Preskočiť na obsah
  |  

Severná Kórea obhajuje vojenskú spoluprácu s Ruskom ako mierovú iniciatívu

Severná Kórea v pondelok obhajovala svoju prehlbujúcu sa vojenskú spoluprácu s Ruskom, ktorú označila za snahu o „zabezpečenie mieru a stability“ v Európe a Ázii.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo multilaterálna monitorovacia skupina zložená z 11 krajín vrátane USA, Japonska a Južnej Kórey označila tieto väzby za „nezákonné“.

Podľa juhokórejských spravodajských zdrojov Pchjongjang dodal Moskve zbrane a vojakov do vojny proti Ukrajine. Pri bojoch údajne zahynulo okolo 600 severokórejských vojakov a tisíce ďalších utrpeli zranenia.

Monitorovacia skupina zároveň uviedla, že v roku 2024 dorazilo do Ruska až deväť miliónov kusov severokórejskej munície výmenou za protivzdušné systémy.

Pchjongjang tvrdí, že spolupráca s Moskvou je zameraná na ochranu „zvrchovanosti a bezpečnostných záujmov“ a vytváranie „multipolárneho svetového poriadku“. Nasadenie severokórejských jednotiek potvrdili KĽDR aj Rusko až v apríli tohto roka.

(afp, tasr, sab)

  |  

Irán: USA zatiaľ neprejavili ochotu definitívne zrušiť sankcie

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bakájí v pondelok vyhlásil, že Irán zatiaľ nevidí žiadne zmeny v postoji Spojených štátov ohľadom zrušenia sankcií. Zdôraznil, že Washington dosiaľ neposkytol jasnú odpoveď v tejto otázke.

Bakájí dodal, že USA musia konkrétne vysvetliť, ako plánujú sankcie zrušiť, aby sa predišlo opakovaniu negatívnych skúseností z minulosti. Vyjadrenia prichádzajú v čase pokračujúcich rokovaní o možnej dohode, ktorá by mohla ukončiť dlhoročný spor týkajúci sa iránskeho jadrového programu.

Hovorca zároveň odmietol návrh, že by medzinárodné jadrové konzorcium mohlo nahradiť obohacovanie uránu priamo na území Iránu. Tento postoj naznačuje, že Teherán naďalej trvá na svojom práve pokračovať vo výrobe jadrového paliva.

  |  

Signatári Bratislavskej deklarácie žiadajú právnu ochranu umeleckej slobody

Bratislavskou deklaráciou za umeleckú slobodu volajú signatári po právnej ochrane umeleckej slobody. Vyzývajú Európsku úniu na vytvorenie Európskeho aktu o umeleckej slobode, teda legislatívneho nástroja, ktorý zabezpečí systémovú ochranu umeleckého prejavu, slobody tvorby a nezávislosť kultúrnych inštitúcií v členských štátoch.

Sformulovali ju v rámci minulotýždňovej medzinárodnej konferencie v Bratislave, za ktorou stála platforma Otvorená Kultúra.

Signatári dokumentom podľa vlastných slov reagujú na ohrozenie nezávislej kultúry a umeleckej slobody v členských štátoch. Požadujú transparentné a odborne vedené prideľovanie verejných zdrojov, právnu istotu a nezávislosť pre vedenie kultúrnych inštitúcií a rešpekt k pluralite názorov, foriem a tém v umení.

Volajú takisto po ochrane tvorcov pred diskrimináciou. Deklaráciou ohlasujú vznik medzinárodnej pracovnej skupiny, ktorá bude v spolupráci s inštitúciami Únie pripravovať návrh Európskeho aktu o umeleckej slobode.

Signatármi sú iniciatívy Otvorená Kultúra, Anténa - sieť pre nezávislú kultúru, Študentstvo za Otvorenú Kultúru a viaceré medzinárodné organizácie.

(tasr, lud)

  |  

Nawrockému gratulovali európski lídri k víťazstvu v poľských voľbách

Novozvolenému poľskému prezidentovi Karolovi Nawrockému v pondelok zablahoželali viacerí európski lídri. Český prezident Petr Pavel vyjadril presvedčenie, že Poľsko pod jeho vedením „ostane na demokratickej a prozápadnej ceste“ a ocenil perspektívu ďalšej spolupráce medzi oboma krajinami.

Maďarský premiér Viktor Orbán označil výsledok volieb za „fantastické víťazstvo“ a zdôraznil záujem o posilnenie spolupráce v rámci Vyšehradskej štvorky. Podporu Nawrockému vyjadril už koncom mája na konzervatívnej konferencii CPAC v Budapešti. Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó označil výsledok za víťazstvo vlastencov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová verí, že EÚ bude s Poľskom naďalej dobre spolupracovať. Zdôraznila spoločné úsilie o bezpečnosť a prosperitu v duchu európskych hodnôt.

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier vo svojom vyhlásení pripomenul význam poľsko-nemeckého priateľstva a potrebu spoločného úsilia o „obranu demokracie a právneho štátu“ v Európe.

(tasr, sab)

  |  

Ukrajina zničila pri útoku na ruské vojenské základne najmenej 13 lietadiel

Ukrajina zničila najmenej 13 ruských lietadiel počas útoku na vojenské letecké základne, uviedol v pondelok Andrij Kovalenko z ukrajinskej Rady pre národnú bezpečnosť a obranu.

Šéf Centra pre boj proti dezinformáciám na platforme Telegram oznámil, že pri útoku poškodili aj ďalšie lietadlá. Bližšie detaily o čase, mieste útoku ani použitých prostriedkoch zatiaľ nezverejnili.

(reuters, sab)

  |  

Šach: Carlsen po prehre s Gukešom v Stavangeri udrel päsťou do stola

Magnus Carlsen utrpel v nedeľu svoju prvú klasickú prehru so súčasným majstrom sveta Gukešom Dommarajom a v hneve udrel päsťou do stola. Stalo sa tak počas turnaja Norway Chess 2025 v nórskom Stavangeri.

Carlsen mal Inda väčšinu partie pod tlakom, no v závere podľahol časovej tiesni a spravil rozhodujúcu chybu. Po prehre si s Gukešom vymenil rýchle podanie rúk, ospravedlnil sa za výbuch emócií a opustil hraciu sálu.

„Nebola to výhra, akú som si predstavoval, ale beriem ju,“ reagoval Gukeš pre Chess.com. „...vo svojej kariére som už aj ja párkrát udrel do stola,“ dodal.

Napriek prehre Carlsen zostáva na čele turnajového poradia.

(reuters, sab)