Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tragédia vo Švajčiarsku: odlomený ľadovec pochoval takmer celú horskú dedinu

Švajčiarsku horskú dedinu Blatten v stredu zasypala pôda po odlomení ľadovca. Ten so sebou strhol milióny kubických metrov hornín, bahna a ľadu.

Záplava zničila približne 90 percent dediny, ktorú evakuovali ešte 19. mája práve pre hrozbu zosuvu. Nič však skôr nenasvedčovalo až takémuto rozsahu. Zábery z dronu ukazujú spustošenú krajinu pokrytú troskami domov a bahnom.

Starosta Matthias Bellwald vyhlásil, že dedina je zničená, no obyvatelia sa ju pokúsia opätovne vybudovať.

Podľa odborníkov kolaps spôsobili viaceré faktory vrátane klimatických zmien. Profesor Christian Huggel z Univerzity v Zürichu podotkol, že aj keď príčina nie je jednoznačná, narušenie dlhodobo zamrznutej pôdy pravdepodobne prispelo k zosuvu.

Miestne úrady označujú škodu za bezprecedentnú. Prezidentka Švajčiarska Karin Keller-Sutterová vyjadrila obyvateľom solidaritu a uzavrela prístup do nebezpečnej oblasti.

Záchranné zložky pokračujú v práci a varujú pred vstupom do zasiahnutého údolia Lötschental, kde zostávajú trosky a nebezpečenstvo ďalších pohybov svahu. Stále tiež pátrajú po jednej nezvestnej osobe.

(reuters, max)

Minúta  |  

Cena zlata klesla po zastavení amerických ciel na najnižšiu týždňovú úroveň

Cena zlata vo štvrtok oslabila na najnižšiu úroveň od 20. mája, keď záujem investorov o drahé kovy oslabil po rozhodnutí amerického federálneho súdu o zablokovaní recipročných ciel prezidenta Donalda Trumpa. Spotová cena zlata k 8:20 SELČ klesla o 0,6 percenta na 3 271,17 dolára (2890,49 eura) za troyskú uncu.

Federálny súd na Manhattane rozhodol, že Biely dom nemá právomoc jednostranne uvaliť clá na väčšinu krajín sveta. Uviedol, že takáto kompetencia podľa ústavy patrí výlučne Kongresu.

Rozsudok posilnil dôveru investorov v americký dolár a ropu, čo spôsobilo tlak na cenu zlata, tradične vnímaného ako bezpečné útočisko.

Hoci trh krátkodobo zareagoval pozitívne na súdne rozhodnutie, analytici upozorňujú, že podpora môže byť dočasná, keďže vláda sa proti verdiktu okamžite odvolala.

Z ostatných drahých kovov cena platiny klesla o 0,2 percenta na 1 073,15 dolára za uncu. Striebro zdraželo o 0,7 percenta na 33,21 dolára za uncu a paládium posilnilo o 0,9 percenta na 971,57 dolára za uncu.

(reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Ruské a ukrajinské dronové útoky si vyžiadali obeť a spôsobili škody na oboch stranách

Najmenej jedna osoba zahynula a niekoľko ďalších utrpelo zranenia počas nočných ruských dronových útokov na Ukrajinu zo stredy na štvrtok. V meste Bilopillja v Sumskej oblasti blízko ruských hraníc potvrdili smrť jednej osoby a zranenie ženy. Ďalšie tri osoby utrpeli zranenia v Dnepropetrovskej oblasti, informovali miestne úrady.

Útoky spôsobili škody na obytných domoch, infraštruktúre a zničili aj 30 solárnych panelov. Ruská armáda medzitým uviedla, že počas noci zneškodnila 48 ukrajinských dronov vrátane troch nad juhozápadnou Moskvou.

Dronové útoky na Moskvu si nevyžiadali zranených, no úlomky poškodili vozidlo v štvrti Odincovo a obytný dom na juhu mesta. Moskovské letisko Vnukovo krátkodobo prerušilo prevádzku pre bezpečnostné dôvody.

