Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Od júna platia nové povinnosti pre neziskovky, hrozia aj vysoké pokuty

Od 1. júna vstupuje do platnosti novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá prináša nové povinnosti. Neziskovky, nadácie a občianske združenia s príjmom nad 35-tisíc eur ročne budú musieť každoročne do konca júna zverejniť výkaz o transparentnosti.

V ňom musia uviesť napríklad darcov, ktorí im prispeli viac než päťtisíc eur, či údaje členov vedenia. Výkazy sa budú ukladať do verejného registra a ich formu stanoví ministerstvo financií.

V prípade nedodržania pravidiel hrozia postupne rastúce pokuty, ktoré môžu dosiahnuť až desaťtisíc eur.

Povinnosť sprístupňovať informácie o využití verejných zdrojov sa rozširuje aj na organizácie, ktoré prijali štátnu pomoc nad určitý limit.

Kritici novely z radov opozície ju považujú za ohrozenie demokracie a ľudských práv. Ústavný súd SR sa návrhom zaoberá, no účinnosť zákona nezastavil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lode a lietadlá záhadne miznú z radarov v Baltskom mori. Na vine je vraj Rusko

Baltské more čelí vážnemu bezpečnostnému problému, uvádza web Onet. V oblasti Fínskeho zálivu dochádza k častému rušeniu GPS a radarov, čo vedie k zmiznutiu lodí i lietadiel z monitorovacích systémov.

Plavidlá sa zrazu ocitajú mimo svojich kurzov, akoby sa stratili v „Bermudskom trojuholníku“. Podľa dánskeho Danwatchu a webu Onet za tieto incidenty nesie zodpovednosť Rusko, ktoré má stáť aj za manipuláciou dát pomocou hekerských útokov.

Tieto hybridné zásahy údajne pochádzajú nielen z ruskej pevniny, ale aj z Kaliningradu. Okrem lodí sú postihnuté aj lietadlá – v apríli sa dve fínske stroje museli vrátiť v dôsledku straty spojenia.

Experti tvrdia, že takéto rušenie možno vykonávať aj s lacným vybavením. Neoficiálne sa špekuluje, že cieľom týchto akcií je ochrana Kaliningradu pred ukrajinskými dronmi.

Kremeľ sa k situácii nevyjadril.

(onet, lup)

Minúta  |  

Kallasová: Trumpova tvrdá láska prinútila Európsku úniu konať v otázke obrany

Na bezpečnostnom fóre Shangri-La v Singapure Kaja Kallasová, šéfka diplomacie EÚ, reagovala na slová amerického ministra obrany, ktorý Trumpovu politiku voči Európe nazval „tvrdou láskou“.

Podľa Kallasovej bol tento tlak nekomfortný, ale účinný – a v konečnom dôsledku lepší ako žiadna pozornosť. Pripomenula, že mnohé európske krajiny si už pred časom uvedomili potrebu investícií do obrany.

EÚ dnes podľa nej mení svoj prístup – z čisto mierového projektu sa stáva hráč s pevnejšou obrannou identitou.

Kallasová zároveň vyzvala na užšie prepojenie medzi Európou a indicko-pacifickým regiónom. Upozornila, že bezpečnosť oboch regiónov je previazaná, najmä s ohľadom na aktivity Číny a Severnej Kórey v kontexte vojny na Ukrajine.

EÚ podľa nej nechce byť iba regionálnou silou – chce budovať partnerstvá aj v Ázii, nielen v obrane, ale aj v ekonomickej oblasti. Odmietla predstavu o geopolitickom rozdelení zodpovedností medzi USA a Európou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nemecko musí byť motorom obrany a odstrašovania voči Rusku, tvrdí Breuer

Carsten Breuer, hlavný inšpektor Bundeswehru, vyzýva na transformáciu Nemecka na kľúčového aktéra obrany v Európe.

V komentári pre Der Spiegel označil Rusko za hlavnú hrozbu a zdôraznil potrebu pripravenosti nemeckej armády aj v rámci NATO. Uviedol, že samotné zvyšovanie výdavkov nestačí – dôležité sú funkčné, pohotové jednotky a technická vybavenosť.

Varoval, že Rusko by mohlo byť pripravené na útok proti členským štátom NATO už v roku 2029, čo podľa neho potvrdzujú analýzy západných tajných služieb a vývoj ruskej vojenskej výroby.

Breuer považuje cieľ výdavkov nad tri percentá HDP za realistický a nevyhnutný. Pripomenul, že Putinove agresívne vyjadrenia naznačujú širšie ambície presahujúce Ukrajinu.

Kancelár Friedrich Merz podporuje iniciatívu NATO na zvýšenie výdavkov až na päť percent HDP, vrátane infraštruktúry.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Arákčí: Jadrové zbrane sú neprijateľné, dohoda s USA stále v nedohľadne

Minister zahraničných vecí Iránu Abbás Arákčí v televíznom prejave zopakoval, že jeho krajina odmieta jadrové zbrane. Zdôraznil to v čase nepriamych rokovaní s USA o novej jadrovej dohode.

Zatiaľ sa uskutočnilo päť kôl bez dohodnutého dátumu ďalšieho stretnutia. Arákčí pripustil, že dohoda zatiaľ nie je istá, kým americký prezident Donald Trump tvrdí, že kompromis je blízko. Irán by si želal zmiernenie sankcií, no znepokojuje ho nestály postoj USA.

Práve Trump pred siedmimi rokmi dohodu jednostranne zrušil, čo následne viedlo k tomu, že Irán opustil jej obmedzenia a zrýchlil svoj jadrový program.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dobrindt chce migrantov presúvať mimo EÚ, čaká na súhlas celej Únie

Nemecko tlačí na celoeurópsku dohodu o posielaní neúspešných žiadateľov o azyl do bezpečných tretích krajín. Minister vnútra Alexander Dobrindt zdôrazňuje, že tento krok môže fungovať len pri jednotnom postupe celej EÚ.

Nemecká konzervatívna vláda, ktorá sa ujala moci po februárových voľbách, stavila na sprísnenie imigračnej politiky ako reakciu na verejnú nespokojnosť.

Návrh Bruselu, ktorý by umožnil členským štátom odmietať žiadosti migrantov prichádzajúcich cez bezpečné krajiny, však ešte nezískal podporu. Viaceré susedné štáty sa bránia plánom Berlína na návrat migrantov, čo už vyvolalo diplomatické napätie.

Medzitým podobné iniciatívy v Taliansku a Británii narazili na právne alebo politické prekážky. Dobrindt naznačil, že Nemecko je pripravené, no bez dohody v rámci EÚ zostáva celý plán len víziou.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.