluprácu s Chegou. Ventura však vyzval Montenegra, aby sa „odtrhol“ od socialistov.

Prezident Marcelo Rebelo de Sousa má vo štvrtok rokovať s lídrami AD, PS a Chegy, pričom nového premiéra môže oznámiť ešte v ten deň.

(afp, tasr, sab)