Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lengvarský: Opatrenia na hraniciach sa nemenia, nová vyhláška bude prísnejšia

Novú vyhlášku k režimu na hraniciach majú zverejniť v piatok a platiť má od pondelka. Upraví sa ňou návrat ľudí, ktorí boli zaočkovaní zatiaľ len jednou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19. Už v prvý deň po návrate by mali mať možnosť dať sa otestovať PCR testom a pri negatívnom výsledku ukončiť karanténu. Prechodné ustanovenia majú platiť dva týždne. Vo štvrtok o tom informoval minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Podľa ministra sa tak bude v prechodných ustanoveniach upravovať návrat zatiaľ jednodávkovo zaočkovaných ľudí, ktorí vycestovali za starých podmienok tak, aby sa im "čo najmenej komplikoval život". "Následne sa prejde na štandardný režim, keď na hraniciach budú dve kategórie – chránení a nechránení," povedal Lengvarský (nom. OĽaNO) s tým, že zaočkovaní jednou dávkou budú považovaní za nezaočkovaných.

Zmena pre zaočkovaných pred 9. júlom

Prípravu vyhlášky vzápätí potvrdila aj hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Daša Račková s tým, že bude v súlade s výkladom Ústavného súdu SR. "V praxi tak nenastane návrat k predchádzajúcej vyhláške, a teda k trojfarebnému cestovateľskému semaforu. Cieľom je predísť významným zmenám na hraniciach pre infekčnejší variant delta," avizovala.

Doplnila, že ľudia, ktorí sa zaočkovali pred 9. júlom, teda pred účinnosťou aktuálne platnej vyhlášky č. 226 a po novom nebudú spĺňať definíciu plne zaočkovanej osoby, budú môcť hneď po príchode zo zahraničia absolvovať PCR test s tým, že ak je výsledok testu negatívny, karanténa sa im končí. Aj ÚVZ uviedlo, že toto prechodné ustanovenie bude platiť 14 dní od účinnosti plánovanej vyhlášky.

Stále platí aktuálne znenie vyhlášky

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vo štvrtok tiež zdôraznila, že stále platí aktuálne znenie vyhlášky. "ÚS SR sa zaoberal najmä ľuďmi, ktorí sú zaočkovaní jednou dávkou. Pri týchto ľuďoch sa vyjadril, že nie je na mieste k nim pristupovať rovnako ako k tým, ktorí sú plne zaočkovaní. Toto vytkol v rámci tejto vyhlášky v odôvodnení," uviedla.

Aktuálne sa teda treba podľa šéfky rezortu justície riadiť tým, že plne zaočkované osoby pri príchode na Slovensko do karantény nejdú. Pri nezaočkovaných osobách sa predpokladá, že idú do karantény, ktorú môžu ukončiť na piaty deň po negatívnom výsledku PCR testu. Osoby, ktoré sú zaočkované len jednou dávkou vakcínou, do karantény nateraz stále nejdú.

Minister zdravotníctva dodal, že pri aktuálnom počte prípadov nevidia akútnu potrebu nasadzovania e-karantény. "Zatiaľ sme schopní prípady vyhľadávať a trasovať," povedal.

Rozhodnutie Ústavného súdu je vecne správne

Lengvarský dnes zároveň uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý pozastavil účinnosť vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR z 9. júla, je vecne správne. Nové znenie vyhlášky sa podľa jeho slov už pripravuje.

"Budeme musieť teraz nájsť cestu, pretože opatrenia budú platiť v rovnakom režime aj naďalej. Budeme musieť zrušiť to, aby ľudia, ktorí sú očkovaní prvou dávkou, nemuseli ísť do karantény. Musíme nájsť spôsob, ako vrátiť tých, ktorí už odcestovali, a ako im umožniť vrátiť sa bez toho, aby museli ísť do karantény," povedal.

Zámerom opatrení z vyhlášky bolo podľa šéfa rezortu zdravotníctva to, aby sa ľudia začali očkovať a aby mali po vycestovaní aspoň jednu dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19.

