Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bulharsko v najbližších dňoch očakáva schválenie žiadosti o zavedenie eura

Bulharsko očakáva, že Európska komisia a Európska centrálna banka schvália jeho vstup do eurozóny už budúci týždeň. Ak sa tak stane, krajina sa od 1. januára 2026 stane 21. členom menovej únie.

Bulharský lev je už roky naviazaný na euro, no krajina doteraz nemala žiadny vplyv na rozhodovanie o menovej politike. Po vstupe získa miesto v Rade guvernérov ECB. Podľa ekonóma a bývalého podpredsedu vlády Atanasa Pekanova euro posilní suverenitu krajiny.

Vstup podporuje parlamentná väčšina, no prezident Rumen Radev navrhol referendum o jeho odložení. Ústavný súd to pravdepodobne neumožní, pretože podobné hlasovanie už v minulosti označil za protiústavné.

Kritici varujú, že prijatie eura môže viesť k jednorazovému nárastu cien, čo zasiahne najmä chudobnejšie regióny. Podobný vývoj zaznamenali aj Slovensko, Litva či Chorvátsko.

Bulharsko aktuálne spĺňa inflačné kritérium – medziročná miera inflácie klesla na 2,6 percenta, čo bol jeden z posledných krokov potrebných na vstup do eurozóny.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Od júna platia nové povinnosti pre neziskovky, hrozia aj vysoké pokuty

Od 1. júna vstupuje do platnosti novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá prináša nové povinnosti. Neziskovky, nadácie a občianske združenia s príjmom nad 35-tisíc eur ročne budú musieť každoročne do konca júna zverejniť výkaz o transparentnosti.

V ňom musia uviesť napríklad darcov, ktorí im prispeli viac než päťtisíc eur, či údaje členov vedenia. Výkazy sa budú ukladať do verejného registra a ich formu stanoví ministerstvo financií.

V prípade nedodržania pravidiel hrozia postupne rastúce pokuty, ktoré môžu dosiahnuť až desaťtisíc eur.

Povinnosť sprístupňovať informácie o využití verejných zdrojov sa rozširuje aj na organizácie, ktoré prijali štátnu pomoc nad určitý limit.

Kritici novely z radov opozície ju považujú za ohrozenie demokracie a ľudských práv. Ústavný súd SR sa návrhom zaoberá, no účinnosť zákona nezastavil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lode a lietadlá záhadne miznú z radarov v Baltskom mori. Na vine je vraj Rusko

Baltské more čelí vážnemu bezpečnostnému problému, uvádza web Onet. V oblasti Fínskeho zálivu dochádza k častému rušeniu GPS a radarov, čo vedie k zmiznutiu lodí i lietadiel z monitorovacích systémov.

Plavidlá sa zrazu ocitajú mimo svojich kurzov, akoby sa stratili v „Bermudskom trojuholníku“. Podľa dánskeho Danwatchu a webu Onet za tieto incidenty nesie zodpovednosť Rusko, ktoré má stáť aj za manipuláciou dát pomocou hekerských útokov.

Tieto hybridné zásahy údajne pochádzajú nielen z ruskej pevniny, ale aj z Kaliningradu. Okrem lodí sú postihnuté aj lietadlá – v apríli sa dve fínske stroje museli vrátiť v dôsledku straty spojenia.

Experti tvrdia, že takéto rušenie možno vykonávať aj s lacným vybavením. Neoficiálne sa špekuluje, že cieľom týchto akcií je ochrana Kaliningradu pred ukrajinskými dronmi.

Kremeľ sa k situácii nevyjadril.

(onet, lup)

Minúta  |  

Kallasová: Trumpova tvrdá láska prinútila Európsku úniu konať v otázke obrany

Na bezpečnostnom fóre Shangri-La v Singapure Kaja Kallasová, šéfka diplomacie EÚ, reagovala na slová amerického ministra obrany, ktorý Trumpovu politiku voči Európe nazval „tvrdou láskou“.

Podľa Kallasovej bol tento tlak nekomfortný, ale účinný – a v konečnom dôsledku lepší ako žiadna pozornosť. Pripomenula, že mnohé európske krajiny si už pred časom uvedomili potrebu investícií do obrany.

EÚ dnes podľa nej mení svoj prístup – z čisto mierového projektu sa stáva hráč s pevnejšou obrannou identitou.

Kallasová zároveň vyzvala na užšie prepojenie medzi Európou a indicko-pacifickým regiónom. Upozornila, že bezpečnosť oboch regiónov je previazaná, najmä s ohľadom na aktivity Číny a Severnej Kórey v kontexte vojny na Ukrajine.

EÚ podľa nej nechce byť iba regionálnou silou – chce budovať partnerstvá aj v Ázii, nielen v obrane, ale aj v ekonomickej oblasti. Odmietla predstavu o geopolitickom rozdelení zodpovedností medzi USA a Európou.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nemecko musí byť motorom obrany a odstrašovania voči Rusku, tvrdí Breuer

Carsten Breuer, hlavný inšpektor Bundeswehru, vyzýva na transformáciu Nemecka na kľúčového aktéra obrany v Európe.

V komentári pre Der Spiegel označil Rusko za hlavnú hrozbu a zdôraznil potrebu pripravenosti nemeckej armády aj v rámci NATO. Uviedol, že samotné zvyšovanie výdavkov nestačí – dôležité sú funkčné, pohotové jednotky a technická vybavenosť.

Varoval, že Rusko by mohlo byť pripravené na útok proti členským štátom NATO už v roku 2029, čo podľa neho potvrdzujú analýzy západných tajných služieb a vývoj ruskej vojenskej výroby.

Breuer považuje cieľ výdavkov nad tri percentá HDP za realistický a nevyhnutný. Pripomenul, že Putinove agresívne vyjadrenia naznačujú širšie ambície presahujúce Ukrajinu.

Kancelár Friedrich Merz podporuje iniciatívu NATO na zvýšenie výdavkov až na päť percent HDP, vrátane infraštruktúry.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Arákčí: Jadrové zbrane sú neprijateľné, dohoda s USA stále v nedohľadne

Minister zahraničných vecí Iránu Abbás Arákčí v televíznom prejave zopakoval, že jeho krajina odmieta jadrové zbrane. Zdôraznil to v čase nepriamych rokovaní s USA o novej jadrovej dohode.

Zatiaľ sa uskutočnilo päť kôl bez dohodnutého dátumu ďalšieho stretnutia. Arákčí pripustil, že dohoda zatiaľ nie je istá, kým americký prezident Donald Trump tvrdí, že kompromis je blízko. Irán by si želal zmiernenie sankcií, no znepokojuje ho nestály postoj USA.

Práve Trump pred siedmimi rokmi dohodu jednostranne zrušil, čo následne viedlo k tomu, že Irán opustil jej obmedzenia a zrýchlil svoj jadrový program.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.