Nálety a odvety pomocou dronov sa stali pravidelnou súčasťou konfliktu, pričom obe strany hlásia narastajúce škody a napätie v prihraničných oblastiach aj vo vnútrozemí.

(dpa, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Rada prokurátorov: Útoky na Žilinku aj Lipšica sú neprípustné

Rada prokurátorov SR dôrazne odsúdila výhražné SMS správy adresované generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a jeho manželke.

Podľa predsedu rady Stanislava Jakubčíka ide o alarmujúce pokračovanie trendu útokov na prokurátorov – podobné vyhrážky adresovali aj prokurátorovi Danielovi Lipšicovi a jeho blízkym v marci tohto roka.

Rada apeluje na verejnosť, aby sa zdržala akýchkoľvek útokov na prokurátorov či ich rodiny, bez ohľadu na osobné alebo politické pohnútky. Polícia už začala vo veci trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy.

Vyhrážkam čelili Žilinka a jeho manželka od skorého stredajšieho rána a polícia v tejto súvislosti preverovala aj podozrenie na výbušninu v aute prokurátorovej manželky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Saudská Arábia prepustila iránskeho duchovného zadržaného pred púťou hadždž

Saudské úrady vo štvrtok prepustili iránskeho duchovného Gholamrezu Ghasemiána, ktorého zadržali začiatkom týždňa po kritike miestnej vlády pred tohtoročnou púťou hadždž.

Duchovný, ktorý je považovaný za blízkeho spolupracovníka ajatolláha Alího Chameního, sa podľa agentúry IRNA už vracia späť do Iránu po stretnutí s iránskymi konzulárnymi predstaviteľmi.

Ghasemiána zadržali v pondelok po tom, čo sa na internete objavilo video, v ktorom kritizoval Saudskú Arábiu za údajnú komercializáciu svätých miest Mekka a Medina. Vyjadril tiež obavy, že pútnici čelia obmedzeniam a nemajú priestor na duchovné prehĺbenie sa v islamskom učení počas púte.

Teherán jeho zadržanie označil za nezákonné a žiadal okamžité vysvetlenie. Incident prichádza v citlivom období, keď Rijád a Teherán postupne obnovujú diplomatické vzťahy prerušené od roku 2016 a obnovené v roku 2023.

Tohtoročná púť hadždž, ktorá je jedným z piatich pilierov islamu, sa uskutoční od 4. do 9. júna.

(Iran, afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Z území okupovaných Ruskom sa podarilo zachrániť ďalších 11 ukrajinských detí

Ukrajinskej vláde sa podarilo vrátiť z území okupovaných Ruskom ďalších 11 detí. Informovala o tom v stredu Darija Zarivná, poradkyňa vedúceho kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského.

Deti oslobodili v rámci programu „Bring Kids Back“, ktorý Zelenskyj inicioval v roku 2023 na záchranu nezákonne deportovaných ukrajinských detí.

Zarivná uviedla, že medzi zachránenými bola aj rodina, ktorú Moskva tri roky násilne držala oddelene. Matka sa počas výmeny zajatcov stretla so svojím synom a teraz sú opäť spolu. „Zachránili sme aj osiroteného chlapca, ktorého Rusi uniesli zo školy, odviedli do pivnice a mučili,“ vyhlásila.

Od začiatku invázie vo februári 2022 Ukrajina identifikovala viac než 19 500 detí násilne deportovaných do Ruska, Bieloruska alebo na okupované územia. Podľa oficiálnych údajov sa zatiaľ podarilo vrátiť len približne 1 300 z nich.

Kyjev označuje deportácie za akt genocídy. Medzinárodný trestný súd preto vydal v marci 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina pre podozrenia z vojnových zločinov. Kremeľ tieto obvinenia odmieta.

(sky news, kyiv independent, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.