Opatrenia budú tvrdšie

Opatrenia budú podľa jeho slov "trošku tvrdšie", lebo nebudú rozlišovať medzi osobou s prvou dávkou vakcíny a nezaočkovanými. Nová vyhláška by mala byť pripravená k dňu zverejnenia rozhodnutia ÚS SR v Zbierke zákonov.

"Opatrenia na hraniciach sa nemenia," zdôraznil šéf rezortu zdravotníctva, pričom ľudí vyzval, aby opatrenia na hraniciach dodržiavali a aby po piatich dňoch karantény zodpovedne išli na PCR testy.

Júlová vyhláška stanovila povinnosť karantény okrem výnimiek pre všetkých ľudí prichádzajúcich na Slovensko, ktorí nie sú zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19. Vyhlášku napadol na Ústavnom súde Smer-SD. ÚS prijal návrh 31 opozičných poslancov parlamentu na ďalšie konanie v celom rozsahu, o samotnom súlade vyhlášky s Ústavou SR bude ešte rozhodovať.

ÚS zároveň obnovil platnosť a účinnosť vyhlášky ÚVZ SR z júna, ktorá pri karanténnych opatreniach pri vstupe na Slovensko rozlišuje krajiny podľa cestovateľského semafora na zelené, červené a čierne.

Vyhláška ÚVZ reagovala na vládnu aktualizáciu cestovného semafora. Pre nezaočkovaných okrem výnimiek určila povinnosť nastúpiť do 14-dňovej karantény s možným ukončením skôr s negatívnym RT-PCR testom. Karanténu okrem očkovaných vyňala napríklad pre osoby od 12 do 18 rokov veku, ak nikto iný v spoločnej domácnosti nemal povinnú karanténu. Netýkala sa ani ľudí, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov, povolaní, ktoré mali výnimku aj predtým, či prechádzajúcich ako posádky lietadiel, vlakov, vodiči nákladných vozidiel či pracovníci pohrebnej služby.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Európska komisia chce nastoliť ráznu ekologickú politiku, predstavila vlastný balík

Podľa slov predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej ekonomika založená na fosílnych palivách už dosiahla svoje limity.

Európska komisia (EK) predložila ambiciózny legislatívny balík s označením Fit for 55, ktorého zámerom je prispôsobiť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a daní zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Nové návrhy komisie umožnia zrýchlenie procesu znižovania emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Kombinujú obchodovanie s emisiami na nové odvetvia so sprísnením už existujúceho systému EÚ v tejto oblasti.

Žiadajú tiež intenzívnejšie využívanie obnoviteľnej energie, vyššiu energetickú činnosť, rýchlejšie uplatnenie druhov dopravy s nízkymi emisiami a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka, ako aj nástroje na ochranu a rast prírodných ekosystémov zachytávania uhlíka.

Podľa slov predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej ekonomika založená na fosílnych palivách už dosiahla svoje limity. EÚ sa preto snaží o to, aby budúce generácie po nás zdedili "zdravú planétu", a zároveň s tým aj dobré pracovné miesta a hospodársky rast, ktorý bude šetrný k prírode.

Výkonný podpredseda EK zodpovedný za Európsku zelenú dohodu Frans Timmermans v tejto súvislosti uviedol, že EÚ čaká "zlomové" desaťročie v boji proti klimatickej kríze a strate biodiverzity.

"EÚ si stanovila ambiciózne ciele a my dnes predstavujeme spôsoby, ako ich môžeme splniť. Cesta k zelenej a zdravej budúcnosti si bude vyžadovať značné úsilie v každom sektore a v každom členskom štáte. Naše návrhy podnietia potrebné zmeny, umožnia všetkým občanom čo najskôr pocítiť výhody klimatických opatrení a poskytnú podporu najzraniteľnejším domácnostiam," uviedol Timmermans v správe pre médiá. Prechod krajín EÚ na zelenšiu budúcnosť podľa neho zaistí Únii aj potrebnú konkurencieschopnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Medvedicu v okrese Martin zastrelili, stratila plachosť

Zásahový tím Štátnej ochrany prírody uspal a usmrtil medveďa, ktorý nezvratne stratil plachosť. Pohyboval sa v okolí obce Belá-Dulice v okrese Martin.

