Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini: Podporíme zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO

Slovenský prezident Peter Pellegrini v pondelok vo Vilniuse potvrdil, že Slovensko podporí navrhované zvýšenie obranných výdavkov v rámci NATO. Na samite lídrov Bukureštskej deviatky (B9) označil rokovania za kľúčové v kontexte nadchádzajúceho aliančného samitu v Haagu.

„Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO,“ povedal s tým, že Slovensko podporí navrhované zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta HDP plus ďalších 1,5 percenta na súvisiace investície.

Návrh na päťpercentné výdavky predstavil nový generálny tajomník NATO Mark Rutte. Dodatočné financie by smerovali napríklad do strategickej infraštruktúry využiteľnej aj na vojenské účely.

Na samite sa okrem členských štátov východného krídla NATO zúčastnili aj severskí spojenci – Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a Island, a tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr, sab)

  |  

Rafinéria Slovnaft prechádza na drahšiu ropu, Česko ostáva zásobované

Rafinéria Slovnaft zostane dôležitým hráčom na českom trhu aj po skončení výnimky EÚ na vývoz produktov z ruskej ropy, ktorú sa podarilo predĺžiť do 5. júna.

Vďaka spolupráci s MOL-om sa preorientovala na alternatívne trasy, napríklad cez ropovod Adria z Chorvátska.

Ten síce prináša vyššie náklady, no umožňuje znížiť závislosť od ruskej ropy. Projekt diverzifikácie potrvá do roku 2027.

Slovnaft už v minulosti investoval takmer 150 miliónov eur a testoval rôzne typy ropy. Nová dohoda s firmou MVM navyše otvára dvere väčšiemu dovozu z Azerbajdžanu.

Sankcie EÚ z roku 2022 zásadne ovplyvnili slovenský trh s palivami. Rafinéria spracuje ročne vyše päť miliónov ton ropy a patrí medzi hlavných exportérov nafty do Česka, pričom Morava je od jej produkcie najviac závislá.

(tasr, red)

  |  

Lukašenko pricestoval do Číny na trojdňovú návštevu, stretne sa s prezidentom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odcestoval v pondelok na trojdňovú návštevu Číny, kde sa stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na prezidentskú kanceláriu v Minsku.

Podľa bieloruskej štátnej agentúry BelTA má ísť o „tradičné priateľské rodinné stretnutie“ lídrov oboch krajín. Rokovania sa začnú vo formáte medzi štyrmi očami, neskôr budú pokračovať v neformálnom prostredí.

Témami rozhovorov budú podľa vyhlásenia Lukašenkovej kancelárie stav a perspektívy bielorusko-čínskych vzťahov, realizácia spoločných projektov a podpora multilaterálnych iniciatív.

Lukašenko, ktorý je pri moci už viac ako tri desaťročia, naposledy navštívil Čínu v decembri 2023.

(belta, afp, tasr, sab)

  |  

Jozef Mikloško navrhuje zmeniť tresty pre rodičov za záškoláctvo ich detí

Komisár pre deti Jozef Mikloško žiada, aby súdy uprednostňovali alternatívne tresty pred trestom odňatia slobody pre rodičov, ktorých deti dlhodobo nenavštevujú školu. Podal preto pripomienku k návrhu novely Trestného zákona.

„Záškoláctvo je vážny problém, ale trest odňatia slobody pre rodičov situáciu nerieši, naopak, rozdelením rodiny sa situácia detí často ešte zhoršuje,“ zhodnotil komisár.

Podľa analýz Úradu komisára pre deti umiestnili 13 percent detí do náhradnej starostlivosti v rokoch 2020 – 2021 z dôvodu záškoláctva. V minulom roku odsúdili pre záškoláctvo na väzenie 1 218 rodičov.

Komisár vysvetlil, že rodičov detí postihujú za záškoláctvo najskôr podmienečným a následne nepodmienečným trestom odňatia slobody. Nepodmienečné odsúdenie rodičov vedie k umiestneniu detí do náhradnej starostlivosti.

Tento prístup je podľa neho v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ako ho definuje Dohovor OSN o právach dieťaťa. Navrhuje preto, aby Trestný zákon explicitne uprednostnil tresty, ktoré nenarušia rodinné zázemie.

Ide napríklad o trest povinnej práce či peňažné tresty, ktoré umožňujú, aby rodič ostal súčasťou rodiny a zároveň bol za konanie zodpovedne potrestaný.

Komisár zároveň podporil aj návrh, aby matky malých detí mohli vykonávať trest v domácom prostredí (napr. formou domáceho väzenia), čím by sa zabránilo zbytočnému umiestňovaniu detí do zariadení.

(tasr, lud)

  |  

Juhokórejská prezidentská kampaň vrcholí, víťaz sa úradu ujme okamžite

Juhokórejskí prezidentskí kandidáti ukončili v pondelok kampaň pred utorkovými predčasnými voľbami, ktoré vyvolalo odvolanie prezidenta Jun Sok-jola po tom, čo v decembri nakrátko vyhlásil stanné právo. Kandidáti sa počas záverečného dňa presúvali po krajine a večer zakončili svoje vystúpenia v Soule.

Liberálny favorit I Če-mjong vyzval na prekonanie spoločenských rozporov po Junovom pokuse o „zásah armády do demokracie“, no zároveň označil svojho konzervatívneho súpera Kim Mun-sua a jeho stranu za „sympatizantov vzbury“. Ako prezident by podľa vlastných slov prioritne riešil ekonomiku, životné náklady a podporu pre malé podniky.

Kim označil Iho za „nebezpečného muža“ a prisľúbil politickú reformu, pričom sa opäť ospravedlnil za kroky svojho predchodcu. Záverečný deň odštartoval na ostrove Čedžu a ukončil ho v metropole.

Volebné miestnosti sa otvoria v utorok o 6.00 miestneho času (pondelok 23.00 SELČ). Nový prezident sa ujme úradu okamžite, bez tradičného dvojmesačného prechodného obdobia, keďže Jun bol zbavený funkcie ústavným súdom 4. apríla.

(reuters, sab)

  |  

Britská zdravotná služba odmietla dlhšie prestávky pre transzamestnancov

Transaktivisti zamestnaní v Univerzitnej nemocnici Sussex žiadali pridelenie dodatočných prestávok pre tých, ktorí nosia sťahujúce hrudné pásy (bindery) alebo genitálie (tucking). Nemocnica požiadavky interného LGBT združenia odmietla, píše denník Telegraph.

Návrh podľa Telegraphu počítal aj so zaradením „transžien“ do ženských priestorov. Po nedávnom rozhodnutí britského Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil význam pojmu „biologické pohlavie“ v zákone o rovnosti, však nemocnica dokument vo februári zamietla.

Návrh vyvolal kritiku za zbytočné zaťažovanie zdravotníckeho systému tvorbou politiky, ktorú niektorí považujú za nevedeckú a škodlivú. Lekári upozorňujú, že praktiky ako „binding“ či „tucking“ môžu spôsobovať infekcie, deformácie a v niektorých prípadoch aj neplodnosť.

Riaditeľka ľudskoprávnej organizácie Sex Matters Helen Joyceová označila návrh za „snahu normalizovať sebamrzačenie“ a jeho vznik v prostredí zdravotníctva za „neakceptovateľný“. Nemocnica uviedla, že dokument nikdy nebol oficiálnou politikou a nebudú ho implementovať.

(telegraph, sab)