TASR o tom dnes informovali z odboru komunikácie ministerstva životného prostredia.

Približne štvorročná medvedica navštevovala osídlené oblasti od júna 2020. Zásahový tím odvtedy urobil 44 výjazdov a pokúšal sa zviera odohnať. Pri stretnutí s človekom medveď nejavil známky plachosti, zámerne sa približoval, bránil si potravu z odpadových nádob. "Neznepokojilo ho plašenie svetlom, zvukom, poplašnými výstrelmi, pyrotechnikou či paintballovým strelivom. O krátky čas sa do lokality opätovne vrátil. Príčinou synantropizácie medveďa boli pôvodne nezabezpečené odpadové nádoby. Zásahový tím preto pod dozorom veterinárneho lekára zviera uspal a usmrtil," konkretizovali z envirorezortu.

Eutanáziu zvieraťa považujú ochranári zo Štátnej ochrany prírody za najkrajnejšie riešenie. Pristupujú k nemu len vtedy, keď sa preukáže strata plachosti a rizikové správanie. Zviera pre jeho rizikové správanie nebolo vhodné premiestniť do inej lokality.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Hlas so Smerom by mali viac poslancov ako súčasná koalícia

Ak by sa voľby do Národnej rady SR konali v júli, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 20,8 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila strana SaS s podporou 13,8 percenta. Tretia by bola strana Smer-SD s 10,9 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO na vzorke 1000 respondentov.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽANO s 8,8 percenta, Progresívne Slovensko s 8,4 percenta a Sme rodina so ziskom 7,8 percenta hlasov. Hranicu päť percent by prekročilo aj KDH so 6,2 percenta.

Do Národnej rady SR by sa nedostala Aliancia (4,3 percenta), Republika (3,8 percenta) ani ĽSNS (3,5 percenta). Pred jej bránami by zostala aj SNS so ziskom 3,4 percenta a strana Za ľudí s 3,1 percenta. Dobrá voľba a Spolu by podľa prieskumu získali zhodne po 1,9 percenta.

Hlas-SD by podľa týchto výsledkov získal 41 postov v parlamente, SaS 27 a Smer-SD 21 poslancov. OĽANO a Progresívne Slovensko by mali po 17 kresiel, Sme rodina by získalo 15 mandátov a KDH 12.

Prieskum sa konal od 6. do 12. júla formou telefonického dopytovania. Prieskum nemal objednávateľa, realizoval sa na náklady agentúry AKO v rámci multitematického zberu dát.

(tasr)

Minúta  |  

Referendum: Verím, že Kollár si nepostaví hlavu, vraví Heger

Premiér Eduard Heger chce o prípadných zmenách Ústavy SR diskutovať, verí, že si predseda parlamentu Boris Kollár "nepostaví hlavu". Referendum o predčasných voľbách, ktoré chcela iniciovať opozícia, je podľa neho dôkazom jej strachu z očisty.

"Ja veci riešim, budem diskutovať. Verím, že si hlavu nepostaví, že budeme mať súdnosť. Ústavný súd sa jasne vyjadril, sú tu nejaké možnosti, parlament má nejaké pravidlá, na základe ktorých môže predkladať a rokovať," reagoval premiér na otázku novinárov, ako bude postupovať, ak si Kollár "postaví hlavu" a bude chcieť v parlamente podporiť zmenu ústavy.

Opozícia chcela referendom podľa Hegera dosiahnuť svoj návrat k moci. "Politici, ktorí iniciovali referendum, teda opozícia, to robia len preto, aby sa dostali k moci a zastavili očistu polície, súdnictva a prokuratúry," zopakoval.

Otázkou zmeny ústavy a diskusie o referende by sa mala zaoberať aj pondelková koaličná rada. Partneri by mali riešiť aj tému preplácania testov na nový koronavírus.

Kollár minulý týždeň avizoval, že chce na mimoriadnej júlovej schôdzi cez procedurálny návrh presadiť zmenu legislatívy, ktorá by umožnila vyhlásiť referendum. Podľa hovorkyne Michaely Jurcovej zvažuje legislatívne možnosti a návrh chce predložiť čo najskôr. Ešte v júni poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli opozičný návrh zmeny ústavy k téme referenda. Viacerí poslanci preto hovoria, že podľa rokovacieho poriadku sa môže návrh v tej istej veci podať až o šesť mesiacov.

Strana Za ľudí nevidí dôvod na zmenu ústavy. Hovorí, že ústava nie je trhací kalendár a jej zmeny nemôžu slúžiť na presadzovanie politických cieľov niektorých politikov. SaS považuje otázku za predčasnú, keďže podobný návrh z dielne opozície nedávno parlament odmietol.

Ústavný súd SR minulý týždeň rozhodol, že referendová otázka o skrátení volebného obdobia NR SR je protiústavná. Prezidentka Zuzana Čaputová na to reagovala tým, že by vyhlásila referendum o predčasných voľbách, ak by NR SR rozhodla o zmene ústavy a následne prijala uznesenie, ktorým by požiadala o jeho konanie.

(tasr)

Minúta  |  

Stav na Haiti je po vražde prezidenta vážny, gangy vyzývajú na rebéliu

Prezidenta Jovenela Moiseho zavraždili minulú stredu. Šéf jedného z najmocnejších gangov na Haiti vyzval nielen svojich ľudí, ale celý štát, aby sa zmocnili ulíc.

Bezpečnostné zložky na Haiti ešte do konca týždňa zastrelili štyroch členov komanda, ktoré z vraždy prezidenta podozrievajú. Ťažké zranenia pri útoku utrpela aj haitská prvá dáma, ktorá už je v nemocnici v americkom Miami.

Agentúra Reuters informovala, že šéf miestneho zoskupenia gangov G9 Jimmy Cherizier považuje Moiseho vraždu za výsledok domáceho a medzinárodného komplotu proti haitskému ľudu

„Vyzývame všetky naše skupiny, aby sa mobilizovali,“ povedal Cherizier. Miestne gangy sú silné najmä v hlavnom meste. Podľa Cheriziera prišiel čas, aby si ľud vzal späť krajinu, ktorú im vzali "veľkí magnáti", podnikatelia sýrskeho a libanonského pôvodu, ktorí kontrolujú časť miestnej ekonomiky.

Reuters upozorňuje, že miestna polícia nie je schopná potlačiť aktivity miestnych gangov, zločinecké skupiny majú často lepšie technologické vybavenie ako bezpečnostné zložky. Cherizier, ktorý sám seba prezentuje ako vodcu miestnych malých komunít, chce vyvolať revolúciu proti politickým a ekonomickým elitám. Cherizier chce suplovať nedostatky štátu, no ľudskoprávne organizácie ho považujú za zločinca, ktorý sa dopustil násilia a zrejme aj vrážd.

Haitský minister pre voľby Mathias Pierre požiadal USA o vojenskú pomoc. „Nechceme vojenskú okupáciu krajiny, ale žiadame o menšie vojenské oddiely, ktoré by nám pomohli,“ uviedol.

Okolo smrti prezidenta Moiseho panuje stále veľa nezodpovedaných otázok. Nie je jasné, ako sa útočníci dostali do jeho sídla, otázny je motív vraždy. Podľa miestnych úradov má útok na svedomí komando 26 Kolumbijcov a dvoch Američanov haitského pôvodu. Štyroch z nich polícia zabila, takmer dve desiatky zadržala, ďalší sú na úteku. Zatknutí Kolumbijci vypovedali, že boli najatí bezpečnostnou agentúrou, ktorá sídli v Miami. Rodiny dvoch zabitých mužov tvrdia, že boli zamestnaní ako strážcovia vysoko postavených osobností.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.